Nemusia všetkému rozumieť

~17~

Otvoril som tie prekliate dvere a uvidel som tú červenovlásku a za ňou nejakého pána v obleku. Zaujímavé.

,,Ehm... dobrý?" Nikdy som sa v takejto situácii neocitol takže neviem čo mám robiť.

,,Dobrý," povedala znudene ,,pustíte nás alebo tu budeme čakať?" Nemotorne som odstúpil od dverí. Tí dvaja vošli a urobili si ,pohodlie' na mojom dočasnom gauči. Sadol som si tiež.

,,Takže Denis. Mám pravdu?"

,,Veru."

,,Predstavoval som si ťa inak. No nič. Zatiaľ boli tvoje skúšky najlepšie."

,,Tipnem si, kvôli tomu tu nie ste."

,,Nie. Prišiel som ti oznámiť, že o pár dní nastupuješ do práce. O ďalších veciach sa dohodneme, keď bude správna chvíľa..."

,,Počkať! Toto je nejaká blbosť. Nikdy by nikto neprišiel, žiadny riaditeľ či kto ste, len tak za nejakým obyčajným chalanom ako som ja. Vy ste už určite mali naplánované ma vziať. Už pekne dlho."

Zamyslel sa a začal ,,Hovoril som ti, že je to tá najlepšia voľba Holland. Mala pravdu. Bude to skvelé. Mladý muž, máte pravdu. Už dlho sme vedeli, že budete u nás pracovať. Takže tie testy boli celkom zbytočné."

,,Kto mal pravdu?"

,,Časom sa to dozvieš, synak."

,,Nehovorte mi, sakra, synak," som oficiálne mimo a naštvaný. Nikto mi nebude hovoriť synak. Mimochodom, ako to ten pánko v obleku myslí? Absolútne ho nechápem. Veď predsa ako o mne vedeli? Je to absurdné. Ako celá táto fraška.

,,Takže ešte zajtra pôjdeš domov, potom ti pošleme email a zavoláme ti. Zatiaľ nepotrebujete nič iné vedieť. Nechajte všetko na nás."

,,Kto vám to povedal? Kto vám povedal o mne?"

,,Ako som povedal, časom sa všetko dozvieš. Teraz nepotrebuješ nič vedieť."

,,Ale ja chcem."

,,Nie nechceš. Ver mi. Pravda je ešte horšia ako nevedomosť."

,,Toto ste mu nemali hovoriť. Bude ešte viac vystrašený a na vás sa vyserie," zaplietla sa do rozhovoru Holland, ako som zistil jej meno.

,,Nie som vystrašený. Jasné?! Som zmätený ako nikdy."

,,Ľahni si, urob si čaj a zajtra vstaň na lietadlo. Letí ti okolo desiatej. Urobíš to, čo si urobil, keď si letel sem."

,,Ďalšie podrobnosti ti povieme, keď prídeš znovu," povedala Holland.

,,Takže mám ísť domov akoby sa nič nestalo?"

,,Presne," povedal pánko s falošným úsmevom.

,,Takže, my sa už poberieme. Treba ešte niečo vybaviť," Holland sa automaticky postavila.

,,A ja tu mám sedieť na riti a čakať. Super."

,,To by som ti odporúčala. Vieš, nebolo by dobré keby si sa nás snažil sledovať," no jasné. Nebudem tu len sedieť.

Hneď ako odišli, rýchlo som sa obliekol. Potrebujem vedieť kam išli. Ide sa porušovať pravidlá. Len ako ich mám sledovať? Dobrá otázka. Určite išli autom. Práve teraz potrebujem auto najviac na svete. Lenže kto nemá vodičák? Predsa ja. Na rad idú asi moje predsvedčiace schopnosti, ktoré som nepoužil už od... dobre to je jedno od kedy. Proste to je dlho.

Zišiel som dole a obzeral sa po miestnosti. Musel som vyzerať naozaj stratene, lebo ku mne prišla nejaká stratená duša.

,,Si v pohode?"