Ako prežiť?

15. kapitola

V areáli Ashtonovho gangu vládol pokoj a všetci dospávali. Domov sa vrátili až nadránom a tak sa nie je čo čudovať, že vstávať sa im ani pred obedom nechcelo. A keď ich do toho ani nikto nenútil, spánok si užívali. Maxovi však takýto pokoj v duši a ničím nerušený spánok dopriate neboli.

Jeho nepokojná myseľ sa sústredila na dievča s červenými, po zadok dlhými, vlasmi a nefritovo-zelenými očami, ktoré vám vidia až do duše. To tajomné dievča s tureckým pôvodom mu nedalo spávať už nejaký ten čas, presnejšie pol roka. Načo on bláznivý končil školu?!

Neschopný si poradiť so svojimi pocitmi sa rozhodol zájsť si pre radu ku jednej z mála osôb, ktorej v areáli verí. Zostávalo mu už len dúfať, že ho sestra nevysmeje alebo to nepovie Ashovi. Ten by mu to na oči vyhadzoval ešte dlho.

Keď mu ale ani po pol hodine nikto dvere ich domu neotvoril, stratil nádej. Kde ale sakra trčia? Z plesu podľa informácií z dôverného zdroja – OK, jeho nočnej spoločníčky – odišli už okolo jednej, no domov sa ešte stále nevrátili. V aute predsa veci na prezlečenie nemali a Gabike sa v tých šatách nemohlo pohybovať až tak úžasne aby sa niekde flákali na prechádzke.

„Možno sú u Amy alebo Olivera." Pomyslel si zúfalo Max a obrátil sa, no jeho nádeje okamžite krachli, pretože oba páry, ktoré plánoval navštíviť stáli za ním a zmätene ho pozorovali.

„Ashton s tebou nie je?!" vykríkli zdesene všetci traja páni a vymieňali si dezorientované pohľady. „Nemôžeme ho nikde zohnať. Mysleli sme, že je tu." Ozvala sa po chvíli Amy, ktorá si na prítomnosť mafie stále moc nezvykla a preto napäto sledovala okolie.

V tom momente to bol ale ich najmenší problém. Ashton s Gabrielou sa vyparili. Nikto o nich nič nevie a nikomu nič nehlásili, čo znamená porušenie pravidiel, na ktorých si Ash zakladá. V hlavách všetkých prítomných to šrotovalo na plné obrátky, no nie a nie na niečo rozumné prísť.

„Zobudím ostatných." Povedala po chvíli ticha nežne Katherine a vybrala sa splniť to, čo povedala. Nikto jej však nevenoval pozornosť. Oliver sa bál o brata, Ryan o najlepšieho priateľa a Max o sestru. V ich hlavách nebolo popri hrôzostrašných predstavách o tom, čo sa tým dvom stalo, miesto na niečo iné.

Celoareálová siréna ich však z tohto tranzu dostala rýchlo. Odrazu pochopili, prečo Ashton povedal: „Použiť len v prípad krajnej núdze. Kto to použije v inom momente, platí hlavou." Kruté, ale pravda.

Do minúty stáli pred bossovým domom všetci členovia gangu a zapchávali si uši pred kvílivým zvukom sirény, ktorú sa nedarilo nikomu vypnúť. Niežeby nestačilo vypnúť to z elektriky...

Nech bol však tento spôsob akokoľvek drastický, svoj účel splnil a všetci v plnej sile čakali na rozkazy. Slova sa napokon ujal Oliver. Schopnosť rečniť pred naštvanými ľuďmi bratovi vždy závidel. „Ashton s Gabrielou zmizli. Z plesu odišli krátko po polnoci a odvtedy ich nikto nevidel. Hlásili niekomu z vás nejaký odchod, alebo výlet, alebo čo ja viem čo?"

Max s nádejou v očiach prebehol tvár každého jedného zo svojich kolegov, no zbytočne. Všetkým sa tam odrážalo iba zmätenie. To nikdy neznačí nič dobré. Napokon to už s nervami nevydržal a udrel do vonkajšej steny švagrovho domu. Za krvavý fľak na nabielo nafarbenej stene asi pochvalu nedostane.

„Ideme ich hľadať. Tridsať chlapov zostane strážiť areál a Katherine s Amy, ostatní sa pripravte. Boh vie, čo môj brat vymyslel teraz. POHYB!" po kriku z Oliverovej strany sa všetci bez slov rozdelili a zatiaľ čo oni sa chystali, Max ničil dom svojho švagra a sestry a dievčatá nariekali, Oliver zapol v aute notebook a podľa GPS súradníc našiel to, čo hľadal. Približnú polohu auta svojho brata. V duchu sa však zastrájal, že ak tam zastavil kvôli nejakej hlúposti akou je obhliadka krásnej prírody, zabije ho na mieste. Niečo mu však našepkávalo, že táto obhliadka prírody alebo podobná hlúposť je len jeho zbožné prianie.

No a napokon, o necelú hodinu neskôr sa mu to aj potvrdilo. Prečo má vnútorný hlas pravdu vždy, keď chceme, aby ju nemal?! Auto mladšieho z bratov Black ležalo prevrátené a kvalitne zdemolované v priekope vedľa cesty. Bez akýchkoľvek slov sa k nemu všetci vybrali, no pri pohľade na miesto vodiča im v hrudiach na krátkych okamih zamrelo srdce.

Ashtonova ruka bola vykrútená v až príliš neprirodzenej polohe, biela košeľa na slabo sa nadvihujúcej hrudi celá krvavá a o rozmlátenej hlave snáď ani nemá zmysel rozprávať. Okamžite začali konať. Vyslobodiť Asha z trosiek ešte nedávno prekrásneho auta im však dalo zabrať. Kým sa im to podarilo, na mieste už boli aj záchranári, ktorí sa rozdelili na dve skupinky. Prví ratovali Blacka a tí druhí sa pridali k mafiánom, ktorí prehľadávali les kvôli Gabriele. Predsa len, ak bola v šoku, mohla sa vybrať hľadať pomoc.

Kiežby však mali pravdu. Zatiaľ čo oni na celý les vykrikovali všelijaké skomoleniny Gabrielinho mena, dokonca aj to jej dievčenské, vyššie spomenutá osôbka sa celá ustráchaná krčila v rohu izby. Teda, ak sa to izbou nazvať dá. Priestor asi tak 2x2 metre, plesnivé steny, mokrá podlaha, žiadne okná a teplota blížiaca sa k nule v spojení so žiarovkou, ktorú pri živote udržuje len Gabikino prianie, to pripomínalo skôr väznicu či scénku z hororu.

Úbohá Gabi v ten moment ešte ani nevedela, ako blízko so svojimi úvahami bola. Jeden moment sedela v aute s človekom, ktorého bezhranične miluje a v moment druhý sedela schúlená v klbku v rozpadávajúcej sa miestnosti len v nejakom zdrape látky, ktorý mal možno kedysi predstavovať oblečenie. „Hej. Pred dinosaurami. Minimálne." Odpovedala mi v duchu a mne nezostávalo nič iné ako opäť súhlasiť.

Odrazu bol však prúd jej myšlienok prerušený a do miestnosti cez malé dvere, ktoré si predtým ani nevšimla, preniklo prudké svetlo, ktoré ju na okamih oslepilo. Kým si naň však stihla zvyknúť, dvere sa zavreli a v miestnosti sa okrem nej nachádzal aj vysoký muž naháňajúci hrôzu.

Muž pred ňou mal na sebe oblečený čierny, na mieru šitý oblek, ktorý však už mal čo to za sebou. S Ashtonovými sa to nedalo porovnať ani z ďaleka. Čierna košeľa s rozopnutými dvoma gombíkmi pri krku by Gabriele pri manželovi prišla dokonalá, teraz sa jej z nej však dvíhal žalúdok. Blond vlasy, ktoré odstávali na všetky strany pripomínali skôr zmoknutú slamu ako korunu krásy a zelené oči, ktoré prezrádzali len krutosť vyvolávali dojem alkoholika. Výrazná jazva na líci však svedčila o tom, že tohto muža nie je dobré provokovať a protirečiť mu, či nedajbože ukazovať strach.

„Na ten strach si ma mohla upozorniť aj skôr, nemyslíš?" vrátila sa k vnútornému rozhovoru so mnou Gabi a budete sa čudovať, bola na mňa nahnevaná! Na mňa! Na neexistujúcu osobu, ktorá vám len rozpráva príbeh lásky dvoch v minulosti úplne rozličných osobností! Toľká to drzosť! Ale tak ja som už veľká, ja sa z toho dostanem. Mali by sme sa však vrátiť k nášmu príbehu, aby sme niečo dôležité nepremeškali.

No a prosím. Zatiaľ čo ja som sa vám tu sťažovala, Gabriela sa pokúšala bojovať. Predsa sa manželka jedného z najsilnejších ľudí na svete nevzdá bez boja! Dve facky, tri facky dva kopance, facka a päsť do sánky... to dievča sa pri otcovi vážne nič nenaučilo? Keď už bola pomaly v bezvedomí, vám zatiaľ neznámy psychopat prestal. „Nedal som si predsa takú námahu ju od neho oddeliť len preto, aby som ju pri prvej príležitosti zabil." Opakoval si dookola, len aby jej už nič neurobil a odišiel.

Vnútorný súboj titánov vyhral rozum a neznámy už otváral dvere, keď sa tá dobitá osôbka na zemi rozhodla zariskovať. „Kto si? Kto, do pekla, si?" opýtala sa ho šeptom a opäť sa rozkašľala. Pri každom jednom nádychu či len nepatrnom pohybe ju bolelo celé telo. Tak veľmi ju nedomlátil snáď ani otec.

Muž pri dverách však reagoval prekvapivo a desivo zároveň. Malou miestnosťou sa v ozvenách niesol jeho smiech, z ktorého vám naskakovali zimomriavky. A môžete mi veriť, neboli to tie príjemné. „Ja? Kto som ja? Ja som tvoja nočná mora, srdiečko." Povedal a s posledným úškrnom venovaným našej hlavnej postave opustil miestnosť. Niežeby sa bol niekto sťažoval...