Angela Claus - Príbeh jednych Vianoc

24. DECEMBER

Je to už pár chvíľ od onoho osudného Štedrého dňa. Aby som bola presná 10 rokov 364 dní a osem hodín. Čo znamená, že je 24. Decembra 3:00 ráno. Celý rok nám ubehol tak rýchlo, že sme sa ani nenazdali a sú tu ďalšie Vianoce. Vlastne posledných desať rokov ubehlo celkom rýchlo. Len si to vezmite. Neustály zhon okolo presného chodu Vianoc vyčerpá nejedného človeka. Len dedka Clausa zdá sa, že nie. Toho nikdy neomrzí ten zhon. Kto by bol povedal, že v 120 rokoch bude ešte stále taký čipera.

Ale aby som sa dostala k pointe veci....
Zrejme vás trápi čo sa za tých posledných pár rokov stalo. No bude zrejme nadlho, ale rozpoviem vám to teda. Takže najskôr-

„Angela Claus. Dostavte sa prosím na veliteľstvo." Zrejme to bude musieť počkať...

Pretočila som očami, nahlas si povzdychla a bežala na mostík. Desať rokov a ja stále lietam v prúseroch. No pochopili by ste to?

Rozrazila som dvere a všetky pohľady sa stočili mojim smerom. Sprava sa ku mne prirútil Steve s tabletom v ruke. Strčil mi ho pred nos a začal vysvetľovať čo je vo veci:

„Nastala chyba vo výrobni. Máme modrý bicykel namiesto zeleného." Premýšľajúc nad dilemou som sa zamračila, na čo sa mi dostavil ten najkrajší smiech ozývajúci sa z reproduktorov po celej veliacej miestnosti.

„Pozeráš na ten tablet akoby ti práve povedal, že ženy nemôžu byť Santom." Dodal Nick zvesela a na malý moment sa pozrel do video kamery, ktorú mal na palubovke. Ako správny Santa používal S-1, ale aj sane, na ktorých práve letel. Ja so Stevom a zvyškom sme zostali na S-1, ktorá práve stojí nad Brooklynom. Nick spolu s osmičkou roznáša darčeky a potom sa sem vráti. Sane sa naplnia a Nicka vystrieda druhý Santa. Ja.

Založila som si ruky vbok a s podvihnutým obočím sa na neho pozrela.

„Vtipné. Radšej skús vymyslieť čo s tým bicyklom, chytrák." Podišla som k hlavnému počítaču a pozrela sa na adresu Joshua Camerona, ktorý dnes stoj čo stoj dostane zelený bicykel.

Joshua je z Brooklynu, čo znamená, že Nick mu ten darček už nemôže odovzdať, pretože jeho adresu už minul a vracať sa bude veľký časový sklz.

„Napadá ma len jedno riešenie." Opäť mi venoval pohľad a pevnejšie si v rukách uchytil opraty saní.

Pozrela som sa na Krupicu, ktorý stál za mnou a usmieval sa od ucha k uchu. Kývla som mu na znamenie, nech ich povolá. Krupicov úsmev sa len väčšmi rozšíril, keď prikladal malý mikrofón v hodinkách na ruke k ústam:

„Ho-Ho jednotka do akcie. Dostavte sa na mostík pre pokyny od Santov." Jeho hlas sa ozýval celou S-1. Bol šťastím bez seba a rovnako tak aj nová veliteľka Ho-Ho jednotky, ktorá nedočkavo preletela dverami so škriatkami za pätami. Zoradili sa predo mnou a zasalutovali ako správni vojaci.

„Vaše rozkazy rozdá váš veliteľ." Usmiala som sa na veliteľku, ktorá sa na mňa zarazene pozrela. Chvíľku stála bez slova, ale nakoniec o seba vysypala:

„Angie, a-ale ja nemôžem vydávať rozkazy. Mám iba 15 a neviem čo robiť." Nad spomienkou ako som ja začínala v Ho-Ho jednotke som sa musela usmiať. Podišla som k nej bližšie, chytila ju za ramená a spustila jednu zo svojich povzbudivých prejavov:

„Si tá najstatočnejšia a najmúdrejšia veliteľka Ho-Ho jednoty, akú som si mohla priať, Megan. Tvoj brat a ja sme na teba veľmi pyšní a veríme ti. Zvládneš to." Megan na mňa odhodlane pozrela, prikývla a nasadila si vianočnú čiapku. Nakoniec nezabudla s úsmevom zasalutovať, na čom som sa zasmiala. No to sa už ona otáčala k svojej jednotke s rozkazmi: