Moje teenegerské obdobie.✔

Párty? SHIT!-1.čásť

Na obrázku hore je Zarina chata. Berte to tak,že je to jedna s modernejších chát.

Po takom menšom rozhovore s Dominikom a Emm som išla spraviť niečo na večeru do kuchyne.Nečakane,ozvalo sa svedomie. No to som ako nepočula jasné svedomie! Šak dobre,znovu sa ozvalo svedomie. Šak ticho! Zase sa rozprávam sama zo sebou.
,,Zara? Si v poriadku?" spýtala sa ma Emm a nezabudla sa rehliť ako pripečená.
,,Hej? Prečo?" spýtala som sa jej s takým divním ksichtom ako,že wuuut?
,,Ja len,že sa rozprávaš sama zo sebou." smiali sa znovu ale teraz raz tak.
,,To ste to ako počuli?" spýtala som sa znova a zas ten divný face.
,,No ne videli." odpovedala mi Emm a smiali sa ďalej ak neprestanú robia si večeru sami. Ok,fajn ja sa nehnem.
,,Ja vám serem robte si večeru sami." povedala som im a išla som si sadnúť.
,,Ok." povedali naraz.
,,No vy dvaja sa k sebe úplne hodite." nahodila som nútený úsmev. Postavili sa a išli si urobiť večeru. Dominik ju objal zo zadu a začali sa tam bozkávať.
,,Máte robiť večeru nie sa tam olyzovať. Keď už tak aspoň choďte do hostovskej." kričala som na nich.
,,Zara?" spýtal sa mi Dominik.
,,No čo?" odpovedala som mu na otázku otázku.
,,Kde máš Sebastiána?" spýtal sa ma. Pri spomienke na neho mi vyšla slza. JA NEVIEM! Postavila som sa a odišla som no ale pred dverami ma čakalo prekvapenie stáli tam moji rodičia. Bez slova som ich obišla a išla k skale. Tam som spustila vodopád sĺz. Aj keď som si stále opakovala,že za to nestojí aj tak som stále plakala. Chýba mi jeho objatie,chýbajú mi jeho oči,pery,chýba mi jeho humor,chýba mi jeho stále úžastná nálada,chýbajú mi časy strávené s ním,chýba mi on. Postavila som sa a išla sa prejsť do lesa.
EMM (úplne prvýkrát je tu pohľad Emm)
,,Kde máš Sebastiána?" spýtal sa jej Dominik a ja som už vedela,že toto nedopadne dobre a tak aj bolo. Zara sa postavila a odišla zo slzami v očiach.
,,Povedal som niečo zle?" spýtal sa ma Dominik s nechapavým pohľadom.
,,Oni....No,rozišli sa." povedala som mu.
,,Prečo si mi to nepovedala?" spýtal sa ma.
,,Dnes som sa o tom dozvedela." povedala som mu.
,,Idem za ňou." povedal a chcel ísť za ňou ale zastavila som ho.
,,Nechaj ju. Poď ideme dorobiť večeru." žmurkla som na nho a chceli sme ísť robiť večeru ale neviem ako sa tu objavili Zariny rodičia. Už viem efekt teleportácie :O Ja som vedela,že je na nich niečo divné.
,,Ahoj,Emm." pozdravila ma Zarina mama.
,,Dobrý deň." pozdravila som ich.
,,Toto je Dominik,môj priateľ. Dominik toto sú Zariny rodičia,pán Ethan a jeho žena Clarke." zoznámila som ich a uvedomila som si jednu vec. Preči sa s ľudmi zoznámuje toto je? Také divné.
,,Teší ma." povedal Dominik a podal Zarinym rodičom ruku,ktorý ju z radosťou prijali.
,,Kam išla Zara?"spýtala sa ma Clarke.
,,Neviem." odpovedala som jej.
,,A nevieš náhodou prečo ušla z domu?" spýtala sa ma znova.
,,Ona ušla z domu?" neveriacky som sa pozerala na Clarke. Prikývla.
,,Tak čo keby ste išli domov a ja vám ju dovediem za takú hodku domov?" spýtala som sa ich.
,,Sľubuješ?" spýtal sa ma Ethan.
,,Sľubujem." usmiala som sa a prikývla. Jej rodičia odišli. Okey,je načase ísť nájsť Zaru.
,,Dominik? Kam mohla ísť?" spýtala som sa ho.
,,Ja neviem. Nepoznám to tu." smutne sa na mňa pozrel.
,,Skala! Určite šla ku skale!" skríkla som na nho.
,,Počkaj ma tu." povedala som mu.
,,No to určite. Idem s tebou!" protirečil.
,,Nie. Ty daj pozor na Blue a chatu. Ja som ochvíľu späť.
,,Tak dobre." nakoniec prikývol. Dala som mu letmú pusu a išla k skale. Zara tam nebola. Tak asi išla do lesa. Dúfam. Išla som do lesa ale nemohla som ju nájsť tak som sa vrátila do chaty.
,,No tak čo kde je?" spýtal sa ma Dominik.
,,Neviem. Pri skale nieje a v lese tiež nie." povedala som mu a sadla som si na gauč.
,,Mysli,mysli kam mohla ísť." stále som si to opakovala.
Pochvíli si prišiel ku mne sadnúť Dominik a ochvíľu prišla aj Zara. Hneď som jej povedala o tom,že tu boli jej rodičia.
,,Ja domov nejdem! Ani za boha!" protirečila Zara.
ZARA
Keď som sa prešla po lese tak som sa vrátila naspäť do chaty. Keď som sa tam vrátila tak mi Emm povedala,že tu boli moji rodičia. Prečo mi proste nedajú pokoj? To je tak tažké nechať ma žiť?
,,Ja domov nejdem! Ani za boha!" povedala som Emm.
,,Ja som to sľúbila tvojmu otcovi." povedala mi Emm.
,,Mne je to jedno ja nehcem ísť domov. Prosím." vysla mi slza.
,,Ale tvoji rodičia už vedia,že si tu." povedala Emm.
,,No tak vymením zámok,budem sa skrývať mne to je jedno!" povedala som Emm pomedzi slzy.
,,No tak ja mám nápad. Pôjdeš domov vezmeš si veci a vrátiš sa vyhovuje?" spýtala sa ma Emm. Prikývla som.
,,Ale až zajtra teraz sa mi nechce." povedala som Emm.
,,Tak dobre." povedala mi Emm.
,,Objednáme si pizzu?" spýtala som sa Emm a Dominika. Prikývli.
,,Akú?" spýtala som sa ich znova.
,,S kukuricou." vykríkla Emm.
,,S anásom." vykríkol Dominik.
,,Tak ja vám objednám každému tu jeho dobre?" povedala som im a znovu prikývly.
O takú dobrú polhodinu prišli pizze a potom sme už išli iba spať. Ráno sme si zahraly hry,naháňali sa a tak. Keď bolo asi 17:00 hodín tak som vzala Emm a Blue a išla som k rodičom si pre veci.

TÁTO ČASŤ PRÍBEHU JE ROZDELENÁ NA 2 MOŽNO AŽ 3 PRETOŽE TOTO SÚ UŽ POSLEDNÉ ČASTI. VYJADRITE SA DO KOMENTÁROV.😉