Hybrid I.

Monokel

Šla som rezkým krokom ku mojej kamarátke Kare. Zaklopala som jej na dvere, no nikto neprišiel, tak som drzo vošla dnu. Našla som ju tam, ako počúva hudbu a v ušiach má slúchadlá. Nevidela ma, preto som to využila a nastrašila ju. Nemohla ma vidieť. Pomaly som sa po špičkách približovala k nej. Zrazu som na ňu vyletela s rukami a spravila: ,, Bu!" zhíkla Kara ja som jej videla strach a prekvapenie v očiach.

,, Nerob mi to!" skričala na mňa a tvárila sa veľmi vážne. Nedokázala som v sebe zadržať smiech a vybuchla som. Zhodila som sa na posteľ a váľala sa po nej smiechom. Kara sa smiala tiež. Pozrela som sa jej do očí a začala zhlboka dýchať. Pozerala sa veľmi vážne.

,, Čo to máš na líci ?"

 Vtedy mi to došlo. Zabudla som na to. Michael ma udrel, ale neurobil to náročky.

,, Ach," 

Nevedela som, ako začať.

,, Stalo sa to omylom. Ráno som si udrela líce do skrinky," 

Zaklamala som. Nemohla som povedať pravdu aj keď som chcela. Pozrela sa bližšie a siahla mi naň. Sykla som od bolesti.

,, Neverím ti," 

Povedala a podľa jej výrazu som usúdila, že to myslí úplne vážne. Tak teraz prišla tá chvíľa, kedy som musela povedať pravdu a nezatĺkať.

,, Bol to Michael," 

Hneď, ako som povedala jeho meno sa na mňa pozerala výrazom ,,vážne?"

,,Ale neurobil to náročky." 

,, Jasné. To vravia všetci. Na začiatku to tak býva," 

Nechápala som koľko toho zrazu vie.

,, Odkiaľ to ty všetko vieš?" 

Táto otázka ju veľmi prekvapila a jej líca naberali červenú farbu.

,, To je jedno. Nemeň tému. Kde sme to skončili? Aha! Už viem. Prečo ťa vlastne udrel?" 

Prekvapovalo ma, ako rýchlo sa z toho dostala. Chcela som vedieť odkiaľ to vie, ale to sa jej opýtam neskôr.

,, Videla som, ako sa bije spolu s Nicolasom. Chcela som ich od seba oddeliť, no vtedy sa Michael rozohnal rukou a trafil ma," 

Bola celá užasnutá.

,, Ako vám to ide spolu s Nicolasom?" 

,, Čo? Veď mi sa skoro vôbec nerozprávame," 

Vypŕskla som na ňu rýchlo.

,, Veď dobre, kľud. Som sa iba pýtala,"

 Ach, Kara. Nepoznám ťa iba chvíľu. Síce tu som iba niečo viac, ako týždeň, ale poznám ju ako svoje ponožky. Za tak krátky čas sme si toho už veľa povedali.

,, Jasné. Tvoja zvedavosť je väčšia ako celá na ša galaxia," 

Vybuchli sme smiechom. Takto sme sa ešte dlho rozprávali o banalitách. Bolo neskoro. S Karou som sa rozlúčila a plánovala som sa ísť sprchovať. Nechcelo sa mi už riešiť, čo sa stalo s Michaelom. 

Otvorila som dvere a uvidela niečo obdivuhodné. Čo to hovorím? Tieto myšlienky som hneď zahodila. Na zemi ležal Nicolas a práve cvičil. 

,, Prepáč, nechcela som ťa rušiť," 

Musela som myslieť na horúcu vodu, inak by som asi odpadla.

,, Nevyrušuješ," 

Povedal a vzal uterák. Zroloval ho a utrel si tvár. Obrátila som sa dozadu. Teraz mi mieril pohľad úplne iným smerom.

,, Si v poriadku?" 

Chcelo sa mi smiať, no musela som sa mierniť. ,, Myslím tvoje líce," ja som presne vedela, čo myslí.

,, Áno. Nemusíš sa báť. Je mi fajn. Trochu make-upu a ani to nevidno," 

Tak teraz som iba čakala, kým odíde do svojej izby.

,, Ak tak veľmi chceš, tak ja už teda pôjdem," 

Ale ja som predsa nič nepovedala. Aha! Tak teraz sa Nicolas prezradil. Vie čítať myšlienky. Do kelu! Pozerala som naňho, ako na somára, keď nemal tričko. On mi čítal myšlienky. Teraz som bola zahanbená s červeňou na lícach.

,, Už mi to viac nerob! Prosím," 

Prikývol a pobral sa do svojej izby. Dala som si teplú sprchu šla spať.