Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

23. DECEMBER

Pozrela som na Steva a šťastím som sa rozplakala.

„Ty si pako." Plačlivo som sa na neho usmiala a pevne ho objala. Steve ma vyzdvihol do vzduchu a zatočil sa so mnou.

„Vravel som, že som robil všemožné len aby sa ti dostalo uznania." Usmial sa mi do krku a opatrne ma položil na zem.

„Ale ako to, že o nás vedia?" podišiel ku mne Nick a podoprel ma.

„Hneď ako sme sa o vás dozvedeli, prepli sme vás na obrazovku, aby sme vás mohli sledovať. Niekto sem prišiel a zavolal ďalších. A tí zasa iných a tak dále na tri krále." Usmial sa Arthur veselo.

„Všetci boli z vás mimo. Nikto sa neodvážil odtrhnúť zrak s obrazovky!" zvolal veselo a nadšene Steve.

„Boli ste ako super hrdinovia! Najlepšia časť bola ako ste liezli cez chrbty sobov!" doplnil ho Artie a Steve nadšene prikyvoval. S úsmevom ho zasa doplnil:

„Alebo ako si si stopla sane! Bola si úplne..." obaja si s Arthurom priložili ruky k hlave a naznačili výbuch s hlasným „Pchú!"

Nespoznávala som ich. Teda Arthur, je Arthur, ale Steve? To už je iná káva. Takého veselého a odviazaného som ho ešte nezažila.

„Ste blázni." Zasmiali sme sa všetci a oni dva sa k nám pridali.

„Hovorí tá, čo sa potkla o svoje nohy." Pozrel na mňa podpichovačne Arthur a Steve zvážnel.

„Čo mi pripomína... Musíš sa nechať ošetriť." Kládol mi na srdce a ja som prikývla. Nemienila som mu odporovať. Na dnes toho bolo už dosť, myslím. A naviac to neuveriteľne začalo bolieť.

Nick ma vzal na ruky a nechal sa viesť Stevom do nášho bytu, kde ma posadil na gauč a opatrne mi vyzul topánku.

Sykla som bolesťou a vyložila nohu na konferenčný stolík.

„Mal by som ti to obviazať." Chcel sa postaviť, ale ja som ho zastavila.

„Nie. Mal by si zavolať mame a všetko jej vysvetliť."

„Ale-„

„Neštvi ma a choď. Musí byť strachom bez seba." Kládla som mu na srdce až kým nakoniec prikývol.

Mama mu požičala svoj telefón a on odišiel do mojej izby. Medzi tým mne mama schladila nohu a obviazala ju.

„Nick je milý chlapec." Začala sa mama usmievať a ja som ju stopla skôr než stihla niečo dodať:

„Ak sa chceš spýtať na to, či sme spolu, tak nie. To ťa môžem uistiť."

„Ale páči sa ti." Šibalsky na mňa mrkla a ja som sa mierne začervenala.

„Je pekný, ale-„ začala som, no prerušil ma Nickov príchod.

„Mama v celku.... stresovala a hysterčila. Myslela si, že som blázon, ale myslím, že som ju presvedčil. Teda aspoň v to dúfam." Nervózne sa zasmial a vrátil mame telefón a tichým: „Ďakujem."

Potom sa otočil na mňa s tým jeho lišiackym úsmevom.

„Vravel som ti, že to raz priznáš." Mrkol na mňa a ja som so smiechom pokrútila hlavou.

Posadil sa vedľa mňa na gauč a vzal ma za ruku. Oprela som si hlavu o jeho rameno a spokojne vydýchla.

Ešte pred piatimi hodinami som si myslela, že tento rok sú tie najhoršie Vianoce v histórií. Ešte nikdy viac som sa tak nemýlila.

No aj túto šťastnú chvíľku však musel narušiť Arthur so slovami:

„Mali by ste byť na veliteľstve." Obaja sme sa na neho nechápavo pozreli a on dodal:

„Musí sa vyriešiť kauza SANTA."

Holaaaaaaaaaa hej!

Určite vás zaujíma ako to skončí, ale bohužiaľ v novej kapitole sa to riešiť nebude. Ale nemusíte sa báť, že by sa všetko nevysvetlilo ;) Všetko sa dozviete v zajtrajšom Epilógu, lázgy :-*