Nemusia všetkému rozumieť

~3~

Zobudil ma hrozný zvuk hrozného stroja s názvom budík. Pozviechal som sa z postele rovno do kuchyne. Rozmýšľam, či dnes vôbec pôjdem do školy. Nechce sa mi tam ísť, ale niečo ma tam strašne ťahá. Divný to pocit, dlho som taký nezažil. Neviem to ani opísať.
Urobil som si kávu, keby som si ju neurobil, asi by som znovu zaspal. Hladný nie som. Keď som ju vypil išiel som sa obliecť a umyť zuby.

Je streda a aj dnes idem do práce. Aspoň sa nebudem nudiť. Ešte pred odchodom som dal Battie granule a vodu.

Obul som sa, zobral bundu, zamkol byt a vyšiel do chladného počasia. Na zastávku som prišiel pomerne skoro. To znamená, že som čakal dosť dlho. 

Keď sa sem dovalil ten hrdzavý stroj, nastúpil som. Čo iné som mal urobiť? Na danej zastávke som vystúpil. Znovu som sa postavil k stromu a pozoroval ľudí okolo. Nič sa nezmenilo. Všetko je rovnako.

Keď som sa dostal dnu, znovu som si dal veci do skrinky. Hneď nato som zavrel skrinku a skoro som schytal infarkt.

,,Ahoj." Znovu tá baba. Ona si nedá pokoj.

,,Nestraš ma. Zakrádaš sa ako duch. A mimochodom, daj mi už pokoj. Čo odo mňa potrebuješ?"

,,Chcem, aby si sa správal ako normálny človek."

,,Tak ťa asi sklamem. Ja normálny nie som a ani nebudem. No ale ak narážaš na to aby som bol ako ostatní, tak ťa znovu sklamem."

,,Nemôžeš sa aspoň normálne rozprávať?"

,,Ach. Teba sa asi nezbavím čo?"

,,No, asi nie. Čo si zaumienim, to aj mám. Alebo aspoň mať budem."

,,Ehm... a ja k tomu ako patrím?"

,,Povedala som si, že potrebuješ pomoc."

,,Ja nepotrebujem pomoc. V ničom. Som spokojný."

,,To si myslíš len ty."

,,No uvidíme. A ak dovolíš, rád by som išiel do triedy." Odstúpila a ja som sa vybral do triedy.

Znovu som si sadol a do uší dal slúchadlá. Takto prešiel celý deň v tejto nudnej miestnosti.  

Išiel som si do skrinky pre bundu a išiel domov. Nakúpené mám, takže mám chvíľu čas. Nastúpil som do autobusu a  viezol sa domov.

Doma ma privítala Battie s jej mňaučaním. Už všetko zjedla. Je veľmi pažravá. Veď ,aký majiteľ také zviera.' Tak nejak sa tomu hovorí. A keď hovorím o tom jedle... umieram hladom. Idem si niečo urobiť. Len čo? Mám tu tvaroh ktorému za dva dni končí záruka. Takže niečo s tvarohom. Rezance s tvarohom? Podvedomie, musím uznať, super nápad. Aspoň raz. Tak pustil som sa do toho.

Mal som to urobené pomerne rýchlo. Hneď som to aj zhltol. Ešte mi pár zostalo aj na večeru. Niekedy som len tak rozmýšľal a zistil som nič. Sranda ja viem. Ale už by som sa mal pobrať dole do práce.

,,Ahoj," pozdravil ma Peter krčiac sa pri nejakom mužovi. Tetoval mu nejaký nápis.

,,Zdravím."

,,Ako škola?" Znovu sa uchechtol.

,,Znovu škola? Nechcem o tom hovoriť. Škoda reči. Poďme radšej pracovať."

Posadil som sa na kreslo lebo tu mal len toho muža. Ja si počkám na niekoho. Do desiatich minút niekto prišiel. A koho nevidím... presne tak, bola to Olivia. Ako inak. Musím ju všade stretávať? Čo som komu urobil...
Hneď si ma aj všimla. Zamrzla v pohybe.

,,Ahoj," povedala a neisto si sadla. Ja som sa postavil pripraviť dané veci na tetovanie. Zatiaľ sa jej prihovoril Peter. ,,Tak mladá dáma, čo to bude?"

,,Chcela by som tetovanie."

,,Dobre. Obslúži ťa Denis. No choď." Prišla sem.

,,No tak, aké tetovanie chceš?" spýtal som sa zdvorilo.

,,Nápis. Vlastne slovo. A mám otázku."

,,No daj."

,,Ty tu pracuješ?"

,,No nieeee. Iba sa tu prechádzam."

,,Pýtam sa pekne."

,,Ale pýtaš sa to, čo je očividné. Tak aké slovo?"

,,Believe."

,,Okej a kde?"

,,Sem." ukázala na zápästie. Tak som sa dal do práce. Mal som to za chvíľu.

,,Vďaka."

,,V pohode."

Potom som už nemal veľa práce. Prišlo len pár ľudí. Pustil ma aj skôr. Ani sa nepýtal odkiaľ poznám Oliviu a on je pri tom veľmi zvedavý. No čo.

Aj tak som prišiel o pól deviatej. Dojedol som svoje rezance a išiel do kúpeľne urobiť večernú hygienu.

Hneď ako som si ľahol, som zaspal. 

Okolo jedenástej večer ma zobudilo búchanie na dvere...

»»»»»»»»»»»»»»»» 

Zdrastvujte :)

Tadaaaa po dlllllhej dobe som tu dala novú kapitolu. :D ona by nebola ešte dlho keby mi jedna osôbka nepísala také super komentáre. Úplne ma to zahrialo pri srdci. Proste... Vďaka mirka0027 Písala som to len kvôli tebe :)

A prekonali sme 69 reads :o proste wooow. Pre niekoho je to málo ale pre mňa je to dosť. Patrí vám jedno veľké ĎAKUJEM <3