Moje teenegerské obdobie.✔

Návšteva

Keď som dovraciala tak som si išla znova ľahnúť. Znova som zaspala a zobudila som sa až na druhý deň. Na druhý deň mi bolo oveľa lepšie. Nevracala som,nebolelo ma celé telo ale aj tak mi Sebastian nedovolil.
,,Ako ti je?" prišiel ku mne do izby Sebastian.
,,Chodíš sem každých 5 minút. Stále rovnako." povedala som už z nervami. Chodil tu každých  5 minút a už mi to začínalo liesť na nervy.
,,Bojím sa o teba." povedal a sadol si ku mne na posteľ.
,,Veď ja viem. Prepáč,že som tak vybuchla." povedala som a objala ho.
,,Nepotrebuješ niečo?" spýtal sa ma.
,,Nie." odpovedala som mu. Ľahol si ku mne a ja som zaspala.

Ráno som už bola zdravá a Sebastian sa ma opýtal či neprídem k ním domov na večeru. Súhlasila som a on odišiel. Zbytok času som strávila počúvanim pesničiek. Keď som sa odhodlala ísť sa nachystaj tak mi vošiel do izby Tom.
,,Tom? Potrebuješ niečo?" spýtala som sa ho keď prišiel ku mne do izby.
,,Máš chvíľu čas?" odpovedal mi na otázku otázkou.
,,Teraz nie ale ak ma necháš nachystať sa tak sa môžeme porozprávať." odpovedala som mu.
,,A kam ideš?" spýtal sa ma.
,,K Sebastianovi domov na večeru." znova som mu odpovedala.
,,Ok. Tak potom príď do obývačky a tam ti to povieme." dopovedal a odišiel. Ja som sa začala chystať. Netrvalo dlho pokiaľ som si vybrala outfit. Nakoniec som si obliekla toto:

Spravila som si očnú linku a išla som do obývačky.
,,No tak čo si mi chcel povedať alebo chceli?" spýtala som sa Mamky a Toma.
,,No ja musím ti niečo povedať." začal Tom.
,,To už viem....pokračuj." skočila som mu do reči.
,,Ide o Sebastiana....On....On...." znova nedopovedal pretože som mu znova skočila do reči.
,,Dostaneš sa k veci ešte dnes?" spýtala som sa ho.
,,On....sa o teba stavil." dopovedal.
,,Prečo by som ti mala veriť? A odkiaľ to ako vieš?" spýtala som sa ho.
,,Vie o tom aj Emm aj Jakub sám mi to povedal. Nechceli ti to povedať. Pretože oni sa s ním stavily." odpovedal mi.
,,Neverím." povedala som mu a pozrela som sa na mamku. Iba prikývla a smutne sa pozrela na zem. Zobrala som si telefón a zavolala Sebastianovi.
,,Ahoj." začal hovoriť Sebastian.
,,Čaw. Môžem sa ťa niečo opýtať?" spýtala som sa ho.
,,No?" odpovedal mi na otázku otázkou.
,,Je pravda,že si sa o mňa stavil?" narovinu som sa ho spýtala.
,,Odkiaľ to vieš?" nemohla som uveriť tomu čo teraz povedal.
,,Takže je to pravda."dopovedala som a zrušila som hovor. Stála som a z očí mi pomaly padaly slzy. Prišel ku mne Tom a objal ma.
,,Ako to mohol urobiť?" spýtala som sa cez slzy. Nečakala som na odpoveď ale vybehla som do parku.

Ako mi mohol klamať? Prečo sa o mňa stavil? Nenávidim ho!  Prečo sa to stalo práve mne?
Z mojich myšlienok má vytrhol zvoniací telefón. Volal mi Tom. Zložila som to a išla som domov,bolo mi jedno ako vyzerám,že mám špirálu všade a vyzerám ako troska. Došla som domov. Všetkých som odigorovala a išla som do izby, kde som sa odlíčila a prezliekla. Sadla som si na hojdalku,pustila som si hudbu a plakala. Stále som nechápala ako to mohol urobiť? Počúvala som hudbu keď mi niekto dal dole slúchatka.
,,Toto už nikdy nerob!" povedala som tomu človekovi a dala som si ich naspäť na uši.Znova mi ich dal dole.
,,Ja keď som sa stavil z Jakubom bol som blbý. Nepredával som drogy ale musel som odísť inak by si sa do mňa nezamilovala. Vedel som,že keď odídem tak si to uvedomíš. Mýlil som sa. Chcel som tu stávku zrušiť ale nedalo sa." vysipal zo seba Sebastian.
,,Čo teraz čakáš,že sa ti hodím okolo krku? Znova už nie." postavila som sa z hojdalky a chystala sa do vnútra. Chytil ma za ruku. Pozrela som sa mu do očí. Bolo mu vidno,že mu to je ľúto.
,,Chcem byť s tebou ale už ma nebaví mať stále zlomené srdce.
Ani ma neprekvapuje,že si mi ho znova zlomil. Na toto už nemám viac síl." vytrhla som sa z ruky a odišla do izby.