Prepáčte za meškanie, no skôr to nešlo.
Stela237Raven
Objala som silno svojich rodičov a následne po krátkej chvíli pustila, no mamine slzy som cítila na svojom ramene.
,, Čo to mám s očami ? A kto je to ?" ukázala som prstom na mne osobne neznámeho človeka. Mal tmavé vlasy, prenikavé oči tmavohnedej farby. Mal nejaké divné veci a tváril sa urazene.
,, Práve si sa stala najmocnejším hybridom," čo ?
,, Myslela som si, že som bola hybrid od narodenia," asi mi niečo rodičia zamlčali. Pozerala som na nich úplne prekvapená.
,, Bola si miešanec. Hybridom si sa stala až keď si ovládla silu svojich schopností," miešanec ? Niekto mi tak na začiatku môjho nastúpenia do tábora povedal, no nebrala som to vážne.
,, Čo to mám s očami ?" stále som nerozumela tomu, čo mi tu práve ten neznámy človek vravel.
,, Stala si sa Stigmou," povedal rozhodne popri tom, ako sa chytal za bradu.
,, Stigmou?"niečo mi to vravelo, no iba okrajovo.
,, Sú to hybridi, ktorí dokážu ovládnuť moc, ktorá im prúdi v žilách a tak sa nedostať ani do pekla, ani do neba. Sú niečo medzi. Teraz patríš medzi nich. Iba pár stoviek, možno tisícok miešancov to dokáže a keďže si miešanec anjela a vládcu démonov, tak preto máš také poznačenie a stala si sa silnejšou, ako si sama o sebe myslíš," dopovedal a mne padla sánka až na kolená. Zachvela som sa od zimy, pretože som bola vonku aj keď neviem, ako som sa sem dostala.
,, Čo sa so mnou teraz stane ?" bála som sa o seba a môj život.
,, Pôjdeš do chrámu za stigmantmi," mala som chuť ho kopnúť a utiecť.
,, Nikam nepôjdem," zatvárila som sa ako dieťa, ktoré nechce počúvať rozkazy a dala som si ruky v bok. Už mi ani nebola taká zima.
,, Je to tvoje poslanie," nikam nejdem.
,, Kto si ty, aby si mi rozkazoval ?" trošku som vyletela. Postavila som sa z akejsi postela a ukazovákom som mu pichla do hrude.
,, Volám sa Magnus Black a rozumiem tvoje zneistenie, no pochop, že ti chcem len pomôcť," no to určite.
,, Neviem, čo za Blacka si a ani ma to netrápi. Stačí mi, ak ma necháš na pokoji," mala som taký divný pocit.
,, Som najväčší čarodejník v celej ríši anjelov," iba sa vyťahoval. Určite chcel spraviť dojem, no u mňa mu to neprejde.
,, Raven, tvoje žily," povedal a popri tom ustúpil do zadu a ťahal si mojich rodičov. Tváril sa, akoby som bola monštrum.
,, Čo je s nimi ?" pozrela som na ruky a cez moje ruky viedla tmavo čierna tekutina. Väčšinou, ak sa mi to stalo, tak boli tmavomodré, no nie nikdy takéto. Čo to znamená ?
,, Hlavne sa upokoj," vravel, keď už bol dostatočne ďaleko.
,, To sa ti povie. Keď si taký čarodejník, tak s tým niečo sprav," namietala som.
,, To sa nedá," povedal a ja som začala panikáriť. Zavrela som oči, ako som to robila aj predtým, no teraz to nepomáhalo. Moje ruky odrazu vystrelili a ja som nemohla nič spraviť. Nevedela som ich ovládnuť. Skrčila som prsty tak, aby mi ostali iba ukazovák a prostredník. Rýchlo som ich potiahla z pravej strany na ľavú. Pred mojou rodinou sa zjavila žiara, ktorá ich držala odo mňa. Pristúpila som k hranici bližšie a začala na ňu udierať päsťami, no hranica bola príliš silná.
,, Čo mám robiť?" vrieskala som ako zmyslov zbavená. Videla som iba Magnusa ako otvára ústa, no nepočula som ani šepot.Mala som nutkanie utiecť a aj som to spravila a začala som utekať opačným smerom. Bežala som, čo najrýchlejšie ako mi sily stačili. Nasmerovala som si to rovno k mojej chatke. Buchla som z dverami.
Vybrala som si tašku, s ktorou som sem aj prišla. Rýchlo som tam nahádzala všetky veci, ktoré som mala v skrini. Ešte som mala aj nejaké veci v kúpeľni, takže som ich odtiaľ vzala.
Vošla som do Nicolasovej izby. Zrazu som ho zbadala ako ležal na posteli. Kľudne si tam odfukoval a popri tom mal zapnutú hudbu v slúchadlách.
,, Bu," skričala som a jemne ho udrela do hrude.
,, Áa," kričal teraz on. Ja som sa iba smiala.
,, Myslela som si, že budeš na mňa čakať, no chápem, že ti bola zima," usmiala som sa.
,, Čo ?" tváril sa prekvapene a nechápavo zároveň. Spoznala som to podľa jeho obočia, ktoré bolo zdvihnuté skoro až k jeho vlasom, ktoré mu padali do očí.
,, Neboj ja to chápem, no prišla som sem kvôli inej veci," vyvalila som to rovno naňho. Prisadla som si k nemu na posteľ.
,, Ja," odsunul sa.
,, Nepamätám si ťa," znovu som nechápala. Cítila som sa ako v zlom filme.
,, Si v poriadku ?" položila som svoju ruku na tu jeho.
,, Vyzerám tak ?" skričal na mňa a hneď si svoju ruku vyslobodil.
,, Neviem ako vyzeráš," chcela som zažartovať, no vôbec to takto nepôsobilo.
,, Vypadni!" skričal silno a chladne. Akoby bol iný človek. Chladný bez chrbtovej kosti a akoby zabudol na jeho a mňa spolu. Boli to čarovné chvíle.
,, Ako chceš," postavila som sa a tresla som jeho dverami, čo najsilnejšie. Ak nechce so mnou vypadnúť, tak pôjdem sama.Tašku som schmatla a prehodila som si ju cez rameno.
Čo si myslí ? Ja nie som nejaká handra, ktorou sa pozametá špina, a tak ma vyhodí. Tak toto teda nie. Vyšla som so zlosťou. Všetci sa na mňa pozerali. Študenti, učitelia, mama, otec a dokonca aj ten čarodejník.,, Odíď preč, odíď preč ...." začali kričať zborovo študenti. Pozrela som na mamu a videla na nej, že chcela niečo povedať, no v tom momente som sa otočila na inú stranu. Znovu som utekala. Už ma to nebavilo, no tento problém som nedokázala zvládnuť.
Rozbehla som sa von z brány. Chcela som zakývať, aspoň Kare, no moju ruku už nebolo vidno kvôli obrane postavenej kvôli mne. Bolo mi to ľúto, no bude sa musieť naučiť stým žiť. Nič iné mi neostáva. Pôjdem do toho chrámu Stigmantov a porozprávam sa s nimi, aby som nejako odstránila svoje poznačenie a bola opäť normálna. Chcem žiť život taký, ako predtým. Veľmi mi chýba moja rodina, Kara, Michael a aj Nicolas. Napriek tomu, čo mi pred malou chvíľou povedal ho mám stále rada a milujem ho. V tom som si uvedomila, že sa so mnou nič nedeje.
,, Milujem ho," skričala som z plných pľúcnych vakov. Kliatba na mňa nijako nepôsobila, čím to asi bude. Možno, že keď som sa stala ozajstným Sigmantom, tak budem oveľa silnejšia ako som bola pred tým. Stmievalo sa a keď som sa pozrela hore na oblohu, tak ma na malú chvíľu oslepila malá kvapka dažďa, ktorá mi padla do oka.
Dúfam, že sa vám páčilo. Pokračovanie nabudúce. :)
YOU ARE READING
Hybrid I.
FantasyTieň. To som ja. Teda nie úplne, ale žijem v ňom a som medzi nebom a peklom. Som HYBRID anjela a démona. Nikdy mi rodičia nepovedali, kto vlastne som, preto som sa rozhodla zistiť to sama. Volám sa Raven a v žilách mi koluje anjelska aj démonska krv...