Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

1. December

Môžem vás uistiť, že nie som blázon. Keby som bola, netrčím na severnom póle ale niekde v blázinci v civilizovanom svete.

Prečo civilizovanom? Možno preto, že jediní ľudia, ktorých poznám je moja rodina. A tí sa rozhodne nedajú rátať k tým najnormálnejším.

Naša malá rodinka sa skladá z môjho starého otca, rodičov a dvoch mladších bratov. A samozrejme z tisícky vianočných škriatkov.

V našej rodine koluje už stáročia ten istý rodinný biznis. Môj otec prevzal dedkovo miesto ako prvorodený a ja som ako prvorodená mala taktiež prebrať jeho miesto. Ale nestalo sa. Prečo? Som dievča. A dievča NEMôŽE byť Santom. No počul to už niekto niekedy? Môj sen stať sa Santom a zároveň človekom, ktorý rozdáva miliónom deťom na svete radosť sa tak rozpadol na márne kúsočky. Akoby toho nebolo málo, prišiel Steve, ktorý tieto čriepky rozdupal na prach. Keďže bol ON prvorodeným synom, biznis prechádza na jeho hlavu.

Steve, môj egocentrický bratček, ktorý viac dôveruje svojim technickým hračkám ako starým dobrým saniam a zároveň nástupca Santu, je ten najpodstivejší človek akého som mala kedy tú česť stretnúť. Avšak o rozdávaní detskej radosti a nadšenia do tejto práce príliš nepobral. Naopak Arthur, najmladší z nás detí Clausových, je blázon do odpisovania deťom na listy Santovi. Pracuje v listárni, kde triedi, odpisuje a preberá listy od detí a všetky potrebné informácie o darčekoch predáva ďalej škriatkom, ktorí samotné darčeky vyrábajú. No a potom som tu ja. Angela Claus, vydedenec tejto rodiny iba pretože som dievča, maximálny nadšenec Vianoc a veliteľka špeciálnej HO-HO jednotky. Táto jednotka má na starosti najextrémnejšie a najzávažnejšie prípady počas rozdávania darčekov. Tak napríklad minulý rok sa ockovi podarilo položiť hlavu na krabičku s čertíkom, ktorú spúšťal gombík, na ktorom mal položenú hlavu. Ak by ju zdvihol, začala by hrať pesnička, ktorá by upozornila bdejúceho chlapca, pred ktorým sa skrýval. Vtedy Steve výnimočne povolal moju jednotku, ktorá urýchlene dostala Santu s pár škriatkami z tejto zložitej situácie.

Steve je ten typ človeka, ktorý má rád všetko pod kontrolou. A Vianoce nie sú výnimkou. Už dva roky kontroluje ocka a všetko mu riadi. Už dlhú dobu mi s tým píli nervy.

Ono je to totiž tak, že každý Santa musí splniť 70 misií. Čiže 70 úspešne ukončených Vianoc. Keď sa tak stane, nastúpi nový Santa. Tento rok je to Steve.

Naša mama, Margret mimochodom, je z nás po celý rok na prášky. Neustále sme so Stevom v sebe a hádame sa aj o tú najmenšiu hlúposť.

"Zaviaž si poriadne šnúrky na čižmách! Zakopneš a spôsobíš neporiadok!"
"Ako vyzerajú tie vlasy?! Zviaž si ich do chvosta, aby sa ti nezachytili do jedného z prístrojov!"
"Angela bla bla bla bla, lebo bla bla bla a potom bla bla bla!"
"Bla bla bla bla? Bla blabla bla!"

Proste Steve a tie jeho provokačné a podpichovačné upozornenia na každú maličkosť. Všetko všecičko mu vadí na mojom správaní a chovaní. Netvrdím, že som zrovna najšikovnejšia, ale tiež nie som Arthur. (Zistíte neskôr....)

Mojej rodine asi nevyhoviem. Môžem ju však len pomaly pripravovať na to, že tieto Vianoce budú patriť len a len mne. Dokážem im, že aj dievčatá môžu byť Santom!

Že aj JA môžem byť Santom...