Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

6. DECEMBER

Moc, moc sa ospravedlňujem, ale včera som nemala čas, tak pridávam časť dnes spolu aj s tou čo dnes originálne výjsť mala. DOUBLE UPDATE! Aký máte názor na postavy? A ich správanie voči Angie???

„Strieľaš si zo mňa?" spýtala som sa ho opatrne a pokojne. Zatváril sa akoby práve nepochopil môj vtip. Možno to bolo tým, že ani ja som nepochopila ani ten jeho.

To to naozaj nikto nevidí? Nikto nevidí, že mi trhá srdce len keď vidím Steva ako sa snaží rozdávať darčeky a nie to ešte ísť pre ďalšieho neschopáka, ktorý mi práve prekazil všetky šance?

„Vieš čo... nechaj to tak. Ja pre neho zaskočím." Povedala som po chvíli jeho nechápavého hľadenia. Len som sa zvrtla na päte a vyrazila na základňu Ho-Ho jednotky. Spolu s Krupicou, ktorý mi bol z pätami odkedy som odišla z veliteľstva, sme pripravili všetko potrebné na cestu. Záchranné laná, baterky, uspávacie šípky s rolničkami, obväzy (nechcite vedieť načo) a nakoniec veľmi podstatnú látku, ktorou som mienila tomu Nickovi veľmi znepríjemniť jeho cestu na Severný pól. Chloroform...

Mala som plán. Dokonalý, dovoľujem si povedať. Stačilo ak mu znepríjemním jeho let na pól. Buď si ma znenávidí tak, že odíde alebo sa zľakne a odíde. Každopádne mi šťastena priala. Nemohlo sa nič pokaziť. Teda...takmer.

Len čo prišiel zvyšok tímu, Steve nás odviedol k S-1.

„Neoškri ju, neznič ju a predovšetkým sa na tom nezabi. Obaja vieme aká dokážeš byť neschopná." Kládol mi na srdce a ja som sa zmohla len na pretočenie očí. Ale samozrejme, že ti dám na tvoju najmilovanejšiu lásku pozor! Bože, Stew nájdi si dievča.

„Jasné, jasné..." mávla som rukou a radšej nastúpila. Hlavne nech už mám od nich pokoj!

Krupica si sadol za riadenie a Snežienka si vzala na starosti radar. Vločka čítala mapu a Rolnička spolu so mnou pripravoval plán, ktorý sme s najväčšou radosťou nazvali S moriakom na pekáč.

„Ste si istá, slečna?" pozrel na mňa pochybovačne Rolnička.

„Pochybujete o mne, vojak?"

„Samozrejme, že nie slečna." Odpovedal rýchlo, akoby sa ma bál. Presne toto som nechcela. Stáva sa zo mňa Steve. Škriatkovia sa ma boja a neveria mojim úsudkom.

Presne o trištvrte na jednu sme pristáli na požadovanej adrese. No, lepšie povedané nad adresou.

S Krupicou sme sa spustili na lanách na strechu malej chalúpky. Zistenie, že sa tam stále svieti ma desilo, no rozkazy som musela plniť, či som chcela alebo nie. Vyhrnula som si rukávy, pretože tu bolo fakt teplo. Nechápem prečo proste nenasneží aj v Austrálií. Tiež by mohol niekto navrhnúť Lady Winter, aby zavítala aj sem. Vidieť Austrálske vrchy pokryté aj tou najtenšou vrstvou snehu musí byť nádhera! Ako mamine muffiny poprášené práškovým cukrom. Ani málo, ani veľa.

„Mami kedy sa vráti Nicky? Vonku už je tma..." zo strešného okna, za ktorým sa nachádzala malá ružová izbička, som začula rozhovor. Viem, že sa to nepatrí, ale nemohla som si pomôcť. Naviac spomenuli Nickovo meno, takže mi nič iné ani nezostávalo!

„Srdiečko, viem, že ti chýba, ale musíš sa vyspinkať. Inak ti Santa nedonesie darček!" Počkať, počkať, počkááááť! Santa tu ešte nebol?! Akcia bol ukončená a všetky darčeky rozdané!

„Steve!" zakričala som šeptom do slúchadla. Vedela som, že ma počul, ale keď dlho neodpovedal, pokračovala som:

„Dúfam, že máš pre toto fau pax nejaké veľmi rozumné vysvetlenie, pretože ak nie...!" Koniec som nechala visieť vo vzduchu, no myslím, že ma veľmi jasne pochopil.