Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

7. DECEMBER

Naskytol sa mi pohľad na vystrašeného chalana, ktorý naťahoval ruku k Vločke, akoby bola fatamorgána. Samozrejme, on si to teraz myslel, pretože jeho mozog nie je pripravený pochopiť, že ľudia ako my –čiže Santa, zúbková víla a veľkonočný zajo- existujú.

„Dobré ráno, šípková rúženka." Uchechtal som sa nad jeho správaním. Okamžite k sebe ruku stiahol a venoval mi zmätený pohľad.

„Už som ťa niekde videl!" zarazil sa a ja s ním. Nemožné! Odkiaľ by ma poznal? Je potvrdené, že každý človek má na svete dvojníka, ale žeby stretol zrovna jeho? To si nemyslím. Môže byť rád, že má tu česť stretnúť mňa a nie nejakú moju napodobeninu.

„To ty si ma uniesla!" rozjasnilo sa mu. Ou, no tak to potom musí byť česť byť unesený mnou.

„Mama sa o mňa iste musí báť! Bol som dlho vonku a určite ma hľadá! Kde to som? Nie, vieš čo , nechaj to tak. Ja si to zistím sám." Akosi sa nám rozrečnil. Vstal z postele a podišiel k oknu. Ja som ho iba mlčky pozorovala. Odostrel závesy a skoro zinfarktoval na mieste. Podľa mňa je na polárnu žiaru nádherný pohľad. Po čase vás síce omrzí, ale aj tak zostáva krásna a neobyčajná.

„Prečo vidím polárnu žiaru?" spýtal sa ma ponad plece, nespúšťajúc zrak z okna.

„Možno preto, že si na Severnom póle." Zasmiala som sa na jeho výraze. A smiala by som sa aj dlhšie, keby nebol vošiel dnu celý zástup rodinky Clausovej.

„Vítame ťa doma, Nick." Usmial sa na neho prívetivo otec, no myslím, že ho iba vydesil.

„D-doma?!" Gratulujem ti, otec. Práve si mu spôsobil infarkt.

Nick prešiel k posteli (priateľsky pripomínam, že mojej) a posadil sa na ňu. Tvár vložil do dlaní a následne sa postavil akoby sa posadil na ihelničku.

„Fajn! Teraz sa zobudím a budem zasa doma. Ráno Štedrého dňa. Pôjdem s mamou do pekárne a Mags sa so mnou nepoháda. Je to len hlúpy, zlý, nemožný-„

„Nie je to sen." Prerušila som jeho hysterický záchvat a pozerala sa na jeho reakciu s rukami založenými na hrudi.

„A ty si kto? Ničiteľka predstáv? Prečo sa mi o tebe sníva?" podišiel ku mne a prstom mi žďuchol do líca. Ruku som mu dlaňou odrazila od mojej tváre.

„Posledný krát ti opakujem: TOTO NIE JE SEN!" tento krát som ja jemu takmer vypichla oko prstom.

Nick na mňa iba vyvalil oči a o krok ustúpil.

„Čo ste vy? Nejaká sekta vianočných fanatikov?" psunuli sme sa o krôčik dopredu. Aspoň už si nemyslí, že sme výplody jeho fantázie. Namiesto toho sme banda vianočných pošahancov. No, v tom poslednom príliš veľký rozdiel asi ani nebude.

„Niečo na ten spôsob." Prehovoril pobavene Arthur a spolu sme sa zasmiali. Chudáka som mala v pláne vystrašiť aj sama, ale ako vidím darí sa nám to aj bez väčšej námahy.

„Možno by sme ti mali všetko vysvetliť pri dobrej šálke horúceho kakaa. Čo ty na to?" vložila sa do toho mama a chudák vystrašený Nick prikývol, pretože predsa len mama bola z nás všetkých najprívetivejšia.

Ja som sa tvárila akoby som ho mala každú chvíľu stiahnuť z kože a vyrobiť si z neho čižmu, ktorú zavesím na krb. Stew si ho premeriaval pohŕdavým pohľadom. Artie bol až príliš nadšený, čo ho asi najväčšmi desilo. No a potom pred ním stál chlapík v Santovom obleku a pokiaľ viem, Nick na Santu neverí. A to všetko len prilieva olej do ohňa.

A tak sme sa teda radšej presunuli do kuchyne, mama nám urobila kakao a Nickovi pomedzi prácu stíhala vysvetľovať prečo tu vlastne je. Občas sa na niečo spýtal a pri ničom iba nechápavo hľadel. Dohromady nám to nezabralo veľa času a zobral to lepšie, než bola jeho prvotná reakcia.

„Takže on Santa nemôže byť lebo je najmladší, on tu prácu nechce a ona chce ale nemôže?" pýtal sa a postupne ukazoval na Arthura, Steva a nakoniec na mňa. Zakončila som to súhlasným prikývnutím.

„Ale prečo ja? Veď ja som na Santu ani neveril. Ledva tomu verím teraz! Nemám nato byť Santa." Pokrútil nesúhlasne hlavou a ja som sa do toho, samozrejme, vložila svojou múdrou vetou:

„Konečne niekto, kto so mnou súhlasí!"

„Mama ma potrebuje v pekárni. Megan a Alice by nemal kto postrážiť a Lizzie by bola na všetko sama! To proste nejde." Opäť pokrútil hlavou a tvár skryl za dlaňami.

Pohľad na neho mi niečo ukázal. Ukázal mi človeka, ktorý by bol ochotný vzdať sa všetkého, len pre prácu roznášača radosti. A však mal rodinu, o ktorú sa musel starať a nemohol dopustiť, aby bez neho zostali.

Podišla som k stoličke, na ktorej sedel a posadila sa pred neho do tureckého sedu s kakaom v ruke. Preboha, máme devätnásť a pijeme kakao so Santa Clausom. Sen všetkých detí sa nám práve plní, no my sme aj tak ako po výprasku.

„Pozri, viem čo pre teba tá rodina znamená. Pre mňa rovnako tak tá moja. Keď-keď som sa rozprávala s Megan bola nadšená. Nie preto, že ju navštívila Santova dcéra. Ale kvôli tomu, že si myslela, že ma poslal Santa presvedčiť ťa, že existuje. Bola radosťou bez seba iba kvôli tomu, že konečne začneš veriť. Vieš si predstaviť ako šťastná by bola, keby sa dozvedela, že jej Nicky je Santa? Pre teba je to maličkosť, ale pre ňu a pre ostatné deti po celom svete, je to... je to ako kúsok ich vlastnej mágie sveta, kde potrebujú veriť. Santa je strojcom radosti všetkých detí a predstava, že by nebol alebo v neho deti prestali veriť, je viac než smutná. Santa je jeden z tých dôvodov prečo sa ľudia smejú a sú šťastní. Nesmieš to vzdať, Nick. Príliš dlho som drela pre ten džob a nemôžem dopustiť, aby zlyhal ďalší Santa. Viem, že to dokážeš." Zakončila som svoj dĺhočízný monológ a Nick na mňa pozrel skrz prsty.

„Ako to vieš? Ako si môžeš byť taká istá, že zvládnem byť Santom?"

„Podľa všetkého si ten najmilší, najštedrejší a najláskavejší a najobetavejší človek na tejto planéte. A tvoja reakcia na to, že by si mal opustiť rodinu a nechať ich samých, nám to iba potvrdila." Venovala som mu môj prvý úprimný úsmev. Predpokladám, že aj posledný.

Úsmev mi vrátil a natiahol ku mne ruku.

„Som Nick Parker. Ževraj nový Santa." Šťastne som sa usmiala (no tak to asi posledný nebol, no) a jeho ruku prijala.

„Angela Claus. Veliteľka Ho-Ho jednotky, ktorá ťa vždy vytiahne z kaše."

Keďže sa nikto ďalší k slovu nemal, dala som sa do predstavovania ja:

„Ten chlapec v zelenom svetri je Arthur. Pracuje v listárni, číta listy od detí pre Santu a vyhotovuje zoznam želaných hračiek. Steve je ten vysoký vzadu. Má na starosti velenie a organizovanie roznášania darčekov. V skratke povedané pchá nos do všetkého-"

„Hej! Ja stále počujem." Zasmial sa Steve dnešný večer prvý krát. Nick s nami robí divy. Len som pretočila očami a pokračovala:

„Milý fúzatý pán je Santa. Merlin Claus, náš otec. A naša mama, Margret ti spravila kakao. No a potom je tu-„ opäť som bola prerušená. Tento raz krikom a buchotom, ktorý mohla spôsobiť iba jedna jediná osoba.

„Dedko Claus. K tvojim službám, fešák. Varujem ťa! Moja vnučka si dosť vydrela, aby sa dostala tam kde je. A to, že sa ďaleko nedostala!" dedkovi som venovala podvihnuté obočie, ktoré odignoroval a vrátil sa späť k Nickovi.

„Radšej sa ju nepokúšaj rozčúliť. Je schopná ťa predhodiť ľadovým medveďom. A jej bratia tak isto, ak jej ublížiš. Ale neboj sa, mne sa páčiš!" postrapatil mu vlasy a sadol si naspäť do svojho kresla.

„Čiperný pán." Skonštatoval Nick a naša rodinka sa zasmiala. Lepšie by to naozaj vystihnúť nemohol.

Naše malé posedenie však prerušil Čižmárik:

„Pane! Zistili sme, ktorý darček sme nedoručili!"

Zdá sa, že Ho-Ho jednotka má novú úlohu.

Th�A[��B