Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

18. DECEMBER

„Čo tým myslíš?" nechápavo som na neho pozrela. Ak niečo vymyslel, prečo nič nepovedal?

„Správny Santa by niečo vymyslel. Našiel by spôsob ako nás odtiaľto dostať. A to aj dokázal." Počkaj, takže si s pripísal moje zásluhy sebe?! Povedz, že si robíš srandu, inak to pre teba nemusí dopadnúť najlepšie, Nickolas Parker!

„Angela, nechápeš to?" postavil sa oproti mne s šialeným výrazom v tvári. Bol sklamaný, ale pyšný zároveň. Pri tučniakových krídlach, ide to vôbec?

„Hovorím o tebe, Angie. Celú noc za mňa riešiš problémy a nachádzaš riešenia na otázky, na ktoré sa ja bojím odpovedať, pretože viem, že by som povedal úplnú blbosť. Cítim sa ako úplne neschopný človek." Prešiel si prstami cez vlasy a frustrovane si povzdychol. Bol len unavený. Nevie čo hovorí.

„Za dnešnú noc si mi nespočetne krát zachránil život. Bez teba by som tu nebola už pekne dávno. Aj skrz to, že sám si mohol zomrieť, si ma zachránil. Možno viem desať najväčších hovadín o Kanade, USA alebo Amsterdame, ale zachrániť niekomu život za cenu vlastného nedokážem." Pozrel na mňa ako na najväčšieho blázna a uchechtol sa sám pre seba.

„Skočila si za tým psom zo saní, Angela. Za psom! Ja som ťa zachraňoval, ale iba zo sebeckých dôvodov! Nie preto, že by tvoja rodina smútila, alebo by si si to nezaslúžila. Zachránil sa ťa lebo-lebo..."

„Lebo čo Nick? Už si to načal, tak to dokonči. Nebuď zbabelec a hovo-„

„Pretože som si myslel, že to ty! Že všetko prečo sa mi darilo, si zabezpečila ty! Ak by som ťa priviedol domov zdravú a šťastnú, tvoj otec by si myslel, že si odovzdala darček ty a ja by som mohol ísť domov!" Takže by ma proste nechal šupnúť psa pod stromček a on by sa mohol vrátiť domov? Uvedomoval si veľmi dobre, čo robí. A by si tu prácu nevybral, budúci rok by neboli Vianoce. Myslela som si, že my Vianoce zachraňujeme, ale my ich vlastne celé ruinujeme!

„To.Nemyslíš.Vážne! Nick! Uvedomuješ si o čo tu ide? Tvoja sestra nedostane darček od Santu, ale odo mňa. A ak odídeš žiadne Vianoce už nebudú! Sám si vravel, že beriete Vianoce najvážnejšie v roku. Vtedy ste celá rodina pohromade! Ak nebudú Vianoce, nebudete už ani vy môcť tráviť čas spolu!" slzy sa mi drali do očí a hlas preskakoval.

„Ak budeme aspoň v rovnakej zemi, stojí mi to za to." Ústa s mi šokom otvorili. To si práve nepovedal!

„Fajn. Dúfam, že dokážeš žiť s tým, že sa Megan už zrejme z ničoho nepoteší tak ako z Vianoc. Že unesieš to, že pripravíš o šťastie a radosť všetky deti na svete a milióny škriatkov o prácu!" odsotila som ho od seba a otočila sa k nemu chrbtom.

„Prečo je to také dôležité, aby som bol Santa?" podráždene vykríkol.

„Tak ma počúvaj ty nevďačný hlupák! Od piatich som si priala byť Santom, ale nahradili ma. Nemohlo sa stať nič horšie, keď nahradili náhradu novou náhradou. A tá sa teraz hrá na hrdinu, namiesto toho aby robil to čo má! Otec si ťa vybral, pretože máš byť najštedrejší, najmilší a najobetavejší človek na planéte. Ale ty si iba sebec! Kopeš iba na svojom ihrisku, ale netrápi ťa zvyšok. Tvoja sestra, miliardy detí, škriatkovia, ja! My všetci doplatíme na tvoje rozhodnutia. Uvedomuješ si čo robíš? Ľutuješ sa a vzdávaš to po prvej prekážke. Ja som si budovala ťažkú cestu nahor a zatiaľ nie som ani v polovici. Ty máš všetko ako na tanieri a zahadzuješ to, pre svoje dobro. A k tomu máš toľko drzosti, že to zhadzuješ na svoju rodinu. Vieš aká by bola na teba hrdá Megan? Alebo mama? Mohol by si sa o nich postarať, bez toho aby tvoja mama drela ako kôň. Namiesto toho si si vybral variantu, kde budete obaja drieť každý deň a s najväčšou pravdepodobnosťou sa o pár rokov ráno pri stole ani nepozdravíte, pretože jediné na čo budete myslieť je práca. A presne takýto osud podsúvaš aj Megan, Lizzie a Ali! Čo myslíš, že by ti na to asi povedali, keby videli ako utekáš z boja?"

Dámy a páni, predstavujem vám asi najdlhší monológ v histórií monológov. Samozrejme som v ňom nezabudla nechať všetky svoje negatívne pocity, emócie, pár sĺz a hlasivky.

„Ja neutekám z boja! Ale ani nie som ten pravý, kto by mal doniesť ten darček. Nie som Santa."

„Ver mi viem aký je to pocit, ním nebyť! Sedemnásť rokov mi to predhadzujú na oči! A myslím, že Megan je jedno, kto jej ho doručí! Pre ňu bude ten človek stoj, čo stoj Santa! Nemôžeš sa aspoň pre ňu prestať správať ako idiot a potešiť ju!" Och bože! Mám chuť toho chalana zakopať po hlavu do piesku a počkať na príliv!

„Ja...môžem byť pre ňu ten najdôležitejší človek?"

„Teraz vážne neviem, či si len slepý alebo hlúpy. Ty si pre tvoju sestru ten najdôležitejší človek! Santa je pre ňu ako detský sen. Pre deti je najlepšie aby v niečo verili. Je to kus ich detstva. Ak...Ak spojíš jej dvoch najmilších ľudí...splníš jej sen." Povedala som mu pokojne a čakala na jeho reakciu.

„Tak čo urobíš? Splníš jej sen, alebo sa budeš ráno prizerať na jej sklamanie?" spýtala som sa ho, keď sa nejako nemal k odpovedi.

Pomaly ku mne zodvihol zrak a odhodlane povedal:

„Nie som Santa. Ale pre ňu môžem byť."