Hybrid I.

Horí !

Pri tom ohni som videla tancovať ľudí. Prekvapilo ma to a šla som sa pozrieť bližšie. Moja zvedavosť bola silnejšia ako ja.

Zazrela som svojho učiteľa Thallia. Celé to tu viedol. Bolo to síce trápne, ale rozhodla som sa ísť za ním.

Hneď si ma všimol a podišiel ku mne. Bol o dosť vysoký. Keďže bol kentaur.

,, Zdravím ťa ..."začal lúskať prstami a chcel si spomenúť na moje meno.

Rozhodla som sa jeho pamäť osviežiť:,, Raven,"povedala som a spomenul si.

,, Áno Raven to si ty. Prišla si tuším včera, že?''
,, Áno. Môžem otázku?"prikývol ,, Čo sa tu deje ?"

Zohol sa a ruku mi položil na rameno. Pošepkal mi, že mi to musí vysvetliť inde.

Neváhala som a kráčala sebaisto za ním. Chcem predsa zapadnúť do kolektívu.

Zaviedol ma až k lavičke na ktorej som predtým sedela.

Chcela som vidieť, ako si zadne Thallius, no on iba skrčil predné nohy a ľahol si ako kôň.

Ja som si dovolila sadnúť na lavičku. V tom som počula krik a uvidela dym, no tento už nevychádzal z vatry.

Thallius si to hneď všimol a začal rýchlo cválať smerom k horiacej chate.
Trochu ma to zarmútilo, keď som videla, ako moja nová chata horí.

Aj keď budova horela, rozhodla som sa vbehnúť dnu. Strop horel a začali z neho padať niektoré časti strechy.

Rozbehla som do zadnej časti, kde som mala veci. Rýchlo som si vzala tašku a fotografiu mojej mamy spolu s otcom.

Tá fotka mi za to jednoznačne stála, no keď som vyšla z izby von časť stropu padla rovno predo mňa.

Začala som kričať. Chcela som si nekako pomôcť, ale únikovú cestu som nenašla.

Spomenula som si, že mám vo svojej izbe okno. Vzala som niečo ostré do ruky a hodila to do sklenenej časti okna.

V tom momente sa sklo rozletelo a okno bolo preč. Vyšla som na postel a hodila tašku z okna von. Dopadla na zem. A ja som sa zatiaľ prepchávala cez okno.

Podarilo sa mi to a obišla chatu. Bolo tam kopu ľudí, ktorí hľadeli na mňa, no jeden chlapec sa pozeral do zeme. Jeho dlhé vlasy mu padali do tváre. Niečo ma však z toho pohľadu vyrušilo.

Nejakí učitelia nabrali vedrá vody a začala hasiť chatu.

Žiaci sa začali rozchádzať, až kým tam neostali iba učitelia a ja.

Thallius:,, Musíme ti prideliť novú chatu, no problém je, že voľná je iba jedna posteľ pri Nicolasovi ."

,, Dobre. Kde má chatu ?" spýtala som rýchlo. Thallius mi ukázal smer a ja som sa tam pobrala.

Dostala som aj číslo Nicolasovej chatky. Bolo to číslo 71, no stále som nevedela, kto je Nicolas.

V tom som uvidela chlapca opierajúceho sa o okno chaty. Mal prekrížené ruky na hrudi a do očí mu padali vlasy.

Tak to je asi Nicolas. Pre istotu som sa pozrela na číslo chaty. Sedelo. Bolo to 71, no ako mu mám povedať, že s ním teraz budem bývať ?