Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

16. DECEMBER

„Nemohli len tak zmiznúť!" zašla som si prstami do vlasov a zaťahala za ne. Obzerala som sa naokolo a striehla po soboch. Museli byť už dávno fuč.

„Poletí to so šiestimi motormi?" spýtal sa ma Nick a položil psa do košíka. Ten pes je neskutočne lenivý. Alebo mu je zima. Alebo sa nás bojí. Osobne by som tipovala poslednú možnosť.

„Bude musieť." Zakončila som akékoľvek debaty na túto tému a nasadla do saní. Nick už bol o chvíľu pri mne a štartoval.

„Hijé!" Soby pár krát zahrabali kopytami do zeme a pomaly sa rozbehli. Cupid a Comet boli tento raz vpredu a tak museli ťahať zvyšok.

„No tak. Dokážete to!" povzbudzujem ich alebo seba? Zrejme je to jedno, pretože soby sa pomaly ale isto odlepili od zeme a vyniesli nás do vzduchu.

„Ak tie soby prebehnú mesto, budú toho plné správy a my budeme mať ešte väčší problém než máme teraz." Upozornil ma Nick vážne. Skoro akoby mu už nezáležalo na tom, či doručí darček. Nie je hlavne to našou prioritou? O problém sa môžeme starať aj potom.

„Ale tvoja sestra čaká na darček, Nick. Neviem ako tebe ale mne za to tie problémy stoja." Urazene som sa od neho otočila. Nick však mal iné plán a otočil si ma k sebe za rameno.

„Nemysli si, že mne na tom nezáleží! Chcem ten darček doručiť rovnako ako ty." Štekol po mne a spevnil stisk na mojej ruke. S nechuťou som sa mu vytrhla.

„Nezdá sa mi! Neustále vidíš vo všetkom problém!" vrátila som mu šteknutie. Proste som nedokázala zavrieť ústa v pravý moment. Musela som rozpútať hádku. Krása. Dnes sa mi až obdivuhodne darí! Ak toto nie je naša tretia hádka, tak ani prvá.

„Lebo tam ten problém je! Snažím sa, aby si z toho nemala zle, ale ty si vždy nájdeš hlúpu výhovorku ako to zakecať." Keď už som bola rozbehnutá a chystala sa mu odseknúť niečo drzé a hnusné, prerušil ma hlasný hrom. Strhla som sa. A nie len ja. Celá posádka vrátane sobov sa strhla na stranu a tak sa opäť spustila akcia ovládni soby. Skontrolovala som psa a upevnila košík, tak aby neskĺzol. Prikryla som košík nepremokavou pláštenkou, ktorú som vyhrabala spod sedačky spolu s rybárskym klobúkom a pletenými rukavicami.

„Drž sa! Bude to hádzať." Ani nestihol dokončiť vetu, keď sa soby vyhli ďalšiemu blesku, ktorý preťal oblohu. Sane sa prudko strhli na stranu a otočili sa hore nohami. Rýchlo som skočila po košíku so psom, ale neuvedomila som si jednu základnú vec. Letela som vzduchom. Zatvorila som oči a už druhý krát dnes čakala na náraz do zeme. Pozrela som na Nickolasa, ktorý sa okamžite spamätal, otočil sane a strhol ich strmhlav do zeme. Viac som nevnímala a očakávala pád. Zbrzdil ma však náraz na ruky patriace Nickovi. Otvorila som oči a zistila, že stojí na chrbtoch sobov, tak aby im neublížil a už druhý krát za deň ma zachytil pred pádom a rozmáznutím na kašu o zem.

„Tuším sa ti zapáčilo padať mi do náručia." Uškrnul sa sebavedomo. Objala som ho okolo krku a poďakovala mu za záchranu života.

Opatrne ma posadil na soba a vzal si k sebe psa. Vložil si ho do bundy, ktorú zazipsoval a začal sa predierať cez sobie chrbty späť do saní. Skúsila som ísť podľa jeho príkladu, no samozrejme som la neschopnejšia a tým pádom mi to trvalo dlhšie. Keď už sme boli tesne pri konci, opäť preťal oblohy blesk. Vrhla som vystrašený pohľad na Nicka, ktorému sa na tvári objavilo zdesenie. Viac som nepostrehla, pretože ma Blixem zotriasol a ja som znovu letela vzduchom. Našťastie sme neboli vysoko, no i tak som dopadla na palmu, ktorá síce zbrzdila môj pád, no o to bolestivejší bol, keď som mala čas si uvedomiť ako na tom som.

„AAAAAAAAAAA!" priletel čoskoro aj Nick a dopadol kus odo mňa. Namiesto toho aby som sa mu ponáhľala na pomoc, zostala som ležať na zemi a sledovala ako sa sane zapriahnuté sobmi čoraz viac vzdiaľujú...

e