Moje teenegerské obdobie.✔

Menší fail.

Prišiel za mnou Sebastian.
,,Myslela som si,že to zle dopadne ale,že schytám facku to som fakt nečakala. Nemala som sa vrátiť späť." začala som hovoriť. Tiekly mi slzy. Sadol si ku mne a ja som ho hneď musela objať. Nechcela  som plakať ale keď som mu padla do naruče ešte viac som sa rozplakala. Bolo mi jedno,že bude mať mokré tričko od mojich sĺz.
,,No tak kľud. Neplač." začal ma upokojovať.
,,Pôjdem im to vysvetliť."
,,Nie. Prosím ostaň som nou." pozrela som sa mu do očí. Prikývol.
,,Poď si ľahnúť. Dnes už si toho mala dosť." prikývla som. Ľahla som si do postele. Zaspala som na jeho hrudi.
**********SEBASTIAN*********
Zaspala. Môžem ísť za jej rodičmi. Zišiel som na záhradu.
,,Prečo ste jej dali facku? Chcela sa len ospravedlniť." spýtal som sa jej rodičov.
,,Ako to môžeš vedieť?" spýtala sa ma jej mama.
,,Keď prišla z nemocnice a utiekla tak som išiel do parku. Myslel som si,že by tam mohla byť a aj bola. Bola pri jazere tak  sme sa rozprávali a ja som sa jej spýtal či sa nechce ospravedlniť. Súhlasila. Pred bránkou sme sa ešte rozprávali. Chcela sa vám ospravedlniť." všetko som im vysvetliť.
,,To som posral." povedal jej oco.
,,Choď za nou." povedala mu jeho  žena.
,,Teraz nie,spí." prikývli. Ja som odišiel k Zare do izby. Je tak roztomilá keď spí. Ľahol som si ku nej. Dal som jej pusu do vlasov. Nevedel som zaspať ale nakoniec som nejako zaspal.
*************ZARA************
Ráno som sa prebudila skôr ako Sebastian. Je tak cute.😍 Neľutujem,že som s ním začala chodiť. Neuvedomila som si,že len tak na ňho pozerám.
,,Čo tak na mňa pozeráš?" usmiala som sa.
,,Premýšlala som." odpovedala som mu.
,,Nad čím?"
,,Ale nič.Hneď som tu." chcela som odísť ale chytil ma za ruku.
,,Mne neujdeš." dopovedal a pritiahol ma bližšie k sebe.
,,No tak v tom prípade budeš hladní." zasmial sa.
,,Chcela si ísť urobiť raňajky? To by som ti teraz neradil."
,,Ty si sprostý. Vždy mám dobrú náladu a ty ju kazíš. Nepripomínaj mi to." uškrnula som sa.
,,Tak ja ti kazím náladu hej?" začal hovoriť pričom ma priľahol a začal ma štekliť.
,,Nie, prosííííím prestaň." povedala som pomedzi smiech.
,,Ešte stále ti kazím náladu? Odvolaj to čo si povedala."
,,Dobreeeeeee. Odvolávam to." povedala som pomedzi smiech.
,,No vidíš."
,,Debil." povedala som mu keď ma prestal štekliť.
,,Tvoj debil." pobozkal ma. Tak sme ležali a bozkávali sa asi 1 hodinu. Pokiaľ nás nevyrušil môj milosrdný tatko. Zasmiala som sa.
,,Idem ho zabiť." zasmiala som sa.
,,Potom sa pridám." dopovedal a odišiel.
,,Ja...Ja mrzí ma ten včerajšok. Sebastian nám všetko vysvetlil. Mrzí nás ako sme sa správali." ospravedlnil sa oco.
,,Kašlime už na to. Kto bude prvý v kuchyni?" spýtala som sa ho. Prikývol. Rozbehli sme sa dole schodmi,kde som znova spadla.
,,Som v pohode. Buchla som si iba zadok." začala som hovoriť skôr ako rodičia. Postavila som sa a vybrala som sa do kuchiny.
,,Čo máme na raňajky?" spýtala som sa.
,,Vafle." odpovedala mi mamka.
,,Mňam.." hneď som vykríkla. Nabrala som si vafle,ktoré som si dala aj zo šľahačkou a zmrzlinou. Vzala som si to na zahrádu. Kde som stravila vätšinu času. Je mi tu tak dobre.
,,Chceš tu sedieť celý deň alebo sa pôjdeš pobaliť?" vyrušil ma Sebastian.
,,Načo sa mám ísť baliť? Zabudla som na niečo?"
,,Uvidíš. Tak ideš sa pobaliť?" prikývla som.
,,Vlastne ja sa baliť nemusím. Ešte stále som sa nevybalila. Od vtedy čo som prišla od babky."
spomenula som si.
,,Tak si choď pre tašku." išla som si po tašku.
,,No tak kam ideme?" spýtala som sa ho.