Tieň. To som ja. Teda nie úplne, ale žijem v ňom a som medzi nebom a peklom. Som HYBRID anjela a démona. Nikdy mi rodičia nepovedali, kto vlastne som, preto som sa rozhodla zistiť to sama.
Volám sa Raven a v žilách mi koluje anjelska aj démonska krv...
Dnes začínam výcvik schopností a zlepšenie môjho boja. Teším sa na to, no ešte nikdy som nestriľala z luku. Vyzerá to ľahko, ale určite nie je. Som zvedavá aj na Michaela. Tvári sa, že je znalec všetkého. Má veľké sebavedomie, no nemyslím si, že je typ do boja. Bojím sa, že podrazí Nicolasa tak isto, ako to spravil aj Eric.
Nicolas
Nikdy som nenávidel otca viac ako teraz. Nemôžem sa znovu zamilovať. Predošlé dievča mi vzal. Musel som Raven klamať a povedať jej niečo iné. Bolo to veľmi ťažké. Rozhodol som sa, že teraz mi ju nikto nevezme. Mám dvadsať rokov a viem sa o seba postarať. Pôjdem za nejakou čarodejnicou a porozprávam sa s ňou. Najväčšia chyba bola asi to, že som ju pobozkal. Nemal som to robiť. Teraz to bude oveľa ťažšie. Som však odhodlaný, aby som tú kliatbu nejako zrušil. Vždy je niečo, čím sa to dá zrušiť.
Ráno som sa zobudil. Počul som nejaké divné zvuky. Nemohol som tam iba tak ležať na posteli. Musel som vedieť, kto alebo čo tie zvuky robí. Obul som si svoje botasky a vykráčal som nimi potichu. Nechcel som zobudiť Raven. Nemá to totiž rada. To so si už stihol zapamätať. Dvere zaškrípali. Zľakol som sa, že sa budí, no ona sa len pretočila na druhú stranu postele. Uľavilo sa mi a vzdichol som si. Pootvoril som ich trošku viac a prepchal som sa cez malú škáru. Keby som si dal na večeru niečo vyprážané, tak by som sa tadiaľ asi neprepchal. Vyšiel som na schody a dvere zatvoril. Pozeral som sa okolo seba či ma niekto náhodou nesleduje. Zrazu som zbadal oči. Boli mi veľmi povedomé a hneď som zistil, kto to je. Také hnedé oči mal iba jeden človek. Bol to predsa Michael.
,, Čo tu robíš?" ach. Znovu sa hráme na policajta a väzňa? Ja mu nemienim odpovedať. Obišiel som ho, no jeho ruka ma zastavila za muje rameno. ,, Ponáhľam sa, a nezavadzaj," povedal som rýchlo. Ruku pustil a ja som rýchlk vybehol von z tábora. Nevšimol si ma, pretože som mu poplietol myseľ. Takto som sa mohol rýchlo prešmyknúť von z tábora.
To bolo asi prvýkrát, kedy som mohol vidieť, čo je vonku bez toho, aby som šiel na misiu. Okolo seba som videl les, no cítil som veľkú neistotu. Všade bolo ticho keď....... Spoza stromu sa na mňa vyrútila veľká gotická bytosť. Ešte nikdy som niečo také nevidel. Bolo to obrovské, malo to krídla a sršal z neho strach. Ustúpil som sa a spavil pár pomalých krokov dozadu. Poklonil som sa. Tieto zvieratá niekedy neútočia, ak sa preukáže úcta. Zviera sa poklonilo tiež. Zrazu sa prudko strhlo a odletelo preč. Vydýchol som si.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Mal som tu iba meč. Bol to iba vysúvací. Pôsobil ako dýka, no ak by som stlačil krúžok, tak sa vysunie a je z toho meč.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Rozbehol som sa a predstavil si čarodejnicin úkryt. Zrazu som sa objavil na tom mieste a zbadal tri bosorky.
,, Čo ťa sem chlapče priviedlo?" spýtala sa jedna. Mala veľkú palicu, ktorou sa podopierala. ,, Potrebujem radu," musel som začať slušne. Zrazu jedna vyhŕkla: ,, Chce vedieť ako zrušiť kliatbu svojho otca," ako to iba vedela ? ,, Nie je to môj otec," ani neviem ako, ale vypadlo to zo mňa. Nečakal som to. ,, Pomôžte mi. Chcem sa znovu zamilovať," nejako som zmäkol. Bolo to vlastne jedno. Čo je t oza život, ak nemôžem nikoho milovať? ,, Ľúbi Raven," povedala druhá. Dala si ruky v bok a tvárika sa prekvapene. ,, Je tu jedna možnosť, no je veľmi mizivá. Tvoj otec si dal veľmi záležať, aby si ju nezlomil," takže sa to predsa dá. Vnútri som pocítil taký jemný hrejivý pocit. Bol to pocit šťastia. Od doby, kedy sa Raven objavila v mojom živote ho mávam dosť často. ,, Ako? Urobím čokoľvek," povedal som. ,, Musíš sa dostať do svojho vnútra," už toto znelo dosť divne. ,, Počúvaj pozorne," pohrozila mi jedna z nich. ,, Dostaneš sa do svojho vnútra a budeš hľadať. Musíš nájsť svojho otca a spomienku na to, kde bol pochovaný," čo ? To je všetko? ,, Nie. Nájdeš jeho telo. Vezmeš si kríž a ospravedlníš sa mu. Avšak musí to byť úprimne," tak, to je trošku ťahšie. ,, Ďakujem za všetko," otočil som sa a kráčal von z ich pevnosti. ,, .....a ešte je aj milý..... Chutný ti nestačí?" zasmial som sa nad tým. A už som sa objavil pred bránou Tábora hybridnej krvi. Doteraz som si nevšimol, že to tu píše.
Raven
Ráno som sa skoro zobudila. Nebolo niečo cez päť hodín. Zobudil ma zvuk. Neviem, čo to bolo, no pripadalo mi to ako cvakanie. V lete to robili cvrčky. Avšak bola jeseň. Muselo to byť niečo iné. Bola som odhodlaná zistiť, čo alebo kto vydáva tento zvuk.
