Moje teenegerské obdobie.✔

Konečne sa ozval

Ráno som nešla do školy,kedže je víkend. Hneď keď som sa zobudila išla som do kúpeľne kde som si umyla zuby (klasická ranná hygiena),potom som sa išla naraňajkovať.Potom som prišla do izby a ľahla som si na posteľ keď v tom ma napadlo,že som si ešte nepozrela telefón.Boli tam dve správy. Jedna bola od Sebastiana a druhá bola od Emm. Ako prvú som otvorila od Sebastiana a písalo sa tam:,,Ahoj láska,prepáč,že som včera neozval ale išli sme na rodinný výlet. Sám som o tom nevedel. Keď som sa zobudil tak na mňa vybehli rodičia,že za 10 minút odchádzame.Všimol som si,že si mi celý deň volala.Prepáč. :*" Ja som mu na správu odpísala:,,V poriadku hlavne,že sa ti nič nestalo. :*" A tak som si išla pozrieť správu od Emm. Písalo tam:,,Čo sa s tebou deje? Včera si sa ani neozvala." odpísala som :,,Prepáč,všetko ti neskôr vysvetlím neskôr." Prepla som si na správu od Sebastiana,kedže mi napísal. Napísal mi: ,,Prečo by sa mi malo niečo stáť?" Odpísala som mu:,,To všetko ti vysvetlím neskôr. Mohli by sme sa stretnúť?" Nestíhala som odpísovať obydvom,tak som sa dohodla so Sebastianom a Emm som napísala,že musím končiť a potom sa ozvem. Išla som k fotáne (Dohodnute miesto) a čakala na Sebastiana. Keď som ho v diaľke zbadala tak som sa k nemu robehla a skočila mu do náruče. Pobozkala som ho. Začali mi stiekať slzy a Sebastian si toho hneď všimol. Tak sa mi pozrel do očí a spýtal sa ma:,,Láska,stalo sa niečo?" odpovedala som:,,Nie ja len,že som sa o teba bála aby sa ti nič nestalo." V tom mi zase stiekli pár sĺz. Sebastian mi ich utrel a povedal:,, Prečo si sa o mňa bála?:*"spýtal sa nechápavim pohľadom. ,,Pretože som pozerala film "Na vine sú hviezdy"  a práve si mi celý deň neozval tak som sa o teba bála.A hlavne preto som sa o teba bála pretože ťa MILUJEM." a pobozkal ma ,,Aj ja ťa MILUJEM." a objala som ho.Chytili sme sa za ruky a vybrali sa domov. Cestou domov sme sa rozprávali. Keď sme boli pred domom povedala som mu: ,,Neviem čo by som bez teba robila.Tie dni keď si odišiel boli najhoršie v mojom živote." usmial sa a povedal :,,Tak to by som už nikdy nemal odcházať." usmiala som sa. ,,Nie nemal." Pobozkali sme sa a ja som išla do domu. Doma ma čakalo nemile prekvapenie. V obývačke sedel Jakub,nechápala som čo chcel a tak som sa vyzula a prišla do obývačky kde už sedel Jakub s mamkou. Jakub sa postavil a spýtal sa či môžeme ísť ku mne do izby. Jemne som prikývla hlavou. Od kedy nás videl bozkávať sme neprehodili ani slovo. Som rada,že urobil prvý krok. Bála som sa s ním prehovoriť ale raz to prísť muselo. Keď sme prišli do izby tak sme si sadli na posteľ a Jakub začal hovoriť:,,Mám ťa rád ale nechcem sa Vám pliesť do vzťahu a už vôbec ti nechcem zamotať hlavu. Mrzí ma ten večer. Hrozne som si to vyčítal síce sa nič nestalo ale hrozne som si vyčítal." ja som mu na to odpovedala:,,Ja som si to tiež vyčítala nebola to iba tvoja chyba." obýmla som ho. ,,Kamaráti?" spýtal sa ma. Prikývla som hlavou. ,,Asi ti Sebastian povedal,že som do teba blázon?" prikývla som a usmiala som sa. ,,Viem ale keď Sebastian odišiel uvedomila som si čo k nemu cítim,prepáč. Ja...Ja..." nenechal ma dopovedať ale ja som dopovedala :,,Ja vás mám obydvoch rada ale cítim niečo k tebe ale moja láska k Sebastianovi je silnejšia. Vážne ma to mrzí nechcem ti zlomiť srdce." dala som mu pusu na líce. ,,Aj ja ťa mám rád. Sľubujem,že ak ti Sebastian ublíži tak ho zabijem." usmiala som sa. ,,Sľubujem,že mi neublíži." Jakub sa postavil a odišiel zakričala som na neho keď bol v dverách ,,Jakub,Počkaj" Pribehla som k nemu a dala mu pusu na líce a objala ho. Zakývala som mu a odišiel. Išla som si ľahúť a netrvalo dlho pokiaľ som zaspala. Ráno som sa zobudila na ten hrozný budík,kedže tu bol Pondelok ,,Ako ja nenávidím Pondelky" povedala som si v hlave. Tak som išla do kúpeľne. Spravila som rannú hygienu a išla som do kuchyne kde som sa naraňajkovala a išla som do školy. Išla som pešo kedže do školy to nemám tak ďaleko. Keď som bola pred bránou školy niekto mi zakryl oči. Chytila som nejaké ruky otočila som sa a stál tam Jakub. ,,Dobré ránko, Princezná" zasmialy sme sa ,,Od kedy ma voláš princezná?" spýtala som sa ho. ,,Neviem,proste sa mi to k tebe hodí,Princezná." usmiala som sa. Išli sme do školy kedže o chíľu nám začínalo vyučovanie. ,,Koľko máš dnes hodín?" opýtal sa známy hlas spoza chrbta. Otočila som sa. ,,A tak ahoj?" zasmiala som sa na Sebastiana. ,,Dočkám sa odpovede?" spýtal sa Sebastian. Ja som sa začala smiať a odpovedala som ,,6 hodín." a utekala som na hodinu v tom ma chytil za ruku ,,Heeeeej a pusu nedostanem?" Začala som sa smiať vrátila som sa k nemu a dala som mu pusu na líce a pomaly som chcela odísť ale opäť ma chytil ,,To nestačí" začala som sa smiať ešte viac.Prišla som k nemu a pobozkala som ho keď sme sa odtiahli tak  povedal: ,, Toto stálo za to čakanie." pošepkal. ,,Ty si trdlo." povedala som mu a zasmialy sme sa. ,,Trdlo,ktoré máš najradšej na svete." dal mi pusu na líce. ,,Nenamýšľaj si." povedala som a už som odišla do triedy. Keď skončilo vyučovanie tak som išla k skrinkám ma niekto  spoza chrbta začal štekliť. Rýchlo som sa otočila a začala prosiť Jakuba,ktorý ma šteklil:,,Prosím,stačí stačííííí. Spravím hocičo." Jakub prestal ,,Vážne hocičo?" a začal sa uškierať ,,Asi nemám na výber. Len ma zase nezačni štekliť,Prosím." Povedala som Jakubovi.V tom prišiel Sebastian a spýtal sa:,,Čo robíte?" začal sa smiať kedže  ma Jakub začal znova štekliť. ,,Tyyyyy...sa zo mňa nesmej." Povedala som popri smiechu. ,,Dobreee,Jakub myslím,že má dosť." Povedal Sebastian Jakubovi. Museli sme vyzerať fakt komicky. Ja ledva dýcham,Sebastian sa smeje ako zmyslov zbaveni a Jakub ma štekli. ,,Máš pravdu." Povedal Sebastianovi popri smiechu. ,,Tak sa majte." povedal Jakub a odišiel. ,,Ďakujem." povedala som Sebastianovi. ,,Za čo?" spýtal sa ,,Ak by si neprišiel tak by ma tu ešte šteklil." povedala som ,,A odmenu za to nedostanem?" spýtal sa a nahodil psie oči. Ja som mu neodpovedala iba som ho pobozkala. ,,Jakub ťa musí štekliť častejšie." povedal a zasmialy sme sa. ,,Nezájdeme niekde von?" spýtal sa ma ,,Dnes nie." Rozlúčili sme sa a odišla som domov.