Nemusia všetkému rozumieť

~25~

Dôležité upozornenie!!! Prečítať!!!

Zmenila som pár vecí, tak chcem na ne upozorniť.

°Emma zomrela dva a pól roka dozadu

•Drew odišiel cca rok dozadu

°Niekedy v tretej/štvrtej kapitole podľa starej verzie prespala Olivia u Denisa. Podľa novej, neprespala, ale išla k svojej tete.

•Inak by malo byť všetko rovnaké, taktiež sa celkom posunulo Denisove sťahovanie z rodičovského domu, lenže už si nepamätám kedy som to dala :D

Okej, to už bude asi všetko :D

Hneď ako sme vošli, sadli sme si do boxu. Ešte nikdy som tu nebol ako zákazník, ale všetko je raz po prvýkrát.

Všetci traja sme si dali Kofolu, aby sa nepovedalo. Som zvedavý, ako si chceme objednať alkohol, keď sme ešte nemali 21.

,,Izzi, ako chceš objednať tú zázračnú tekutinu?"

,,Mám falošné občianske preukazy," povedala stíšeným hlasom a lišiackym úškrnom.

,,Preboha, kde si ich zobrala?!" povedal som zhrozene.

,,Mám známosti, narozdiel od teba, keďže ty piješ len vtedy, keď ťa zavolajú spievať," povedala a žmurkla na mňa. Skvelé. Dúfam, že sa do ničoho nezaplietla, ale ak sa tak stalo, tak to nie je moja chyba.

Prestávam vedieť, kto je moja sestra. Povedal som jej to. Odpovedala tým, že som to ani nikdy nevedel.

Olivia sa len prizerala ďalšej rodinnej výmene názorov.

Napadlo mi, že by som mohol zistiť, či nám už ide kúrenie v bytovke. Rád by som sa tam vrátil.

,,Denis, mohol by si ísť niečo vziať. Napríklad nejakú vodku, alebo niečo podobné," povedala Izzi so sladkou tváričkou.

,,Veď máš vlastné nohy, ak sa nemýlim. Prečo nejdeš sama?"

,,Si predsa nejaký gentleman, no nie?" Vzdychol som si, postavil sa a zobral som občianske, ktoré mi podávala. Podľa tohto sa volám Matias Rood. ,,A Olivia ti pomôže," dodala s úškrnom. Okej ty malá mrcha, chceš vojnu? Máš ju mať. Silene som sa usmial.

Vybrali sme sa teda k pultu pomedzi ľudí, čo stáli všade okolo.

,,Takže, vezmem celú fľašu?" spýtal som sa mlčiacej Olivie, zvláštne.

,,Ako chceš. Je mi to celkom jedno," povedala zvláštne bezvýrazným hlasom. Nejdem riešiť.

Vypýtal som to, zaplatil a zobral, aj s tromi pohárikmi, ktoré som si tiež vypýtal.

Cez ten dav sme sa vracali naspäť k vysmiatej Izzi, ktorá nám už kývala zo svojho miesta, kde sme ju nechali.
Položil som tekutinu vo fľaši na stôl. Až potom som si všimol, že je tu aj Andrew. Bol zašitý v kúte, kde ho nebolo vidno.

,,Ahóóój, dlho sme sa nevideli, dúfam, že si od nášho posledného stretnutia vychladol," povedal so smiechom.

,,Skôr bol ešte viac horúci, mal horúčku," to zas povedala Izzi. Strašne sa s Drewom začali smiať, skoro krochkali. My sme sa s Oliviou na seba len bezradne pozreli. Ocitol som sa, nie pri jednom ako doteraz, ale pri dvoch bláznoch. Nemal by som si sám nalievať, ale situácia mi to dovolila. Kopol som do seba asi tri panáky, aby som sa upokojil. Moje konanie zopakovala aj Olivia.

,,Heeeej, čo nenaleješ aj nám? Vy sami si to vypijete a nám dvom nezostane nič," skríkol Drew. Aby sa nepovedalo, nalial som aj im dvom.

Po asi hodine nám zostala ešte polovica fľaše. Nebudem klamať, ja s Oliviou sme toho vypili najviac, no odrážalo sa to na nich dvoch. Rehotali sa ako pribrzdení. Na to, koľko som toho vypil, cítim sa zatiaľ dosť triezvo. Lenže určite nie na dlho.

,,Poďme tancovať!" zvolala Izzi. ,,Denis a Olivia, choďte prví, my pôjdeme hneď za vami," povedala s chichotom.

,,Nie, Izzi, nejdem tancovať."

,,Ale ideš, Drew, povedz mu niečo."

,,Veď choď, jeden tanec ťa nezabije." Zabijem ho, vlastnoručne ho uškrtím.
Olivia sa tvárila, že jej je všetko jedno. Tak bude aj mne! Vzal som ju za ruku a ťahal za sebou cez dav ľudí, čo tu tancovali.

Otočil som ju k sebe a začali sme aj my. Izzi s Drewom išli, ako povedala, hneď za nami. Kútikom oka som videl, že tancujú mimo rytmus. Mám z toho všetkého zlý pocit.

,,Nevieš čo má za lubom tvoja sestra?" začala konverzáciu Olivia.

,,Tiež by som to rád vedel," sarkasticky som sa zasmial.

,,Čo keby sme zakopali vojnovú sekeru?" navrhla. ,,Vieš, konečne."

,,Tak fajn," povedal som nakoniec. Je na čase začať znovu.

,,Dobre. Som Olivia, tvoja spolužiačka a kamarátka tvojej sestry," povedala a podala ruku.

,,Ja som Denis, tvoj spolužiak a brat tvojej kamarátky," povedal som aj ja a potriasol jej vystrčenou rukou. Snáď to nebudem ľutovať.

Ľudia stále prichádzali, ale neodchádzali. Bol tu strašne vydýchaný vzduch a točila sa mi hlava. Len netuším či z alkoholu alebo z toho pachu spotených tiel, cigariet a alkoholu.

Po troch rýchlych pesničkách pustili príliš sladkú a pomalú pesničku. Nerozumiem, prečo tu také vôbec púšťajú. Nuž, nezostávalo nám nič iné, iba sa k sebe pritúliť. Alebo aspoň sa posunúť bližšie a narušiť moju osobnú zónu.

Olivia ma hneď oblapila okolo krku. Teda, na pomery jej výšky. Nepodarilo sa jej to podľa predstáv, no neboli na nej vidieť žiadne rozpaky. Tvárila sa, že sa nič nestalo. Vlastne sa ani nič strašné nestalo.
Jej hlava mi siahala po polovicu hrudného koša. Možno kúsok viac.

Po dlhej dobe, som sa cítil celkom dobre. Chytil som ju za boky. Neviem či sa mi to iba zdalo, no zrýchlil sa jej dych. Pozrela sa na mňa. V očiach mala malé iskričky. Má veľmi zaujímavé sfarbenie očí. Má tam snáď všetky farby v jednej. Na stoninu sekundy som si spomenul na Emmu. Lenže vďaka alkoholu v mojom krvnom obehu ten obraz hneď zmizol.

Takto sme sa pohybovali kým neskončila pesnička. Ešte aj po nej sme sa nepohli.

Začal som sa skláňať a ona približovať. Vedel som, čo sa stane. Mal som tomu ako zabrániť, lenže nič som neurobil. Nechal som čas plynúť, a keď už bola Olivia dostatočne blízko, spojili sme naše pery. Osudová chyba.

Vždy urobím obrovskú hlúposť pod vplyvom alkoholu. Nikdy si neuvedomím, čo sa deje a čo mám robiť. A toto bola asi jedna z chýb v mojom živote. Tento okamih zmení určite veľa vecí...