Pustite si pesničku :D text je celkom vhodný, ale nedám ho sem. Mimochodom nepozerajte videoklip lebo je hrozný :D len na vlastné nebezpečenstvo :D a vymazalo mi popis tak som hu musela písať znovu.. budem meniť cover len aby ste vedeli :D
Kur*a. Môj mozog mi hneď vyslal signál, že to, čo práve robím nie je správne. Toto je zlé. Hneď som si spomenul na Emmu. Prečo jej to robíš? Komu? Emme. Musel som prestať. Odtrhol som sa od nej.
,,Prepáč. Ja nemôžem," a odišiel som ako najväčší zbabelec. Musím odtiaľto hneď vypadnúť. Prečo som taký debil? Toto sa nikdy stať nemalo. Treba na to zabudnúť. Nikdy sa to nestalo. Čo sa malo stať? Nič.
Rýchlo som sa predieral davom ľudí, ktorí boli na sebe nalepení. Skoro som vrazil do páru, čo si dával predohru. Mal by som sa začať pozerať, kam idem.
Rýchlosťou svetla som vyšiel z klubu a pozrel som sa na mobil koľko je hodín. Je o päť minút pól dvanástej.
Teraz mi nejde žiadny autobus domov. Naozaj skvelé. Takže sa prejdem nočnými ulicami nášho krásneho mesta. Prechádzka mi predsa neuškodí, no nie? Prečo práve zima? Nenávidím zimu. Áno, už som to hovoril. Som si toho vedomý. A hlavne mráz. Určite je najmenej mínus desať. Môj odhad, samozrejme.
Po piatich minútach kráčania mi začali mrznúť prsty a o nose ani nehovorím. Už chcem byť doma.
Na chodníkoch postávajú prostitútky a pri rohoch budov sú zas feťáci, klasika. Takže som zrýchlil krok. Nepotrebujem sa dostať do nejakého gangu. To by som sa mohol ísť rovno obesiť na najbližší strom. Rovno ku škole. Aspoň by ma rýchlo našli. Môj ,,nápis" na hrobe by určite bol nejaký takýto: ,Každému zavadzal. Bol hanba celému svetu a hlavne rodine.' Podľa mňa.
Moji rodičia sú dosť vplyvní ľudia. A taktiež veľmi prachatí. Majú najmenej tri slúžky vo svojom ,paláci' a asi každý mesiac iného kuchára. Proste ten pocit, keď ste veľmi bohatý. Majú ešte jedného syna a dcéru. Áno, mám sestru. Je o rok mladšia. Nikdy som sa o nej nezmienil, ale existuje. A ešte je jeden malý fagan. Má štyri roky a volá sa Hubert. Hrozné meno. Ako to šampanské, či čo to sakra je. A potom som tu ja. Nevychovaný spratok, ktorý nemá poriadnu výchovu. To som sa dozvedel od susedov. Presne tak. Robím hanbu nášmu rodu ,šľachticov'. A podobné blbosti.
Kým prídem domov, asi zmrznem. Ak sa vôbec dostanem domov. Ešte stále som dosť opitý. Ale zas nie tak ako som chcel. Dokážem uvažovať. Chcel som sa opiť poriadne, ale nevydalo.
Znovu som sa nepozeral pod nohy a spadol som na zem. Čo sa mne ešte nestane? Ale hneď som sa aj ,pozbieral' a išiel akoby sa nič nestalo. Ja som práve nehodil šípku do chodníka. To ten strom vedľa. Začal som sa nekontrolovateľne smiať. Našťastie v tejto časti nikto nebol, lebo by ma pokladali za väčšieho blázna akým som. Tackavou chôdzou som išiel po ceste. Po približne hodine (ak ma neklamú moje orientačné schopnosti) som sa dostal pred vchod bytu. Tak som teda vošiel. Svetlo svietilo. Hm... to je divné. Ešte ho predsa nikto neprišiel opraviť. Až po nejakej chvíli som si uvedomil, že som v nesprávnom byte. Tak som ťažko vyšiel von a išiel som do vedľajšej budovy. Tentokrát som vošiel do správnej.
Vydal som sa teda po schodoch na vlastnú päsť. V tej tme, samozrejme. Išiel som, pre istotu, po štyroch. Nechcem znovu hodiť šípku do chodov a zlomiť si nos. Už sa mi to raz stalo. Prišiel som natrieskaný ako delo. Peter sa ma až zľakol. Teraz som to nechcel riskovať. Prvýkrát som sa opil, keď som sa dozvedel, že Emma zomrela. Nemysli na to! Chcel si dnes predsa zabudnúť!
Doma musím ešte niečo nájsť. Potrebujem to dopiť.
S veľkým rachotom som sa dostal pred moje dvere. Ešte nájsť kľúč. To je ako hľadať ihlu v kope sena. Keď som ho našiel, bol veľký boj ho dostať do kľúčovej dierky.
Asi zaklopem Petrovi nech mi aspoň posvieti.
Takže som zaklopal na susedné dvere. Otvoril mi po približne piatich minútach. Aj zakopol a pekne zahrešil.
,,Deniiiis! Ahoj. Čo ťa tu privádza v takúto neskorú večernú hodinu?"
,,Ne-viem si odo-odo-mknúť dvere." A začal som sa smiať. Som čistý debil. Peter sa až prehýnal v páse od toho smiechu.
,,Daj sem kľúč. Ujo Peter ti odomkne dvere."
,,Vďaka." V župane vyšiel na chodbu a odomkol mi dvere. Ja som vošiel dnu a zasvietil lampu. Ako-tak som zamkol a vyvalil sa na gauč, ale spomenul som si, že som to chcel ešte raz zapiť. Išiel som sa pozrieť do skrinky v kuchyni. Bola tam nejaká vodka. Asi taká polovica fľaše. Hneď som sa aj napil. Zajtra to bude poriadna bolesť hlavy. Ale stojí to za to. Dúfam.
Zvyšok som nechal na kredenci a išiel si ľahnúť. Vyzliekol som sa a hodil sa na posteľ. Osprchujem sa zajtra. Hneď som aj zaspal.
«°»
Ráno som sa zobudil na poriadnu bolesť hlavy (logicky). Smer kuchyňa. Potrebujem nájsť nejakú tabletku.
Našiel som ju, zapil a išiel do kúpeľne. Vzal som si čisté oblečenie a vopchal sa pod sprchu. Smrdel som asi ako dno kontajnera. Podobne som sa aj cítil.
Horúce kvapky dopadali na moju pokožku. Bol som úplne stuhnutý. V sprche som strávil asi štvrť hodinu. Neskôr som vyšiel a obliekol sa.
Dal som Battie granule a ľahol si na gauč. Zapol som televízor a prepínal programy. Správy, niekto sa zas predrogoval, dokumentárne filmy, športové programy, rozprávky a tak podobne. Nechal som to na nejakej komédii. Do izby som si išiel pre môj notebook a prihlásil som sa (po veľmi dlhej dobe) na facebook. Áno mám sociálnu sieť. Nikdy som si svoj účet nevymazal. Sám neviem prečo. Mám tam fotku tri roky starú. Vyzerám tam šťastnejší. Veď som aj bol.
Prezeral som si príspevky mojich virtuálnych priateľov. Všade sú usmiate tváre. Väčšina z nich sú falošné úsmevy.
Narazil som na jeden príspevok môjho kamaráta, ktorý pred približne rokom odišiel cestovať. Vrátil sa. A aj mi hneď napísal.
Andrew: Čau kámo :D dlho sme sa nevideli. Ako ide život? Vieš čo... ak máš čas mohli by sme sa stretnúť. Okolo druhej v tej kaviarni?
Ja: Ahoj. Jasné, že hej. Tak o druhej
Som zvedavý, čo potrebuje. Však sa dozviem dnes o druhej. No uvidíme povedal slepý.
»»»»»»»»»»»»»»»»»»»»
Helou :D myslela som, že túto kapitolu dám až neskôr ale je tu dnes :D viem je dosť o ničom ale ešte sa to zapletie. Mám niečo vymyslené. :D
Užívajte život XD
VOUS LISEZ
Nemusia všetkému rozumieť
Roman pour Adolescents|POZASTAVENÉ| |ÚPRAVA| ,,Som tak šťastný, ako len nešťastný človek môže byť." Denis sa ocitol v zložitej situácii. Jeho milovaná priateľka je mŕtva. Rozhodol sa izolovať od rodiny a presťahoval sa do otcovho starého bytu. Jeho dni sú úplne identick...
