Nemusia všetkému rozumieť

~2~

Zas ráno. Niekedy by som sa už nechcel ani prebudiť do ďalšieho dňa. Však načo. Nemám nikoho. Vlastne len Battie. Začal som celkom depkársky.  Odtackal som sa do kúpeľne. Opláchol som si tvár, mal by som sa poriadne opiť, zišlo by sa. Ale, bohužiaľ, je len a len utorok. A tiež idem do práce. Dnes sa mi moc nechce, ale musím sa nejako rozptýliť. Keď nie alkoholom, tak prácou. Obliekol som sa a išiel si niečo urobiť na raňajky. Nebudem predsa hladný. Vzal som si chleba a na to dal salámu. Ako sa tak pozerám, zišlo by sa nakúpiť. Pôjdem potom. Keď som dojedol znovu som išiel do kúpeľne. Tentoraz si umyť zuby. Nechcem mať dych ako Battie. Brr hrozná predstava. Obul som si svoje kanady, vzal si bundu a vykročil na zastávku.

Dnes je dosť chladno. Veď je zima, čo čakám? Vlastne, ja nečakám nič, v tom je problém. Vlastne nie je to až taký problém. Existuje omnoho viac problémov. Aj ja ich mám veľa. Nejdem sa sťažovať. Nepomôže mi to.

Nastúpil som a odviezol sa k ďalšiemu  hroznému miestu, ku škole. Prvé máme nejaké prírodovedné vedy. Celý deň. Vraj to je pre naše dobro... Ach, načo mi to bude. Musel otec vybaviť práve túto školu? Vraj sa budem mať dobre, ak na ňu pôjdem. No ale je mi to jedno. Som veľmi rád, že som od nich odišiel. Aspoň mi nehovorí ,múdrosti do života' ako som to nazval.

Asi sa stal zázrak. Dnes tu nikto nečaká. Asi púšťali skôr. Nie asi, ale určite. Vošiel som na chodbu a kráčal smerom k mojej skrinke, taká menšia výhoda skriniek, lebo nie všetky školy ich majú. Vedľa mojej je jedna voľná. Asi tam bude mať skrinku tá nová baba. Z druhej strany nikto lebo tam je stena. Hodil som tam svoje veci (bundu) a chcel som odkráčať do triedy, keď v tom ma niekto oslovil. Najprv som si myslel, že sa mi sníva no opak bol pravdou.

,,Ahoj," ozvalo sa pri mne.

,,Ahoj?" odpovedal som jej otázkou. Mne sa nikto nezdraví. A hlavne nie baby. ,,To si hovorila mne?"

,,Nieee, tomu pri tebe."

,,Haha. Čo potrebuješ?" zamračil som sa.

,,Nič. Len sa zoznámiť. Teba ešte nepoznám." Otočil som sa a uvidel som tú babu čo prišla k nám do triedy. Prekvapujúce. Teraz mala zelené vlasy. Očividne má školský poriadok v paži. ,,Ja som Olivia. A ty?" 

,,Viem ako sa voláš, sme spolu v triede. A volám sa Denis, no nie som typ človeka, s ktorým by si sa mala rozprávať," povedal som rozhodne.

,,Prečo?" opýtala sa prekvapene. Bolo to trochu smiešne.

,,Lebo to tak je. A nepridáva ti to na sláve a obľúbenosti."

,,Nechcem byť obľúbenou."

,,Každá baba to chce. A prepáč ale ja už pôjdem." Nestihla ani nič povedať a ja som sa rýchlo zdekoval do triedy. Každú babu vždy odháňam. Buď sa chcú len so mnou vyspať alebo chcú vzťah. Nepotrebujem ďalší vzťah. Boli by len problémy. Ako vždy. A po Emme... No proste teraz sa na to necítim. Stále to bolí akoby to bolo včera. Ale čo ak sa chcela len kamarátiť? Och, podvedomie. Ale je to pravda. No čo. Nepotrebujem kamarátov.
Sadol som si na svoje bežné miesto. Mám ešte päť minút do začiatku hodiny  a potom začne utrpenie. Blbé kecy o ešte väčších blbostiach. Už chcem byť doma. Alebo v práci. Radšej ako tu. Poďme tu hniť. Skvelý nápad. Mohol si radšej zostať doma. A nakúpil by si. To je pravda. Nemusel by som tu trčať... Niekto si ku mne sadol. Asi viete kto.

,,Môžem si prisadnúť?"

,,Veď už sedíš. A je mi jedno čo urobíš."

,,Tak fajn. A nedokončili sme náš rozhovor."

,,Podľa mňa sa skončil. Ja nepotrebujem priateľov. A ani baby."

,,Každý predsa potrebuje kamarátov. Každý niekoho potrebuje a aj ty, len si to nechceš priznať."

,,Nepotrebujem a bodka."

,,Tak dobre. Keď myslíš."

,,Ja nemyslím, ja to viem."

,,Si úplne bezcitný."

,,Mám city len ich nedávam najavo. Za tie roky sa človek naučí. A vlastne prečo ti to vôbec hovorím?"

,,Ja neviem. Ale uvidíš, možno nakoniec budeme kamaráti."

,,Nebudeme."

,,Toto nemá zmysel. Je to s tebou ťažké. Ale zapamätaj si, človek nemôže žiť bez kamarátov. Je to nemožné."

,,Je to možné. Žijem tak už dosť dlho. A čudovala by si sa, je mi dobre," povedal som jej s menším rozhorčením v hlase. Koho chceš oklamať?

,,Veď pokoj. Už ťa nechám na pokoji. Aby si mal srdce na mieste," povedala a ironicky sa usmiala.

,,Moje srdce nebude namieste. Už asi nikdy," tú poslednú vetu som zašepkal. Ani neviem či ju počula.

,,Ani moje." Zazvonilo a do triedy sa dovalila učiteľka. A zas tie blbé kecy. Ale nechápem tomu, čo povedala. Že ani jej srdce nebude na mieste. Čo tým myslela? Nakoniec si odsadla. Som aj celkom rád. Aspoň mi tu nikto nebude kecať. Vzal som si mobil, zapojil slúchadlá a dal do uší. Nemienim počúvať tie sračky čo mi k ,lepšiemu životu' nepomôžu. Je to strata času. Už chcem odtiaľto vypadnúť. Zas a znovu.

Po dlhých šiestich hodinách som mohol konečne odtiaľto vypadnúť. Už by som to tu dlhšie nevydržal. A aj tá baba mi dala pokoj. Myslím, že sa volala Olivia. Z triedy som vyšiel hneď po učiteľke. Ponáhľal som sa ku skrinke aby som už bol doma, musím predsa nakúpiť. Rýchlo som ju otvoril, vybral bundu a hnal sa na zastávku.

Nečakal som dlho. Nastúpil som a sadol si. Po (pre mňa) nekonečnej dobe som mohol vystúpiť a ,hor sa domov'. A na nákup. Odomkol som byt a nahrnul sa dnu. Vzal som si peňaženku, lebo ja mudrc som ju tu nechal.

Znovu som sa obul a konečne išiel do toho slávneho obchodu. Našťastie ho mám dosť blízko bytu.  Vošiel som a hádzal do košíka potrebné veci. Hlavne tie čo mi chýbajú. Ale aj nepotrebné blbosti. Zaplatil som a išiel domov. Ako som sa pozrel mám ešte pätnásť minút aby som prišiel do práce. Rýchlo som vyložil nákup a išiel dole do tetovacieho salónu. Budem tam do deviatej. A sú presne tri hodiny. Vošiel som a pozdravil sa ,susedovi' alias môjmu šéfovi.

,,Dobrý, som tu."

,,Ahoj. Ako bolo v škole?" povedal posmešne.

Ja som mu odpovedal s iróniou v hlase ,,Najlepšie. Naučil som sa veľa potrebných vecí."

,,Ou, čo zas?" Vlastne som sa mýlil. Mám kamaráta. Suseda Petra. Tak sa volá pán, čo je so mnou v miestnosti.

,,Blbé prírodopisné vedy. Čo budem hovoriť?"

,,Jaj. Hrôza. Učiť sa o bunkách a podobných blbostiach."

,,Mi hovor," pregúľal som očami.

,,No dosť o škole. Ide sa pracovať."

***

V práci mi to ušlo dosť rýchlo, tak ako vždy. Aspoň som nemyslel na nepotrebné veci. Úplne som sa odreagoval. Vošiel som do prázdneho bytu. To ticho prerušovalo len mňaučanie Battie.  Namieril som  si to do kúpeľne. Opláchol som si ruky odišiel do kuchyne. Som hladný, znovu. Nič som poriadne nejedol. Urobil som si omeletu so šunkou a cibuľkou. Ešteže som bol nakúpiť. Najedol som sa pri televízii. Vlastne ani neviem čo tam dávali. Ako som dojedol, išiel som umyť riad. Odložil som ho a odišiel sa umyť. Osprchoval som sa a umyl si zuby. Odišiel som už do postele. Zaspal som pomerne rýchlo.

»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»

Ahojte povedala som si, že by sa zišla dať nová kapitola :D

Neviem aké sú chlapské city tak to berte s rezervou...

Nie som s ňou vôbec spokojná... Ale hold :D