Nemusia všetkému rozumieť

~23~

Napriek môjmu vzdychu vošla. Mal som pocit, že pochopila, že nemá vojsť, no očividne nie. Mal som byť asi viac konkrétny. Lenže sa mi nechce postaviť, aby som ju vyhodil. Síce, keby to potom povedala Izzi, asi by to nedopadlo veľmi dobre.

,,Čo potrebuješ?" spýtal som sa nakoniec.

,,Izzi odišla s tvojím otcom pre vaše veci a nechali ma tu. A ja tam nechcem byť s vašou mamou." To by som nechcel ani ja.

,,Počkať, oni išli bezo mňa? To dopadne, preboha. Veď ani poriadne nevie kde čo mám."

,,Predsa ty by si tam v takomto stave ani nemal ísť. Dobre urobili, že ťa nezobrali, lebo ledva žiješ."

,,Vau, aj si si všimla," povedal som ironicky.

,,Si predstav." Potom nastalo zvláštne ticho. Ja som sa cítil zvláštne.

,,Tvoja mama sa moc nespráva, ako... tvoja mama. Správa sa tak... akoby umelo."

,,Ja viem. Neviem čo sa s ňou stalo." Nechápem prečo s ňou vediem takýto rozhovor. Práve s ňou. Nikdy sme sa poriadne nerozprávali. Práveže sme sa pri poslednom rozhovore pohádali.

,,Ale máš v pohode tatka. Taký sympaťák," usmiala sa. Takto bola celkom zlatá. Nad čím to zas, sakra, rozmýšľam? Sadla si k stolu na stoličku na kolieskach. Potom sa posunula k mojej posteli. Akoby som bol na smrteľnej posteli. Síce sa tak cítim, ale ešte neumieram, ešte nie.

,,Hm, je celkom fajn, ale nemám rád jeho múdrosti do života. Je to fakt otrava."

,,To je skoro všade."

,,Asi nevieš kedy príde Izzi, čo?"

,,Neviem, ale pochybujem, že tak skoro."

,,Super, táto správa ma fakt potešila. Ani nevieš ako."

,,Nebuď zas odporný," povedala a odula sa. Ako malé decko. Strašné.

,,Nie som odporný. Som len chorý a to je dvojnásobne horšie."

,,Všimla som si. Ale aj tak si odporný. Neviem čo som ti urobila," povedala podráždene. Velmi mení nálady. Na tú otázku neviem odpovedať.

,,Ja ani neviem," odpovedal som pravdivo.

,,Vidíš, máš predsudky, si strašný. Ani sa poriadne nepoznáme a už škatuľkuješ." Vzdychol som, zas.

,,Máš pravdu," povedal som porazene. Keď som chorý, som až príliš úprimný. Zmĺkla. Nenachádzala slov.

Začala sa obzerať po mojej izbe. Toto mi naozaj chýbalo. Aby objavila moje staré ja. To, ktoré sa učilo a plánovalo si spoločnú budúcnosť s Emmou. Vtedy som si myslel, že som ju poznal. Lenže som sa asi mýlil.

Na stenách ešte viseli naše fotky. Ja s Emmou. Boli sme šťastní. Tá fotka bola asi najväčšia, v strede protiľahlej steny a okolo boli ďalšie. Tú fotku som urobil predtým, ako sa to stalo. Nemal som to srdce vyhodiť tie fotky. Príliš mi pripomínajú minulosť. Okolo boli ďalšie. Boli sme na nich s kamarátmi. Vtedy som si o nich myslel, že boli moji kamaráti. Hneď ako sa to stalo, nechali ma samého. Práve vtedy, keď som ich potreboval, sa na mňa vysrali. A to si hovorili kamaráti.

Mal som pocit, že už nemôžem nikomu dôverovať. Mám ho stále, preto nedôverujem ľuďom. Neviem, čo mám od nich očakávať. Okrem mojej sestry. Jej takým zvláštnym spôsobom dôverujem a sčasti aj Petrovi a Andrewovi. S ním jediným som sa spoznal a povedal mu všetko. Nikdy sme sa nerozprávali, len sme sa obchádzali na chodbách, no nejako sme hodili spoločnú reč.

,,To je Emma?" zrazu sa ozvala Olivia. Bola. Nič som jej nepovedal.

,,Keď sa pozriem na túto izbu, akoby to bola izba úplne iného človeka. Takého, ktorého bavilo žiť. Užíval si každú okamih. Teraz, keď sa pozriem na teba, vidím chalana s nechuťou žiť. Nevidím ti pod tú masku, no viem, že to nie si ty," povedala odhodlane.

Nemal som jej na to čo povedať. Mala pravdu. Bola asi až príliš bystrá. Nebol som to tak úplne ja. Lenže už ani neviem kto som. Strácam sa vo svojej zatrpknutosti. Len som sa na ňu pozeral. Zistila, že má pravdu. Nemám silu sa s ňou hádať. Víťazne sa usmiala.

Teraz som nebol schopný slova ja. Mlčky som ležal a ona stála pri stene.

,,Vôbec by som nepovedala, že si to ty. A kde je Andrew? Nevidím ho na ani jednej fotke."

,,Vtedy sme sa nepoznali, ak ti to nedošlo."

,,Myslela som, že ste kamaráti odjakživa."

,,Nie, keď ma všetci nechali samého, úplne na dne, spoznal som sa s Andrewom. On zostal. Som mu za to doteraz vďačný. Lenže potom odišiel objavovať svet. Nudilo ho to tu. Ja som ho nechal, bolo to to jediné, čo som vtedy mohol urobiť." Zistil som, že nemám dôvod, aby som jej klamal. Síce sme sa nepoznali dlho, obľúbil som si ho. Ako som povedal, potom odišiel, no som rád, že sa vrátil.

,,Aha. Keď ťa opustili, asi to neboli tí správni kamaráti," povedala.

,,Nie, neboli. Len mi je ľúto, že som to nevidel už vtedy," povedal som. Asi by som mal tie fotky vyhodiť. Keď už budem v pohode, tak ich vyhodím, teda, aspoň sa o to pokúsim.

Keď už išla Olivia niečo povedať, zazvonil mi mobil. Myslel som, že je vybitý. Ako dobrá duša mi ho podala, keďže bol na stolíku a ona mala k nemu najbližšie.

Pozrel som sa na displej.

Neznáme číslo.

Ak si myslím dobre, tak to musím zdvihnúť.

,,Prepáč, ale to musím vziať," povedal som a Olivia len prikývla. Otvorila dvere a vyšla. Ja som to zdvihol.

,,Haló?" pozdravil som sa.

,,Á, Denis, dlho sme sa nepočuli. Rád by som sa porozprával o našom stretnutí, na ktorom by sme si povedali, či prijímaš tú prácu a podobne. Kedy by ti to vyhovovalo?" Dobre som si myslel.

,,Hm, no, viete, ja som teraz chorý, takže to nepôjde asi týždeň, no môžem sa vám ozvať. Na toto číslo, či?"

,,Dobre, budem očakávať tvoj telefonát," povedal a zložil. To bolo rýchle.

Zdola som počul hlasy. Vstať a pozrieť sa, alebo ležať a čakať, kým niekto príde a oboznámil ma s dianím v domácnosti?

Kašľať, som príliš zvedavý.

S ťažkosťami som sa postavil, zabalil do deky a otvoril dvere. Zišiel som dole po schodoch do chodby.

Prišla len Izzi s otcom. Čakal som, že budú dlhšie. Ale aspoň prišli, doniesli mi veci a hlavne, už pri mne nebude Olivia.

********************

Helou, hlásim sa s novou kapitolou.

Dúfam, že sa mi nestane, že niečo napíšem a potom to bolo inak v iných kapitolách :D

AK BY SA TO NÁHODOU STALO, NEBOJTE SA MI TO NAPÍSAŤ, ja nehryziem.

Zatiaľ sa majte

A

Ešte

Potešil by ma nejaký ten koment, čo si myslíte alebo čo by som mala zmeniť. Dúfam, že sa ozvete :d

Mimochodom, včera alebo predvčerom zomrel otec Marilyna Mansona :/ preto som sem dala jeho pesničku. Aká je vaša obľúbená od neho (ak ho počúvate)?

❣💙❣💙❣💙❣💙❣💙❣💙❣💙❣💙❣💙❣