Ako prežiť?

1. kapitola

„Vrátim ti to. Do konca týždňa ti všetko vrátim." Zopakoval už po niekoľkýkrát muž okolo päťdesiatky v na mieru šitom obleku. Úžerník však nevedel, či môže tomuto šedivému starcovi - kedysi slávnemu chirurgovi a obávanému mafiánovi – veriť. Čo ak mu iba opäť klame?

„A kde máme istotu?" ozval sa jeden z poskokov vyššie spomenutého úžerníka a starcovi sa zatmelo pred očami. V starom opustenom sklade zavládlo napäté ticho a všetci čakali na jeho odpoveď. „Čo robiť? Čo robiť?!" pomyslel si a po prvý raz v živote pocítil skutočný strach. Čo ak sa mu nepodarí získať si ich dôveru?

„Prisahám na svoju česť." Povedal navonok pevným hlasom, no istý si svojimi slovami nebol. Týmto chlapom nerobí problém zastreliť ho v priebehu jednej sekundy.

„Na česť? Na česť?!" skríkol hlavný vydierač a všetci okrem zúfalého starca sa rozosmiali. Ich hurónsky smiech sa ozýval do ďaleka a budova pomaly staršia ako ľudstvo samo sa otriasala v základoch. „Ross Smith prisahá na svoju česť? No to ma podrž. Máš týždeň, starký. Aj to iba preto, že si mi v minulosti zachránil sestru. Týždeň, Smith. Pamätaj na to." Varoval ho úžerník a spolu so svojimi chlapmi opustil budovu.

Ross Smith si s úľavou vydýchol, no vzápätí si uvedomil, že je nahraný. Ako má za týždeň získať viac ako päť miliónov? Nedokázal to za rok, teraz si môže ísť rovno hodiť slučku. Všetci spojenci sa mu otočili chrbtom a peniaze má sotva na udržanie svojho gangu pokope. No aj tak ho tí ľudia nerešpektujú a skáču mu po hlave. Jediný, kto mu zostal verný, je jeho dcéra.

„Gabriela!" uvedomil si odrazu úbohý starec a v hlave mu skrsol šialený nápad. Predá svoju dcéru. A hneď ako mu v hlave vznikol tento bláznivý nápad vedel, komu ju ponúkne. „Ashton Jake Black." Pomyslel si starec a už vyťahoval z vrecka telefón aby mu mohol zavolať.

Aby ste boli v obraze, reči o Ashtonovi Blackovi sa dostali z Brazílie až na Island. Drzý, arogantný, sebecký, namyslený, nechutne bohatý sukničkár a jeden z najobávanejších mafiánov. Prvýkrát zabil už v desiatich! „Je o ňom známe, že má rád dámsku spoločnosť. Možno bude ochotný kúpiť aj tú moju neschopnú špatu." Pomyslel si Smith a už vytáčal Ashtonovo číslo.

„Čo je?!" ozval sa neslávne známy hlas možného kupca. Smith si už zrazu nebol taký istý svojím rozhodnutím. No inú možnosť nemá. Musí ju predať. I keď, kto mu bude robiť boxovacie vrece?

„Chcel by som vám predať svoju dcéru. Nikdy sa jej žiadny muž nedotkol." Povedal Smith na jeden nádych a dúfal, že dostane aspoň šancu dopovedať mu svoj návrh. „Kto volá?" opýtal sa muž na druhej strane a bolo počuť veľký záujem. Toto treba využiť.

„Volám sa Ross Smith a aj s dcérou žijeme na Islande." Muž chcel v rozprávaní pokračovať, no bol prerušený hlasným zavrčaním. „Vy ste mi ukradnutý, chcem počuť o vašej dcére a hlavne, koľko za ňu chcete!"

„Gabriela má sedemnásť rokov, no do konca mesiaca by mala mať osemnásť. Nízka, chudá, zdravá, tichá, poslušná. Dlhé hnedé, pomaly až čierne vlasy, sivo-modré oči. Vie sa správať a vie kde je jej miesto. Ak jej poviete, že má byť ticho, bude ticho. Ak ju udriete, nič nepovie, ani nepípne. A chcem za ňu iba päť miliónov. Obchod ale musí prebehnúť do konca týždňa." Dostal zo seba Smith na jeden nádych a v duchu sa poklepal po pleci za to, ako dokázal svoju neschopnú dcéru vychváliť do nebies. Možno sa mu to podarí a on zabije dve muchy jednou ranou. Zbaví sa dlhov a dokonca mu prestane zavadzať aj dcéra.

„Predá dcéru, lebo ma dlhy. Idiot, nie som včerajší. A udrieť ženu? NIKDY! Ale mohla by byť pekná a potrebujem sa s niekým ukazovať na verejnosti. No čo už. Päť miliónová strata ma nezabije." Pomyslel si Ashton a dal si pripraviť lietadlo na Island. Ešte chvíľu nechal starca v neistote a napokon na obchod prikývol pod podmienkou, že sa rozhodne až na mieste.

„A čo s tou špatou teraz?!" skríkol do prázdna Ross Smith po ukončení telefonátu a bol schopný otrieskať si hlavu o stenu. „Okamžite nachystajte dve hosťovské izby, navštívia nás bratia Black, vodcovia Brazílskej mafie. Nech sa Gabriela upraví a nachystá niečo na večeru." A s týmito slovami položil. „Hlavne nech to klapne. Nech to klapne." Modlil sa v duchu cestou na letisko, kde sa má s hosťami stretnúť.

Na letisko sa dostavil len pár minút – presnejšie päť – pred príletom bratov Black a v živote nepociťoval väčší strach ako vtedy. Oproti nemu kráčali dvaja muži – oproti nemu ešte len chlapci – a nevypadali zrovna nadšene. Preleteli pol sveta a to ešte ani nevedia, či nejaký obchod prebehne.

„K veci. Chcem vidieť životopis vašej dcéry a jej fotky. Ak s niečím nebudem spokojný, hľadajte si iného kupca." Povedal v rýchlosti mladší s bratov, načo si vyslúžil od Olivera – staršieho z dvojice – nepekný pohľad. Oliver je od brata síce starší, no omnoho citlivejší. A čo je hlavné – pozná empatiu a s bratovým nápadom nie je spokojný. Je to hlúposť! Kupovať si lásku? Kupovať si ženu, ktorá ťa ma milovať a ktorá má byť po tvojom boku až do smrti? Nonsens!

„Samozrejme, páni. Ak dovolíte, dal som vám v mojom dome pripraviť izby. Gabriela už iste pripravuje večeru. Informácie o mojej dcére sú tu. Nech sa páči, páni." Povedal úlizne a snažil sa tváriť čo najviac pokorne. Ono ho to ale prešlo po nepriateľskom pohľade od Ashtona.

„Pozvanie radi prijmeme, no budeme vám vďační, ak za nás v budúcnosti nebudete rozhodovať." Reagoval diplomaticky starší z bratov a tým zabránil bratovi vo vyvolaní konfliktu, ktorý by určite nedopadol dobre. No ani on nebol nejako extra týmto nápadom nadšený. Tento deň mal stráviť so svojou manželkou v ich spoločnej posteli a nie so svojím bratom na druhej strane sveta. „Sa môžem vykašľať na takúto prácu! Nepozná ten cvok aspoň trochu etikety?!" pomyslel si nahnevaný, no navonok mal stále chladnú tvár.

Ashton si pozrel zložku svojej možnej budúcej partnerky a v jeho tvári bolo vidieť spokojnosť. „Toto dievča mi za tých päť miliónov skutočne stojí." Prebleslo mu hlavou a jeho pery sa sformovali do vypočítavého úškrnu, ktorý skôr pôsobil desivo, než priateľsky.

„Tak s týmto obchodom súhlasím. Svadba bude presne o mesiac, vašu dcéru si odveziem hneď zajtra k sebe. Peniaze máte hneď po našom príchode do Brazílie na účte. A poďme, som hladný." Povedal bez obalu Ashton a spolu s bratom nastúpili do predom pripraveného súkromného auta, ktoré okamžite vyrazilo do domu Rossa Smitha.