Ako prežiť?

10. kapitola

Okolo obeda už bola kuchyňa uprataná a dom vyvetraný. Aspoň z časti. Zápach tam bol stále. Jedlo napokon zachránila Gabika a pripravila rýchlu praženicu. „Prepáč mi to ráno." Zopakovala už po niekoľkýkrát a zmierlivo pobozkala manžela na líce. Ten si pozornosť svojej manželky patrične užíval a bol rád, že bol ranný incident zažehnaný. Spoločne ležali na gauči a z reproduktorov zavesených na stenách sa šírila hudba z jej telefónu.

„Mala by som sa ostatným ospravedlniť." Dodala a hneď sa zberala na odchod, na čo Ash len nesúhlasne zavrčal. „Pusť!" povedala so smiechom a vymanila sa z manželovho objatia. Aj s ním za zadkom sa vybrala do spálne aby si vybrala niečo na oblečenie. Ani jeden sa dovtedy neunúval prezliecť z „pyžama".

Ashton sledoval svoju manželku, pretože zatiaľ čo ona hľadala niečo na oblečenie, on stihol vyfajčiť pol krabičky cigariet. Napokon prekrútil očami a vyhodil ju zo šatníka s tým, že jej niečo vyberie on. „A čo teraz, mudrlant." Zamrmlal si popod nos a pozrel sa na obsah jej skrine. Napokon mu však do očí udrel krátky biely overal s výstrihom v tvare slzy na chrbte. Farebné kvety tomu len dodávali na dokonalosti.

Gabi sa už len obliekla a zaplietla si vlasy do rybacieho vrkoča. Spoločne opustili dom a vydali sa do toho spoločného. Okamžite si získali pozornosť všetkých.

„Ashton Jake Black!" ozvalo sa naraz z dvoch strán a štyria ľudia – dve ženy a dvaja muži – sa valili na spomínaného. „Čo ťa to sakra napadlo?! Povedala som lyžička cesta, opiecť do zlatista a na tanier, nie vyhoď dom do vzduchu!" skríkla chudá blondínka a na Ashovom líci pristála jej drobná dlaň. Ash len stál na mieste a čakal, kým to tých štyroch bláznov, ktorí po ňom kričali, prejde.

„Tak a dosť!" ozvala sa odrazu Gabriela a zachytila Oliverovu ruku zovretú v päsť. „Stačilo." Zopakovala a dívala sa mu do očí až kým neustúpil. Všetci boli prekvapení jej odvahou, pretože hoci je Oliver mierumilovnejší z bratov, keď je naštvaný, nechcete sa mu dostať do cesty. A ešte pred krátkou chvíľou priamo zúril. Keď si bola Gabika istá tým, že sú všetci pokojní, nadýchla sa a spustila.

„Prišla som sa ospravedlniť za to ráno. Ashton mal dobrý úmysel, no nepodarilo sa mu to podľa jeho predstáv. No a ja som sa na jednej strane zľakla ohňa, no na druhej som sa bála o kuchyňu. Dopredu vám hovorím, že do našej kuchyne nevstúpite bez dozoru ani pre pohár vody. O varení už nechcem od vás ani počuť. Kuchyňa je MOJA a vy ako chlapi v nej nie ste vítaní. Berte to ako moju pracovňu. A pre teba," štuchla prstom do hrude svojho manžela, „to platí stonásobne. Ďakujem."

Ashton pobozkal Gabrielu a kývol na Maxa aby išiel s ním, zatiaľ čo Gabi sa zoznamovala s Kath a Amy. Chlapi a varenie boli odsunuté na druhú koľaj a svätá trojica dievčat prekecala celé poobedie.

„Ukradnem vám ju, dámy." Povedal so smiechom Ashton a skôr ako stihla jeho manželka reagovať, boli mimo pozemku. „ASHTON!" vykríkla vyplašene a držala sa za srdce. „Neboj, ideme len na večeru a potom ti chcem niekoho predstaviť. S babami sa môžeš stretnúť kedykoľvek potom. Sľubujem." Upokojil svoju partnerku, no zrak ani raz neodtrhol od cesty. Zbytok cesty prebehol v príjemnom tichu. Jeden na druhého sa nedokážu hnevať.

„Tony's? Čo to je?" opýtala sa Gabi manžela zmätene a hľadela na mini podnik pred sebou. „Reštaurácia s rýchlym občerstvením. Podľa mňa výborné a hlavne mega nezdravé jedlo. Aspoň to poď vyskúšať." Pozrel sa na ňu s prosbou v očiach a potiahol ju smerom k budove.

Gabriela hneď pri vstupe dovnútra zvraštila nos. Prepálený olej neznáša. V menu sa nevyznala, tak nechala výber na Asha. S kompletnou objednávkou si sadli ku stolu v rohu miestnosti, čo najďalej od zvedavých pohľadov ľudí. Popriali si dobrú chuť a pustili sa do jedla, no nadšenie nebolo rovnaké na oboch stranách.

„Tak ako, chutilo?" opýtal sa Ashton manželky a čakal, čo povie. „Hamburger – nič moc. Hranolky – mastné. Voda – príliš sladká. Prepáč, ale nechutilo mi to." Gabi sa previnilo dívala do svojho taniera a zrak nezdvihla ani vtedy, keď ju Ashton držal za ruku. „Prečo som takú odpoveď čakal? Poď, pôjdeme domov a ja ti objednám nejaký šalát." Usmial sa a spoločne opustili budovu.

Počas celej cesty ani jeden z nich neprehovoril. Ash sa bál manželkinej reakcie a Gabriela sa bála manželovho prekvapenia. No nie sú oni roztomilá dvojica? Ja si myslím, že áno. Nervozita v aute sa dala krájať, no ani jeden nevedel, ako prelomiť to ťaživé ticho. Ruka v ruke vstúpili do domu a mierili priamo do pracovne. Ashton si s ťažkým povzdychom sadol do svojho kresla a zbieral odvahu.

„Čo vieš o svojej matke a jej prvom dieťati?" opýtal sa potichu, no nedokázal sa jej pozrieť do očí. Gabriele sa podlomili kolená a musela sa zachytiť stola. Spomienky, ktoré celé roky potláčala a skrývala niekde v najhlbšom zákutí mysle sa naraz dostávali na povrch a dievča obchádzali mdloby. Nechce si spomenúť. Nechce. Nemôže si spomenúť...

„Nič, nič ťa do toho nie je. Moja mama je mŕtva a jej prvé dieťa neprežilo. Nestaraj sa do toho a daj mi pokoj. Nič o tom nevieš, nechcem sa o tom rozprávať. NECHCEM!" telom drobného dievčaťa lomcovala panika a zúfalstvo. Všetko čo si celé roky budovala, celý ten múr okolo jej srdca sa rúcal a jej schopnosť držať svoje pocity pod kontrolou padala spolu s ním. Musí to prestať, inak sa zblázni.

„Neklam mi, Gabriela. Viem o tom. Viem o tom, že tvoj brat žije. Prečo mi klameš?" opýtal sa jej Ashton sklamane a hoci sa ho jej nedôvera dotkla, nedal to na sebe poznať. „Nič o tom nevieš. Nič o tom nevieš! Prisahala som, chápeš?! Prisahala som!" vykríklo dievča a po stene sa zviezlo na zem do kúta, kde sa schúlila do klbka a objala si kolená.

Z ničoho nič sa otvorili dvere a dovnútra vstúpil nič netušiaci Max, ktorému bol krik zaľúbenej dvojice podozrivý. Keď si však všimol za dverami zronenú Gabrielu, zabudol na šéfov príkaz držať sa bokom a kľakol si k nej. Bila sa v ňom poslušnosť voči šéfovi a česť muža. Napokon sa rozhodol jednoznačne.

„Angel." Zašepkal s rukou na Gabrieliných vlasoch a v momente, ako sa im stretli pohľady vedel, že sa rozhodol dobre. „Pamätaj si, že keď stretneš muža a on ťa osloví Angel, je to tvoj brat a ty mu môžeš stopercentne veriť." V mysli sa jej vynorili slová jej matky z pred rokov. Jej brat... „Maxim." Gabrieline oči opäť zaliali slzy a odrazu si bola istá tým, že nemá vidiny. Skutočne videla oči svojej matky. Videla svojho brata.

„Max." s plačom sa mu hodila do náručia a opäť pocítila to teplo skutočného domova. Ashton jej poskytol bezpečie, domov aj lásku, no nedokázal zaplniť to prázdne miesto. A to si uvedomoval aj on sám, preto potichu opustil miestnosť a nechal súrodencom priestor, aby si na seba opäť zvykli. Predsa len, nevideli sa celé roky. Aj napriek tomu, že si toto všetko uvedomoval, jeho telo ovládala žiarlivosť. Nerozumel tomu. Nevyznal sa sám v sebe.

Vedel o tom, že súrodenec je osoba, ktorej môžete veriť a ktorá pre vás spraví všetko. Život bez Olivera si nevedel predstaviť, no to ani o trochu nezmiernilo pocit menejcennosti, ktorý sa ho zmocnil pri pohľade na jeho ženu v náručí iného muža, hoci ten ho ohroziť nemohol...