Moje teenegerské obdobie.✔

Udrž si chladnú hlavu

Pozerali sme sa do očí keď v tom ma prehodil cez plece a začal so mnou utekať po celom byte.Kričala som ale aj tak úplne zbytočne. Doma nikto nebol takže so nou behal vážne po celom byte. Ale nakoniec som povedala vetu,ktorú som povedať nechcela pretože som nevedela čo na to odpovie a toho som sa bála.

,,Prosím pusť ma urobím hocičo,už stačíííí." povedala som s veľkým smiechom a nechutnosťou kedže som nemala na výber :D.

,,Naozaj? Všetko?" spýtal sa.

,,No tak asi áno,keď už som to povedala." povedala som zo smiechom.

,,Dobre." položil ma.

,,A teraz chcem pusu." pozrela som sa na neho pohľadom ako RLLY?! Začo?

,,Vážne? Za čo?" pozrela som sa na nho.

,,Povedala si,že hocičo." nad touto vetou som len pokrútila očami a dala som mu pusu na líce.

,,Nemyslel som takúto." hral urazeneho.Musela som sa pousmiať. Tak som prišla k nemu a pobozkala som ho. Po chvíli som sa od neho odtiahla.

,,Takúto si mal na mysli?" pousmial sa.

,,Áno." a chcela som odísť do izby kedže mi zvonil telefón ale chytil mi ruku a pritiahol ma k nemu.

,,Mne neujdeš." uškurnul sa.

,,Joooj,prosím pusť ma. Zvoní mi telefón." a už som mala slabšie nervy.

,,Aleeee.Princess nehnevaj sa." usmial sa a pobozkal ma.

,,Vyžehlil si si to ale už ma pusť." pri tejto vete som sa mu vytrhla z ruky a utekala som k telefónu no v tom prestal zvoniť. Volalo mi neznáme číslo. O minutu mi volalo číslo znova.

,,Áno?" spýtala som sa.

,,Zara mala by si vedeť pravdu o tvojich rodičoch. Príď o 10 minút do parku. Budem ťa tam čakať." povedal hlas v telefóne a zrušil hovor.

,,Kto to bol?"spýtal sa Sebastián pretože mi videl strach a smútok v očiach.Neodpovedala som mu.

,,Si v poriadku? Čo sa stalo?" nevnímala som čo sa ma spýtal. V hlave som mala myšlenky:,,Ísť? Neísť? ROZHODNI SA.

,,Mal by si ísť." vyhrkla som
,,Prečo?" bože prečo nemôže odísť bez otázok.
,,Proste choď a ja ti potom zavolám a všetko ti vysvetlím." Dala som mu pusu na líce a odišiel. Počkala som pokial odišiel trošku ďalej a rýchlo som sa rozbehla do parku. Kde som prišla tak ma čakal nejaký chlap aj ochranka(aspoň som si to myslela).Ochranka mi zviazala ruky a zviazali mi ruky a hodili doslova H O D I L I do steny auta.
Hrozne ma zabolel chrbát ale nechcela som plakať. Zoviazali mi oči a odviezli ma na nejaké miesto. Oči mi odviazali až v miestnosti kde na mňa vybehol nejaký muž.
,,Aha.Si vážne až taká naivná? Pôjdeš do parku za neznámym mužom?" začal sa smiať.
,,Môžete sa láskavo prestať smiať a povedať mi čo od mňa chcete?" Spýtala som sa ho.
,,Takže princezná nám neposlúcha."začal sa znova smiať.
,,Pre vás som Zara a strčte sa do..." nestihla som dopovedať pretože mi kopol do brucha.
,,Radšej buď ticho." povedal.
,,Lebo čo? Zase mi niečo spravíte?" povedala som drzo.
Vlepil mi facku. Mala som celé líco bordové.
,,Stačí?" povedal a držal mi tvár.
Radšej som bola ticho.
,,Odvte ju... Veď vy viete kam." povedal ochranke.