Ďalší nudný deň bez nej. Už to bude dva a pól roka. Za ten čas sa toho celkom dosť zmenilo, ja som sa zmenil. Už nebývam s rodičmi, ale sám, bývam nad tetovacím štúdiom. Majiteľ je fajn chlapík, býva hneď vedľa mňa.
Včera by boli tvoje narodeniny. Hovorila si mi, aby som nebol smutný, že všetko bude dobré. Ale ja už o tom pochybujem. Nič nebude ako predtým. Včera bola nedeľa, tak som ti nemohol zaniesť kvety. Žiadne som nemal kúpené, ale dnes pôjdem, hneď po škole.
Obliekol som si čiernu mikinu, obul som sa a odišiel. V škole by nemali vedieť o mojich tetovaniach. Je to vraj proti školskému poriadku. Skrývam svoju pravú tvár pred celým svetom. Nedozvedia sa, aký som, kto vôbec som. Možno neskôr, ale teraz určite nie. V škole sa skoro vôbec s nikým nerozprávam. Nemám tam nikoho blízkeho, nechcem síce hovoriť, že nerozprávam, niekedy sa nájde nejaká duša, s ktorou sa porozprávam, ale nie príliš do hĺbky. Nikdy by ma nepochopili. Pravdu povediac, už si na mňa zvykli. Nemali inú možnosť. Niekedy mi hovoria čudák. Som vlastne úplná chodiaca troska.
Už chcem odtiaľ vypadnúť a už sa nevrátiť. Na zastávke ma nikto nečaká, veď nemá kto. Tu nenastupuje nikto z našej triedy, skoro každý býva vo štvrti pre bohatých.
Nastúpil som a sadol si. Cesta ubehla dosť rýchlo, vystúpili sme pri škole. Je to dosť stará škola, nemá sa veľmi čím chváliť. Za školou zas fajčí skupinka sukničkárov s ich štetkami, pri vchode zas vzorne čakajú šprti a ja čakám pri blízkom strome ako vždy. Je môj spoločník už od prváku. Mal som tu svoju skupinu, ale buď sa odsťahovali alebo premiestili k inej skupine. Momentálne sa nachádzam v predmaturitnom ročníku, ale čo po maturite, to ani Boh nevie.
Hurá... púšťajú dovnútra. Ja si počkám, kým sa všetci dostanú dnu. Nechcem sa tam tlačiť ako sardinka. Po dlhých piatich minútach sa už konečne všetci dostali dnu a ja som sa pohol. Nemusím predsa meškať.
V triede sa už robili skupinky. Ja som si to namieril do zadnej lavice. Všetci vedia, že tam sedím ja. Nikto by si už na to miesto nesadol. Sadol som si a hneď nato aj ľahol. Nemienim počúvať tie kecy. Asi som si trošku zdriemol, lebo ma zobudil nejaký debil, ktorý sa dovalil do tejto triedy ako veľká voda.
Pozviechal som sa, aby som videl, kto to prišiel. Opravujem sa, nebol to debil, ale nejaká baba s ružovými vlasmi a pírsingmi v pere. Och nová žiačka. Skvelé, ale asi nevie, že je to zakázané. Myslím nosiť pírsingy. Nemám ich ani ja. Vlastne mám, ale nedal som si ich.
,,Och žiaci, skoro som zabudla.'' Poopravím to. Tá stará rašpľa to zabudla. Žiadne skoro. ,,Odteraz je toto naša nová žiačka. Zo starej školy ju vyhodili a chce sa polepšiť. Volá sa Olivia. Potom sa spolu porozprávame. Zatiaľ si sadni k Rachel.'' Neochotne sa odšuchtala k zvanej Rachel. Je to triedna štetka. Som rád, že nešla ku mne. Znovu som si ľahol. Čo sa budem?
Niekto po mne stále hádže papieriky. Asi sa zbláznim. Nuž tak si jeden prečítam. Však čo sa stane? Určite nejaké otravy. Alebo tí debili.
Hej čudák. Skús nás s ňou zoznámiť. Možno ti to pôjde. A keď sa to dozvie tvoja baba...
Hovoril som. Debili. Hodil som im to späť. Nejak extra ma to nevytočilo. Oni sú nenapraviteľní. Skoro som zabudol, že tu mám slúchadlá. Vybral som ich z vrecka a dal do uší. Nedá sa tu spať. Neviem ako prežijem tento deň. A aj ostatné. Dúfam, že nejako. Papieriky neprestávajú a je mi to jedno. Nejdem vyvolávať problémy. Mám ich dosť. Veď som v podmienke a to prešiel len polrok.
**********
Trailer by Sarii016
YOU ARE READING
Nemusia všetkému rozumieť
Teen Fiction|POZASTAVENÉ| |ÚPRAVA| ,,Som tak šťastný, ako len nešťastný človek môže byť." Denis sa ocitol v zložitej situácii. Jeho milovaná priateľka je mŕtva. Rozhodol sa izolovať od rodiny a presťahoval sa do otcovho starého bytu. Jeho dni sú úplne identick...
