Hybrid I.

Vlkolaci

Táto kapitola je pre moju Domčicu skvelú tanečnicu. dominika12e3 Vychutnaj si to 😜
Enjoy!

Začalo sa stmievať a nemala som teda inú možnosť ako sa ukryť v lese a prespať tam. Najprv som si všímala okolo seba les, no potom som s tým prestala. Otočila som sa. Nechcela som byť príliš hlboko v lese. Kolovali o ňom zlé reči, že sa tu nachádza netvor a všelijaké príbehy o lúpežníkoch a iných. Keď som sa pozrela za seba, tak som si už ani nevšimla cestu, ktorou som sem s Anakinom prišla. Zrazu som bola v hustom lese a nikde okolo stromy neredli. Bola som z toho nepríjemne zaskočená. Kráčala som ďalej vpred v snahe, aby som sa neotáčala za seba.

Kožené lanko od Anakina som priviazala o strom. Čakala som, kým sa úplne nezotmie. Pomaly zapadalo Slnko a mne to pripadalo ako večnosť, hoci Slnko v zime zapadá rýchlejšie.

Anakin už spal v stoji. Bolo zaujímavé pozerať sa naňho. Brucho mal položené na zemi a dlhé nohy s kopytami mal uložené pod sebou.
Vyzeral ako pes, keď spí. Takto nejako možno spí aj Thallius. Veď on je tiež kôň. Síce nie úplne ale z časti áno. Zamýšľala som sa.

Započula som vlčie vytie. Ako som si mohla všimnúť, tak nevyli na mesiac ale na seba. Postupne sa zhromažďovali. Hneď som našla aj alfa-samcu. Bol najväčší z nič a jeho telo zdobil hrubý čierny kožuch. Štekali po sebe ako besné a alfa vrčal ako divý. Nemyslela som na ti, že na mňa môžu zaútočiť. Úplne som sa vžila a snažila som sa nejako pochopiť o čo tam ide. Jeden hnedý asi o polovicu menší ako on vrčal na alfu. To nemôže vyhrať. Pomyslela som si. Bol menší, slabší a ak sa spolu chystali biť, tak to mohol rovno vzdať. Ten hnedý možno bol mladší, no o toto tu nešlo. Okolo nich sa zbiehali ďalšie a ďalšie vlky. Už som ani nevedela rozoznať ako šteká alfa. Zrazu sa iba jeden vrhol na druhého a počula som vzlyky bolesti. Alfa sa zahryzol tomu hnedému do nohy. Muselo to strašne bolieť. Ľutovala som toho maličkého. Nebol síce mláďa ale bol dosť maličký. Hnedý vlk padol na zem celou svojou váhou a nemohol sa pohnúť. Alfa neprestal. Dokonca svoje uhryznutie ešte zosilnil. Mala som sto chutí prísť tam a zachrániť vlka. Nemohla som. Vrhli by sa na mňa a ja by som nemala šancu.

V jednom momente nastal zvrat. Pohryznutí vlk sa zvrtol a poriadne sa zahryzol alfovi do krku. Tento zvrat však netrval dlho. Alfa ho kopol zadnou do brucha. Hnedý vlk nemal inú možnosť ako ujsť. Rozbehol sa dole kopcom. Sledovala som pohyby alfu na kopci. Vynímal sa tam ako lev, ktorý vládne nad celým svetom. Z kopca za rozbehli ďalší vlci. Snažili sa dobehnúť hnedého. Okolo mňa zavýjali vlci. Spomedzi stromov sa zrazu zjavil hnedý vlk. Šiel ku mne. Z vrecka som vytiahla malý nôž a postavila som sa do obranného postoja.

Vlk sa ma zvalil pri nohách. Pochopila som, že mi nechce ublížiť. Chcel sa iba skryť pri mne. Musela som rýchlo konať. Spojila som dva prsty a nakreslila hranicu. Okolo mňa sa začala trblietať osvetlená hranica. Spravila som z nej kruh.

Vlci dobehli k hranici. Snažili sa cez ňu prejsť, no vždy ich to vrátilo späť. Zrazu sa vlci uhli a predral sa cez nich alfa. Až teraz som si všimla aký bol veľký. Nie som veľmi vysoká a preto mi siahal až po hrudník. Normálne vlky také obrovské nie sú. Postavil sa na zadné a prednými labami odieral na hranicu. Zabolelo ma na ramene, akoby udieral do mňa. Dosť to bolelo. Druhou rukou som si rameno prichytila. Alfa-samec prestal udierať na hranicu a len sa o ňu oprel. Stále bol na zadných, keď sa začal trblietať. Svetlo ma oslňovalo a nemohla som sa naňho dívať. Keď som pocítila, že žiara sa pomaly rozpadá, tak so sa pozrela.

Predo mnou už nestál vlk ale človek. Bol odo mňa o hlavu vyšší a tým si u mňa trošku vzbudil pozornosť a rešpekt. Mal iba nohavice, takže som sa musela ovládnuť a pozerať sa mu do tváre. Jeho hlavu pokrývali husté čierne vlasy. Čierne vlasy mu padali do modrých očí. Lepili sa mu po spotenej tvári obliatej potom.