Hybrid I.

Tábor

V tábore som iba od včera a dnes som už bola aj na výcviku lukostreľby, aj na správnom držaní meča. Zdá sa, že je to ľahké ale pravda je opak.

Ja sama som si hovorila, že to nebude problém no ukázalo sa, že ten meč má asi desať kíl.

Natiahnutie tetivy na luku tiež nebolo najľahšie, keďže som nikdy nemala tú česť.

Dnes ma ešte čaká rozvoj schopností a učenie. Michel ma dnes večer chce s niekým zoznámiť. Neviem, čo mám čakať. Hlavne nech je v pohode.

Tesne pred večerom

Stála som na mieste, kde sme sa dohodli. Michael tu ešte nebol a ja som sedela na lavičke pri jazere.

Niekde v diaľke som zbadala blížiace sa siluety nejakých postáv. Bolo tam určite dievča a pár chlapcov.

Podišli ku mne a zbadala Michaela. Myslím, že mal trochu veselšiu náladu, ako inokedy.

Pravdupovediac dom si aj všimla, ako kráča. Nebola to normálna chôdza. Nohy sa mu plietli jedna cez druhú a musel sa pridržiavať nejakého chlapca, aby nespadol.

Z toho dom usúdila, že asi pili.

Začala som pomaly cúvať smerom dozadu. Asi si to nevšimli a ani ma nespoznali, pretože išli iba cestou, ktorá viedla okolo mňa.

Vonku nebola až taká tma. Na oblohe nebolo ani mraku a začínalo sa pomaly stmievať.

Všimla som si, ako sivý dym stúpa do tmavonodrej oblohy.

Niečo tam horelo. Neváhala som a šla som sa tam pozrieť. Smerovali tam aj ľudia, ktorých som videla s Michaelom.

Asi to bude niečo veľké, pomyslela som si v mysli.

Už som bola blízko a zazrela som tam ľudí, ktorí tancujú okolo ohňa do kruhu.

Vyzeralo to všeliako, ale zvedavosť bola silnejšia ako ja. Musela som podísť bližšie a zistiť, čo sa deje.