Ani si nevšimli, že som vošiel. Aj keby sa sem niekto vlámal, by si to nevšimli. Možno by mu aj pomohli... Teda, nič by tu síce neukradol...
Pre efekt som zakašľal. Ako v tých filmoch, v ktorých hlavná hrdinka alebo hrdina nájdu svoju milovanú polovičku nie práve v peknej polohe so susedom.Lenže ja som bol v trochu inej situácii. V mojom byte, na mojom gauči, sedelo dievča, ktoré (pekne povedané) nemám rád. A podľa mňa sa to v najbližšej dobe nezmení.
Aj keď som ,zakašľal', tak si ma nevšimli. Tak som pekne zabuchol dvere. To sa už Izzi spamätala. Mám pocit, že som ju vystrašil. Veď tak jej treba!
,,Denis! Ty si doma!" zvolala prekvapene.
,,No nie, to je môj prízrak. Moja duša je ešte na letisku, lebo stále čaká, že pre ňu niekto príde a zúfalo si myslí, že na ňu nikto nezabudol," odpovedal som jazykom, ktorý mi je známy, sarkazmom.
,,Nebuď sarkastický. Veď ty žiadnu dušu nemáš."
,,Tipnem si, že si zabudla." Len nech sa cíti previnilo. Ešte včera som jej písal, že dnes prídem domov a podobné blbostičky.
,,Dobre no, zabudla som. Viem hovorila som ti, že ti potom zavolám, ale tak nesledovala som čas..."
,,To som si stihol všimnúť," zasmial som sa.
,,Fajn, nedramatuzuj to tu. Ty drama gueen."
,,Asi by som mala ísť," ozvala sa Olivia.
Moje ,,Áno" a Izzine ,,Nie" zaznelo naraz.,,Nie, nikam nepôjde. Je to moja návšteva."
,,A môj byt."
,,A z toho sa mám posrať?"
,,Kľudne, ale ty si to budeš umývať." Olivia sa, prosím pekne, začala od srdca smiať.
,,Je tu niečo smiešne?" opýtal som sa podráždene.
,,Trochu. Ale keby ste sa videli," neprestávala sa smiať. Veď už bola červená ako rak. Alebo ako vlasy tej Holland. Ja som len prevrátil oči a odpratal si zaniesť veci do izby. Nemienim strácať čas s hádkou s Izzi.
Nafučaný ako balón som si vzal uterák a veci na prezlečenie a pobral sa do kúpeľne. Znovu som pekne tresol dvermi. Sa čudujem, že ešte držia. Dúfam, že kým som tu nebol, tak neusporiadala nejakú párty hard. Veď sa opýtam Petra. Hoci ak bola, tak sa Peter určite pripojil.
Vyzliekol som sa a vošiel pod sprchu. Kvapky vody som nechal len tak stekať.
Prečo sa mi Olivia vždy postaví do cesty? Čo som komu urobil?
Rýchlo som sa sprchol, obliekol a vyšiel. Ony dve tam stále sedeli.
Mali ma v paži. Cestou som išiel do kuchyne, lebo som bol smädný. Samozrejme, že okolo nich. Aj naspäť do izby.
Tam som si ľahol a snažil sa ignorovať ich smiech a chichot. Dúfam len, že nenašli môj chľast, ktorý som tak trochu zabudol dať preč, keď sa sem Izzi nasťahovala.
Postavil som sa, lebo nemôžem dovoliť, aby sa opili takto skoro. A predsa, som od nich starší a Izzi je ešte decko. By ma trafilo, keby sa ožrala jak to posledné prasa. Olivia viem, že pije... To si našla partiu.
O môj bože. Veď Olivia pije! A ja som tu Izzi nechal samú! S ňou! Ak sa dozviem, že spolu pili, tak si pôjdem vykopať hrob, lebo ak sa to dozvie tatko, tak je so mnou Amen tma.
Nepozorovane som otvoril dvere a pozeral cez škáru ako ten najväčší agent 007. Znovu sa ozvali moje skvelé agentské inštinkty. Mali na stole fľašu, ktorú som si predtým nevšimol. Našťastie to bola nejaká sladká voda. Ako sa sem sakra dostala? Otcova kreditka. Super, podvedomie. Veď ho dohná do mínusu. Okej toto riešiť nemusím, ja som jej to nedal do rúk.
Musím vymyslieť nejaký plán, ako sa dostať do kuchyne. Ísť sa napiť už nemôžem. Čo teraz? Zapojiť sa do rozhovoru? Nie. To je blbosť.
Okej, pôjdem sa najesť. Dnes som mal len raňajky. Otvoril som dvere a išiel zas do kuchyne. Najskôr som išiel do spodnej poličky skontrolovať moje zásoby alkoholu, ktoré nie sú na úrovni ,deda z dediny, ktorý páli slivku za chrbtom svojej starej a potom to pije pri kartách s kamarátmi'. Pod pojmom ,moje zásoby' môžeme chápať jednu vodku s logom obchodu a ešte niečo neindifikovateľné. Obe fľaše tu chvála bohu boli.
Mám práve pokoj v duši. Počuli ste to? To mi práve padli kamene zo srdca.
Otvoril som chladničku a zahľadel sa, čo v nej je. Keď bola kupovať vodu mohla aj nakúpiť. Bol tu nejaký jogurt, ktorému sa zajtra končila doba platnosti. Nenechám ho predsa na pospas plesniam. Budem tá dobrá duša čo ho zje. Vybral som si pri najlepšom trojdňový rožok (možno mal aj viac) a išiel do obývačky. Potom som sa spamätal. Veď tam sedia tie dve. Tak som zostal v kuchyni. Sám. Ako vždy.
,,Deniiiis!" zakričala Izzi.
,,o ceš?!" zakričal som ja s plnou hubou jogurtu.
,,Čože?"
,,Že čo chceš?" povedal som, keď som prehltol.
,,Veď poď sem. Nebuď tam sám."
,,Načo mám k vám prísť?" Už len toto mi chýbalo.
,,Veď len taaaak. Pooooď."
Nechcem sa s ňou zase hádať, tak som radšej išiel. Sadol som si na úplný koniec gauča. Cítil som sa ako vyvrheľ spoločnosti. Vlastne to aj som.
,,Denis, s Oliviou sa už asi poznáš, však?"
,,Načo sa pýtaš, keď to vieš?" Preboha, neviem čo tým chcela dosiahnuť.
,,Nechcem aby konverzácia viazla," povedala otrávene.
,,Hej poznáme. Chodíme spolu do triedy, ak by si chcela vedieť. No podľa mňa to už vieš."
,,To neviem. Prečo si mi to nepovedala?" obrátila sa na ňu s otázkou. Ajaj.
,,Neprišla k tomu reč," povedala a zatvárila sa ako anjelik.
,,Takže ste ma ohovárali! Dievčatká, toto sa nepatrí," povedal som ako starostlivý otecko.
,,Neohovárali. Len sme sa o tebe trochu rozprávali, to je všetko."
,,Radšej nechcem vedieť o čom."
,,Ani by sme ti to nepovedali," povedala Izzi.
,,To je mi jasné," v izbe mi začal zvoniť mobil. Položil som ten jogurt na stolík a utekal zdvihnúť mobil. Na displeji svietilo Andrewovo meno.
,,Áno?"
,,Počuj starec, ideš von? Celkom sa nudím."
,,Mám doma sestru a priviedla mi sme moju spolužiačku. Neviem či to je dobrý nápad."
,,Tak vezmi aj ich. Len prosím ťa, poď lebo umriem."
,,No okej. Kde sa stretneme?"
,,Za cca pätnásť minút pred tvojím domom."
,,Fajn."
Zložil som.
Ako veľká voda som vošiel do obývačky. ,,Ideme von s mojim kamošom, tak sa prichystajte. Je trochu... ako ja. Len viac perverzný a viac kecá."
,,Konečne odtiaľto vypadneme a pôjdeš aj ty," povedala Izzi.
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»
Helou :d
Mimochodom, tento mesiac (máj) som na Wattpade rok. Nepamätám si presný deň, no som veľmi rada, že som si ho stiahla. Je to úžasná aplikácia kde sú úžasní ľudia <3 dúfam, že ich tu bude len viac a viac a nielen troll účty alebo fake chalani, ktorých tu je naozaj veľa. Dúfam, že tu budú pribúdať ľudia, čo naozaj chcú písať alebo čítať :d
Tak ja sa s vami zatiaľ lúčim <3
YOU ARE READING
Nemusia všetkému rozumieť
Teen Fiction|POZASTAVENÉ| |ÚPRAVA| ,,Som tak šťastný, ako len nešťastný človek môže byť." Denis sa ocitol v zložitej situácii. Jeho milovaná priateľka je mŕtva. Rozhodol sa izolovať od rodiny a presťahoval sa do otcovho starého bytu. Jeho dni sú úplne identick...