Hybrid I.

Nové miesto

Večer som sa ešte rozprávala s Karou, no iba po telefóne. Je chorá a nechce ma nakaziť. Stali sme sa najlepšími kamarátkami a veľmi si rozumieme. Ak mám opísať Karu jedným slovom, tak je to Hravosť. Do všetkého sa tlačí horúcou hlavou, je milá príjemná a má taký svojský humor. Narozdiel od Nicolasa. On sa mi nejaví ako vtipný, ale skôr ako tajomný. Nič nepovie a chodí si sám do lesa. Je taký samotár. Z ničoho si nerobí veľkú hlavu, teda až keď som odpadla a hovorili o mne, že budem v kóme a nikdy sa nepreberiem. A ak niekedy, tak si nebudem nikoho pamätať. Podľa mňa použil nejakú schopnosť, aby ma vrátil späť srdcom aj mysľou. Som odhodlaná zistiť, čo to bolo.

Ráno

Bola nedeľa, takže som sa iba chvíľu učila. Pani učiteľka Cartwelová mi síce odpustila tých osem strán, no ja som bola odhodlaná si to preštudovať. Vzala som knihu do rúk a otvorila ju na potrebnej strane. Vnímala som každé jedno slovo v texte. Zrazu sa vo dverách zjavil Nicolas. Stál tam opierajúc sa o rám dverí s prekríženými rukami na hrudi.

,, Čo to robíš?" 

Spýtal sa ma zvedavo Nicolas. Nevedela som, čo mám povedať.

,, Nevidíš? Učím sa, ako ovládať schopnosti," 

Povedala som drzo. Neviem, čo mi to napadlo. Nejako to zo mňa vyšlo. Ruky dal na obranu pred seba.

,, Ok. Veď nič také som sa neopýtal," 

Bola to pravda. Asi som bola trochu podráždená. Osem strán je predsa osem strán.

,, Prepáč. Ja len, neviem, čo to do mňa vošlo," 

Toto som mu asi nemala povedať. Ak chlapovi uznám, že má pravdu, tak mi to bude vyhadzovať na oči do konca môjho života. Ruku načiahol ku mne. 

,, Poď, ukážem ti jedno krásne miesto," 

Nevedela som, čo mám robiť, ale myšlienka o tom, že môžem zdrhnúť na nejaké pekné miesto ma veľmi lákala. Ruku som mu podala a Nicolas ma dvihol z postele. Pomaly otváral dvere a prstom mi naznačil, aby som bola ticho. 

,, Prečo mám byť ticho?" 

Musela som sa to opýtať.

,, To miesto nepatrí medzi povolené," 

Takže Nicolas sa hrá na rebela? Dobre vedieť. Nicolas má veľa tvári. Jednu rebelskú, inú čo žije v minulosti a poznačila ho až doteraz. Ako mám vedieť, kto vlastne je? Vždy je iný.Dvere otvoril a vyšiel von. Šiel pomaly, aby som za ním stíhala. 

,, No ták, poď už," 

Zašepkal.

,, Veď už idem," 

Povedala som naspäť. Pobehla som trochu, aby som bola tesne za ním. Mieril si to do lesa. Pokiaľ viem, tak les nie je zakázaný. Ibaže by bol.

,, To je to zakázané miesto?" 

Opýtala som sa nahlas.

,, Ššššššt," 

Znova som mala byť ticho. Už ma to vážne prestáva baviť. Zrazu som započula cválanie koňa. Okolo nás prešiel Thallius a vôbec si nás nevšimol. Pozrela som sa na svoju mikinu. Držal ma za ňu Nicolas. Takže ďalšie nové schopnosti. Chlapec sa nejako vyfarbuje. Dokáže aj zneviditeľniť veci a osoby.

,, Dokážeš aj zneviditeľniť veci?" 

Bože. Som taká hlúpa. Ako to, že neviem ovládať ani vlastné slová? Takto sa schopnosti ovládať nenaučím. Som strašne ukecaná. Narozdiel od Nicolasa.