Moje teenegerské obdobie.✔

,,Miluješ ma vôbec?"

Úvaha #1
Prečo keď máme vyjadriť city tak mlčíme?
Prečo je vždy na nás aby sme urobily prvý krok?
Prečo je také ťažké povedať "Ahoj?"
Prečo?
Kde na toto nájdeme odpovede?
Tie odpovede pozná jedna osoba a tá už tu nieje. :(
Kde sú šance keď ich potrebujeme?

------------------------------------------------------
----------------------------------
SEBASTIAN
Premhal som poslednú šancu byť s nou. Prečo som bol taký kretén? Ako som mohol súhlasiť s tou stávkou? Ako mám žiť bez nej? Nedokážem to! Som do nej "zamilovaný" už od piateho ročníka na základke. Pamätám ako som sa jej stále vyhybal a bál sa jej pozdraviť. Bál som sa jej prihovoriť. Mali sme spolu anglinčinu 4 roky. V 7.ročníku sa mi pozdravila a tak sme sa začali rozprávať a tak to pokračovalo až sme spolu začali chodiť.
ZARA
Po incidente na detckom ihrisku som išla k Nelke domov kde sme sa hrali s babíkami.
,,Zara?" spýtala sa ma Nelka.
,,Áno?" odpovedala som jej.
,,Prečo sa stále hneváš na Sebastiana?" znova sa ma spýtala. Musela som sa usmiať.
,,Ja...Ja....vlastne ani neviem. Stále mi klame a....no nič.Prečo to vlastne stále riešiš a odkiaľ to všetko vieš?" odpovedala som jej na otázku.
,,Je to môj bratranec. Stále o tebe hovorí. Hozne ho to mzí." odpovedala mi hrozne cute 😍.
Spomenula som si ako sme spolu chodily na anglinčinu. Páčil sa mi od 5 ročníka ale nenabrala som odvahu mu pozdraviť až v 7 ročníku. Hrozne mi chýba. Jeho hlas, oči,vôňa,jeho smiech proste HROZNE MI CHÝBA. Vtedy som si uvedala jeden fakt. Stále ho milujem.
,,Nelka. Ďakujem." pozrela sa na mňa nechapávým pohľadom. Dala som jej pusu na čelo a zobrala som telefón a napísala Sebastianovi,nech má čaká na detskom ihrisku. Hneď ako som odoslala správu rozbehla som sa na ihrisko. Prišla som asi o 20 minút skôr. Keď som ho uvidela v diaľke. Rozbehla som sa k nemu a objala som ho.
,,Chýbal si mi." povedala som mu keď som ho obýmala.
,,Aj ty mne." odtiahla som sa a pozrela som sa mu do očí.
,,Miluješ ma vôbec? " spýtala som sa ho.
,,Jasné,najviac na svete." odpovedal mi. Neviem prečo ale verila som mu. Stále sa pozeral na moje pery. Pobozkala som ho. Konečne som štastná. Uvedomila som si,že s nikým iným nechcem byť.S ným som štastná.
,,A zabudla som. Nelka je tvoja sesternica?" spýtala som sa ho keď sme sa odtiahly.
,,Áno." odpovedal mi. Nahodila som urazení výraz.
,,Čo je?" spýtal sa ma. Robil si zo mňa srandu.
,,Prečo si mi nikdy nepovedal,že máš takú super sesternicu?" odpovedala som mu a nadaľej som hrala urazenú.
,,Ako dlho budeš hrať urazenú?" spýtal sa ma.
,,Áno." odpovedala som mu a vyplazila jazyk.Pobozkal ma.
,,Ešte stále?" spýtal sa ma a nohodil pohľad: "TOTO NEMÔŽEŠ MYSLIEŤ VÁŽNE?!"
,,Fájn. Vyžehlil si si to." znova ma pobozkal.
,,No vidíš." zasmiala som sa. Stále sme boli na ihrisku tak sme išli ku babke domov. Neriešila som,že mi hovoria aby som sa s ním rozišla,že už mi ublížil viac krát. Je to môj život a nie ich. Išli sme do mojej izby a tam sme si pozreli 3:15 zemřeš. Chcela som ho zabiť,že vybral práve toto. A chcela som zabiť seba lebo som mu povedala aby niečo vybral.