Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

5. DECEMBER

 Dnešná časť bude z pohľadu novej postavy :D Užívajte v pokoji :* Dúfam, že sa vám to páči. Keď tak sa vyjadrite v komentoch

Po dome sa ozýval šťastný výskot a jásot malého dievčaťa a jej kamarátky. Obe boli navlečené do smiešnych ružových šiat a medzi nimi som sedel sa. Navlečený do smiešnych ružových šiat. NEZNÁŠAM RUŽOVÚ!

„Princezná Nickoletka, sme veľmi radi, že ste sa dnes zastavili na našom zámku. Vaše jednorožce sú naprosto skvostné!" zašveholila najmenšia a upila si z svojho imaginárneho čaju.

„Samozrejme kráľovná Megan. Váš čaj mi chutí zo všetkého najväčšmi!" potešil som sa naoko a úsmevy dvoch malých princezien sa rozšírili.

„Nick! Poď mi prosím pomôcť!" ozval sa hlas mojej matky z kuchyne.

„Je mi veľmi ľúto, ale opúšťam vás slečny." Urobil som menší pukerlík so sukničku, d ktorej ma navliekli a zatváril sa naoko ublížene. Len čo som však vyšiel z Megiinej izby, stiahol som sukňu a hodil ju do koša na prádlo pri kúpeľni.

„Potrebovala si niečo?" prišiel som za mamkou, ktorá sa na mne znenazdajky začala smiať. Nechápal som, čo je na mne také vtipné, tak som sa otočil k zrkadlu na chodbe. Keď som zbadal, čo mám na hlave, uškrnul som sa a otočil sa späť k červenej mame.

„Fákt vtipné, mami." Zasmial som sa a radšej si z hlavy zložil tú nemožnú korunku.

„Znovu si bol princezná Nickoletka?" usmiala sa na mňa a vzala do rúk krabice s pečivom. Vzal som posledné tri zo stola a mame z rúk ďalšie dve.

„Neblbni a daj mi ich. Nabiješ si nos." Odhovárala ma mama, no ja som iba pokrútil hlavu a z pravej ruky jej ešte vzal tašku.

„Mags, ideme do pekárne. Poslúchaj tetu, Anne!" zakričala mamka smerom do chodby, kde mala Maggie izbu a zavrela za sebou dvere. Bývali sme s maminou sestrou a jej dvoma deťmi. Byť jediný chlap v rodine je ťažké. Veľmi ťažké! Hlavne ak máte väčšinu dňa pobehovať v baletnej sukničke s korunkou na hlave.

Krabice sme naložili do auta a vyrazili smer pekáreň. Je to menší rodinný podnik, ktorý patril starému otcovi. Teraz ho po ňom zdedila mama a teta Anne. Sú to dvojčatá, ale vôbec sa nepodobajú. Mama má krajšie oči a milší úsmev.

Pečivo sme museli dostať ešte kým bolo čerstvé, na pulty. Takže nečudo, že mama prešla tri červené.

Pekáreň, ktorú sme nostalgicky pomenovali Granddad's, poznajú ľudia zo širokého okolia a vždy sa k nám vracajú. O čom svedčí aj ten zástup ľudí, čakajúci na pečivo, stojaci pred dverami.

Opäť som vzal čo najviac krabíc a podržal mame dvere aj keď som mal plné ruky. Pár ľudí za mnou povedali niečo ako: „Aký slušný chlapec!" a ja som pretočil očami.

Rýchlo sme s mamkou a Lizzie (moja mladšia sesternica) povyberali pečivo a mohli sme otvárať. Možno bolo ešte len sedem hodín ráno, ale ľudia si na naše koláče a chlieb stáli fronty.

Deň ubiehal vcelku rýchlo. Keď má človek stále prácu, tak sa to ani nezdá a ujde to ako voda. Naviac sme sa s Lizzie a mamou zabávali skoro na všetkom.

Asi hodinu pred zatváračkou prišla teta Anne (mama Lizzie) spolu s Maggie a Alice.

„Nick!" obe sa na mňa okamžite vrhli. Obidve som chytil a zatočil sa s nimi, na čom sa zasmiali.

„Čo ste bezo mňa robili celý ten deň?" spýtal som sa ich a každú jednu posadil na pult. Meggie začala hompáľať nohami a namotávať si prameň vlasov na prst.

„Dopili sme čaj a navštívili lorda Hitchocka. A slečna Grangerová ťa pozdravuje a nemôže sa dočkať, kedy prídeš pozrieť jej nové sídlo. Kúpila si nového koníka a volá sa Hayden." Ach... Maggie a jej posadnutosť filmami a seriálmi. Ja keď som mal päť som jedol piesok!

„A ty Ali?" pozrel som na svoju malú sesterničku. Žiarivo sa usmiala a odpovedala:

„Písala som Santovi list!" Ou... môj slabý článok.

„AJ keď je už neskoro, som si istá, že si to prečíta a donesie ti darček, Ali. Uvidíš! Santa nikdy nikoho nesklame. Je to ten najláskavejší človek pod slnkom." Podporila ju aj Mags, čo som už nezvládol a zamračil sa. Nechápem kto pletie deťom hlavy takýmito stupídnymi rozprávkami! Santa? Blaf!

„Maggie, Ali? Choďte sa pozrieť dozadu na Lizzie." Povedala im mamka a dievčatá s radosťou odcupkali do kuchyne.

„Zbláznil si sa? Videl si ako sa zatvárila Maggie, keď si sa zamračil? Spochybňuješ jej mienku a to sa jej nepáči. Dobre vieš aká býva, keď má zlú náladu." To teda hej. V tomto mala mama pravdu. Naposledy mi utopila hernú konzolu a rozdala MOJE komiksy!!!! Zbieral som ich svojich ôsmich rokov.

Maggie je síce moja sestra a mám ju nadovšetko rád, ale čo je moc to je moc!

„Poznám ju a vieš to dobre, ale neznesiem, keď začne tárať tie nezmysly o Santovi a soboch! Preboha veď už je dosť veľká na to, aby to pochopila!" rozhodil som rukami. Moje srdce vynechalo úder, keď sa slabý hlások spoza mňa ozval:

„Pochopila čo, Nicky?" Venoval som pohľad mame, ktorý mi jasne hovoril, aby som mlčal. Nešlo to...

„Že Santa nejestvuje, Maggie." Povedal som jej jednoducho. Vzala to hysterickejšie než som čakal...

Hodila sa o zem a začala nahlas plakať. Pardon-vrieskať.

„Klameš! Si klamár! Nemáš ho rád, pretože ti nedoniesol to šteňa, čo si vždy chcel!" začala po mne vrieskať a prskať.

„Máš čo si si nadrobil, Nickolas. Tak si to aj pekne zjedz." Povedala mi naštvaná mama a odišla do kuchyne.

„Pozri sa. Si už veľká a musíš vedieť pravdu, Mags! Mám ťa rád a preto ti to vravím. Je to výmysel, fáma, legenda!" snažil som sa ju upkojiť, no iba som ju tým viac nahneval.

„Nepočúvam ťa! La-la-lala-la! Nickolas je klamár a a ho nepočujem! Lebo Santa existuje!" začala provokačne a zapchávala si uši.

„Fajn! Správaj sa ako malé decko! Ja na to nemám nervy!" zhúkol som a pozrel do tých jej veľkých uplakaných očí. Musel som ju objať a ospravedlniť sa jej , ale neurobil som to. Namiesto toho som odviazal zásteru, hodil ju na pult a odišiel.

Dávno už bola tma, no aj tak bolo teplo. V Austrálií nikdy nebýva na Vianoce sneh. A tak tomu nie je ani teraz inak.

Nemal som v pláne ísť domov a tak som len túlal po meste. Po dvoch hodinách strávených posedávaním na pláži mi prišla sms-ka. Bola d mamy. Už asi desiata za posledných päť minút. Musela sa o mňa báť... Prosila ma, aby som sa vrátil. Už večerali a mňa nikde nebolo. Maggie odmietala akékoľvek jedlo kým nepríde Nicky.

A tak som Štedrý deň strávil sám a vonku. Prišlo mi ľúto, že som to zmeškal. Vianoce sme vždy brali vážne, odhliadnúc od blbostí o Santovi.

Vzal som do ruky mobil a zistil, že je jedna hodina v noci. Chcel som zavolať mame, no práve v ten moment mi to prekazila šatka cez ústa. Kvapalina, ktorou bola nasiaknutá spôsobila oťažknutie viečok a skôr než som dopadol na zem, ma zachytil pár silných no i tak jemných rúk.

Posledné č si pamätám boli vlasy tmavé ako noc, oči podobné nezábudkam a pery červené ako krv...

gninǮu;