Hybrid I.

Mars

Táto kapitola je venovaná pre Alekinka1
Dúfam, že sa ti bude páčiť.
Enjoy.
Stela237

Raven

Temnota okolo mňa sa začala strácať. Postupne sa tu rozjasňovalo. Ležala som na nejakej ceste. Pozrela som na svoje spútané ruky. Mala som železné okovy, ktoré mi bránili v pohybe. Sadla som si a obzerala sa naokolo.

Zrazu vystúpila nejaká solueta z tmavého okolia. Poriadne som sa zapozerala, aby som zistila, že kto to vlastne je. Bol to muž s krátkymi vlasmi a vizeral dosť mohutne.
Muža som už zbadala celého, no nemohla som si spomenúť, že kto to je. Poznala som ho, no keď som zatvorila oči a snažila sa spomenúť, tak mi začalo pískať v hlave. Ten zvuk bol neznesiteľný.

,, Kto si ?" vyhŕkla som drzo. Teraz som si už mohla všimnúť, že mal na sebe brnenie.
,, Ach, Raven. Si stále taká nevinná ako kedysi," odkiaľ vie do čerta moje meno. Možno je to akýsi poskok od bohov alebo niečo podobné.
,, Neodpovedal si mi na otázku, takže ju zopakujem ešte raz. Kto si a prečo si ma spútal ?" pozerala som naňho najchladnejšie, ako som dokázala.
,, Volám sa Mars a takto už nemáš ako používať svoju moc," povedal nízkym tónom. Počkať, veď Mars je boh a zároveň Nicolasov otec. On nezahynul ?
,, Ale, veď ty si Nicolasov otec," začínalo mi do všetko do seba postupne zapadať. Bola to ako skladačka, no pár dielikov mi tam chýbalo. Tie prázdne miesta boli neodhalené odpovede na moje otázky.
,, Som a prišiel som si po teba," tá kliadba. Čo ak ..... Chcelo sa mi plakať, no bola som oveľa silnejšia, ako som si myslela.
,, Tak to máš smolu," zaprela som sa, žily mi tmavli, no mala som jasný cieľ. A ten znel takto: Použiť svoju vnútornú silu na prepustenie z okov. " Toto som si opakovala v hlave. Otvorila som oči, keď som zacítila niečo na ruke. Železné okovy sa začali otepľovať. Teplo ma pálilo na rukách, no odhodlanie bolo silnejšie, ako bolesť, ktorú som v tom jednom momente zažívala. V jednom okamihu sa putá rozpadli na dve polovice a ja som maka voľnú cestu.
,, Si silnejšia, ako som si myslel," povedal Mars. Prekrútila som nad tým oči a hľadala cestu von. Mars zmizol v tieni tak rýchlo, ako sa odtiaľ aj dovalil.

Predo mnou sa vydlaždil biely úzky chodníček, okolo ktorého boli sviečky. Sviečky najorv nehoreli, no keď som sa odhodlala vykročiť, tak vzbĺkli.
Kráčala som po chodníčku, za mnou cesta mizla a sviečky zhasínali, no naopak predo mnou sa cesta čím ďalej, tým viac rozjasňovala.

Magnus Black

Stál som pri Raven a snažil som sa s ňou nadviazať nejaký kontakt, no márne. V tej temnote sa doslova topila. Za malú chvíľu sem dorazili Ravenini rodičia Evan a Iris. Iris som miloval, no zlomila mi srdce.

,, Ako jej je ?" spýtala sa ma Iris s plačom. Prišla iba pred chvíľou a veril som, že to bolo najrýchlejšie, ako mohla Hlavu mala položenú na Evanovej hrudi, no oči sa jej kotúľali mojím smerom.
,, Nedarí sa mi s ňou nadviazať kontakt," hlavou som mykol k Raven.
,, Čo jej je ?" spýtala sa ma, keď zbadala to, čo ja. Kráčal som k jej telu bližšie a bližšie.

Žily jej tmavli, tuhla,
Nedokázala to ovládať, bledla.

,, Myslím, že používa najsilnejšie schopnosti. Je dosť silná, no ako vidím, tak to zatiať celkom zvláda," k jej telu podišli už aj Iris s Evanom.
,, Už vizerajú normálne," podotkla Iris. Mala pravdu. Jej žili postupne bledli, no až teraz som si všimol, že sa jej niečo stalo.
,, Čo má s rukami ?" spýtal sa Evan. Od končekov prstov po predlaktie jej ruka horela. Mala ju veľmi popálenú a vizeralo to s ňou zle.
,, Prineste vodu," nakázal som. Evan sa hneď niekam rozbehol. Nevedel som kam, no nevenoval som tomu pozornosť.
,, Kde bývaš ?" táto otázka od Iris ma zaskočila. Ja to vlastne ani neviem.
,, Chodím z ríše do ríše, no momentálne som sa usadil pri ľuďoch," moja odpoveď ju zaskočila. Otvorila ústa a vyvalila na mňa oči. Mal som sto chutí ju pobozkať a jazykom putovať po jej ústach.
,, Pri tých špinavých osobách ?"
,, Nie sú špinavý a hlavne mi tam nikto nerozkazuje," vážnosť tých slov som si uvedomil až keď som ich vyslovil.
,, Prepáč, ja nechcel som," na viac som sa nezmohol. Odvrátila tvár a oči jej pozerali na mokrú trávu. V tom momente k nám pribehol Evan s vedrom vody, no odkiaľ vzal to vedro ?