Moje teenegerské obdobie.✔

Chata? Znova. Spomienky.

Okolo 5:00 rána som bola na chate. Odomkla som chatu a išla sa vybaliť. Keď sa mi podarilo vybaliť sa tak som išla hladať zápalky. Nemohla som ich nájsť. Nakoniec po asi 15 minútovom hľadaní som ich našla. Kto by povedal,že zápalky budú v potravinovej skrinke medzi cestovinami? Ja teda nie. Aký debil ich tam vlastne dal? Vlastne ja. Zasmiala som sa nad myšlienkami,že sa vlastne rozprávam sama zo sebou ale tak čo iné sa dá na chate robiť. Je tu vôbec wifi? A kde mam do čerta telefón? Nééé,Ja som ho nechala doma. Ako si objednám letenku? Ja neverím. Ochvíľku tu nabehnú rodičia a som v riti. Určite. Po asi 5 minútach rozprávania sa sama zo sebou som si uvedomila,že stále stojím pri potravinovej skrinke zo zápalkami v rukách a rozprávam sa sama zo sebou. Vtipné. Vzala som zápalky a išla založiť oheň do krbu. Toto bude zaujímavé. Nečakane oheň horel,ja som sa nepopiekla a chata stále stojí a nevyhorela. To si zaslúži potlesk.👏👏 Išla som spať do kuchyne,kde som si spravila čaj.Čo asi tak robí Sebastian? Nie! Nemyslí na nho. Hľadajú ma rodičia? Pochybujem,tým asi chýbať nebudem. Ak ma už náhodou budú hľadať tak dúfam,že neprídu sem,na chatu. Ak áno ľudia rovno ma môžete ísť zabiť. Až teraz som si uvedomila,že sa stále rozprávam sama zo sebou. Chcelo by to nejakého domáceho maznáčika. Psa! Čau-Čau,tú tasu milujem. Ták kedy si pre nho pôjdem? Prečo nie hneď teraz? Okey, idem. Svedomie je s tebou dobrá reč. Tiež si myslím. Nasadla som do auta a išla do centra,kde som išla do Zveryobchodu (vypadol mi názov😂) Tam som si vybrala Čau-Čaua. (Asi sa to tak píše). Bol hrozne zlatý. Zaplatila som ho,vzala som si ho na chatu a dúfala,že tam nebudu rodičia alebo niekto známy. Nikto tam nebol. Fúúú aspoň,že tak. Teraz mu už len dať meno. Je to fenka mimochodom. Dám jej meno Blue. Zabudla som Blue kúpiť nejaké granulky a pelech. Vzala som Blue a išla som jej nakúpiť nejaké veci. V meste som sa zdržala hrozne dlho. Keď som už konečne dorazila na chatu. Tak som išla do spálne kde som dala Blue pelech a misku s vodou a granulkami. Ľahla som si na posteľ a Blue vyšla za mnou.
,,Ahoj." povedal niekto z dverí. Rýchlostou blesku,čo blesku rýchlejšie som sa otočila. Ľudia práve som prežila infarkt.
,,Čo tu robíš? Ako si vedel,že som tu? Choď preeeeeeč!!!!" zasypala som toho človek otázkami a potom sa tvárila ako decko. Ten človek vo dverách sa začal smiať? Keď som zistila kto to je bolo aj mne do smiechu. Emm! Začala som sa smiať s Emm. Keď sme sa dosmialy tak som ju išla vyobímať. Predsa som ju nevidela dobrý mesiac.
,,Ahoj." pozdravila som ju keď sme sa dosmialy.
,,Čo ty tu? Ako vieš,že som tu? Prečo?" zase som ju zahrnula otázkami.
,,Tak mám sa dobre. A s Jakubom sme sa rozišli. Vďaka za opýtanie!" zatvárila sa vážne keď to povedala. Prešiel ma smiech.
,,To kedy? To prečo?" zase som sa pýtala.
,,Bol opitý a podviedol ma. Pred mesiacom. Ale chcem ti predstaviť niekoho iného čaká v obývačke." povedala a ťahala ma do obývačky.
,,Zara toto je Dominik. Dominik toto je Zara." nemohla som uveriť koho som pred očami videla.
,,Noooo,ahoj dlho sme sa nevidely." začal sa somnou rozprávať Dominik.
,,Tomu ver." pokračovala som.
,,Aaaa,vy dvaja sa poznáte?" spýtala sa ma teda nás Emm.
,,Dohodila som mu frajerku,ktorá bola moja bývala kamarátka tak sme začali chodiť von,do skateparku a tak. Ale dobre 4 roky sme sa nevidely. Snáď chápeš" povedala som jej. Prikývla.