Tieň. To som ja. Teda nie úplne, ale žijem v ňom a som medzi nebom a peklom. Som HYBRID anjela a démona. Nikdy mi rodičia nepovedali, kto vlastne som, preto som sa rozhodla zistiť to sama.
Volám sa Raven a v žilách mi koluje anjelska aj démonska krv...
Strašne mi škŕkalo v bruchu. Bol to strašný pocit. Ani neviem koľko dní som už nejedla. Premýšľala som.
Pri ohni tí čudní chlapi pili, zabávali sa a hlavne jedli. Jedli tú srnu, ktorej vôňa sa dotýkala môjho nosa. Keď som si bližšie privoňala, mala som pocit, že sa nachádzam v raji alebo nebi. Ten pocit sa nedá opísať. Vedel by to len ten, kto slintá pri pohľade na druhých ako jedia a on už päť dní nedal nič do úst. Ten by to pochopil.
Už som skoro zaspala, keď sa ku mne tajne priplížil akýsi chlap. Mal čierne vlasy, ktoré mal prehodené. Jeho oči ma úplne uchvátili. Také som ešte v živote nevidela. Boli jemne oranžové s nádychom sivej. Boli skvelé. Nebol nejako špeciálne oblečený. Čierna mikina a kraťasy mu zakrývali jeho telo. Ja sa tu trasiem od zimy a on tu behá v trenkách. Pomyslela som si sama pre seba. Chôdzu mal trošku nemotornú. Buď kvôli tme, ktorá to tu cele pohlcovala alebo kvôli nejakému zázračnému elixíru zvaným pivo.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
V jeho ruke som zbadala niečo, čo mi vyrazilo dych. Mal malú časť mäsa zo srny.
,, Tak čo dievčinka ?" mal príjemný hlas. ,, Nudím sa a som veľmi hladná," spravila som naňho oči. Zrazu mi prestrčil ruku aj s tým kúskom. ,, Ďakujem," vzala som si kúsok. ,, Zamálo," otočil sa chrbtom ku klietke a oprel sa o ňu. ,, Kam ideš ?" mala som plné ústa mäsa. Tú chuť si zapamätám navždy. Bolo to tak dobré .... ,, Len sa najedz," povedal mi po chvíli. Keď som dožula, tal som sa spýtala : ,, Idem na horu Midoriana, " mala som pocit, akoby bol môj žalúdok znova naplnený. ,, Nechoď tam," zamračil sa. Jeho hnev som cítila až pri svojich ústach. ,, Ja... Musím tam ísť," váhala som či mu poviem pravdu. ,, Pôjdem s tebou," otočil sa ku mne. Vyzeral úplne vážne. ,, Nie ďakujem. Ani neviem ako sa voláš. Čo ak si nejaký úchyl ?" zasmial sa. Jeho smiech bol veľmi príjemný a tak som sa usmiala aj ja. Keď som si uvedomila, čo som vlastne povedala, tak som vybuchla do smiechu. Nevedela som sa ani nadýchnuť.
