Ako prežiť?

2. kapitola

„Oliver?" zaklopal Ashton na dvere izby svojho brata a po vyzvaní vstúpil do miestnosti. Brata našiel sedieť na posteli so zamilovaným výrazom v tvári. Samozrejme. Zase volal s Katie. „Braček, tebe z tej Katherine už načisto zašibáva." Uškrnul sa a v poslednej chvíli sa vyhol vankúšu, letiacemu jeho smerom.

„Nevyrývaj, Ashton. Keď si raz ty nájdeš spriaznenú dušu, pochopíš. Ale ty ma počúvať nebudeš, takže čo chceš?" opýtal sa starší z bratov priamo a nechápavo nadvihol obočie. Brat ho nikdy nenavštevoval len tak. „Spusť." Vyzval ho opäť, tentokrát naliehavejšie.

„Potrebujem niečo zistiť o tom Rossovi. Niečo mi na ňom nesedí a tento jeho gang, či ako to nazvať, drží pokope len silou vôle. Je to čudák." Odvrkol si mladší z dvojice a napäto očakával, či jeho brata napadne, čo od neho žiada. A nemusel čakať dlho. Oliver si zapol svoj milovaný prenosný počítač, s ochranou lepšou ako má samotná CIA, a začalo sa hľadanie.

Oliverovi Black stačí desať až pätnásť minút, v priebehu ktorých vám dokáže zistiť aj to, kedy chodí požadovaná osoba na toaletu. „Konečne tu niečo robím aj ja. Aspoň nejako mi kompenzuje moju abstinenciu bez Katherine." Pomyslel si šikovný IT- technik a s polo-úsmevom, polo-úškrnom sa pozrel na brata, ktorý sa nervózne prechádzal hore dolu po izbe.

„Do školy nastúpil ako sedem ročný v Reykjavíku, stredná škola odborná zdravotnícka, vysoká škola zdravotnícka – všade perfektné výsledky bez jedinej absencie. Vyštudovaný chirurg uznávaný po celom svete, v štyridsiatich sa dostal prvýkrát do kontaktu s mafiou. Keby mu pred piatimi rokmi žena nezomrela pri treťom pôrode, mohol by byť naším konkurentom, poprípade by mal moc ešte väčšiu. Odkedy mu zomrela žena, ide to tu dole vodou. Viac než trojmiliónový dlh, preto chce asi radšej viac. O jeho dcére tu je akurát to, že existuje." Prečítal Ashtonovi zistené informácie a spokojne si popukal kosti v prstoch i zápästiach.

„Aj jeho ľudia o nej mlčia. Kuchyňa je zamknutá a dostanú sa tam iba dvaja či traja chlapi. Dokonca stoja pred dverami, len aby sa tam nikto nedostal. Čudné." Zamrmlal si popod nos mladší z bratov a zamyslene si pohladil bradu. „Čo je sakra to dievča zač? chcem vedieť, koho si mám vziať za ženu!" pomyslel si rozhorčene a rozhodol sa pre radikálny krok.

„Večera sa bude musieť posunúť. Som zvedavý, čo je to za dievča. Sedemnásť rokov, prakticky neexistuje a ten starý, zúfalý sviniar ju vychválil do nebies. Ešte je otázne, či vôbec žije." Dokončil posmešne Oliver, zatiaľ čo jeho brat sa radšej len zdržal komentára. Rozumel bratovmu rozhorčeniu a nevrlej nálade. Aj keď on sám lásku nikdy nezažil, o tom, že jeho brat a švagriná lásku našli a prežívajú si pochybovať nedovolil ani on.

„Tento radikálny krok som na mysli nemal, ale ako myslíš, braček. Ako len povieš, nech už sme doma a ty máš konečne pokoj v duši a manželku v objatí." Pretočil v duchu očami a potľapkal brata po pleci na znamenie dobre vykonanej práce s jeho milovaným počítačom. Ashton technike nikdy na lásku neprišiel. Ale zbrane, to je jeho.

Mladší z dvojice sa ale rozhodol, že jeho jediný žijúci príbuzný mal dobrý nápad a preto opustil bratovu izbu a prvému človeku, ktorého po ceste stretol oznámil, že večera bude musieť byť skôr, kvôli skoršiemu odchodu ich lietadla. Ako jednoducho opísať nasledujúci dej v dome rodiny Smith. Prakticky tie slová poznám a postačia mi presne tri.

Chaos. Stres. Panika.

Všetci ľudia behali hore dole po dome, do kuchyne a z kuchyne, z pracovne do pracovne. Naši známi bratia sa na tom len dobre zabávali a pozorne striehli, či sa im nepodarí zahliadnuť mladé dievča s hnedými, pomaly až čiernymi, vlasmi. Ani jednému z nich sa to však nepodarilo. No nebojte sa, slepí skutočne nie sú. Mladučká Gabriela sa bočnými dverami vyparila z domu a vrátila sa zadnými dverami, priamo poza chrbty našich bratov.

„Som zvedavý, ako vyzerá moja budúca švagriná. Ale braček, prosím ťa, chovaj sa k nej slušne. Ja s ňou chcem vychádzať, tak ju hneď nevystraš. Aspoň trošku slušnosti." Pripomenul svojmu mladšiemu bratovi Oliver a sám sa išiel prezliecť. „Si píš, braček, že budem slušný. Nepotrebujem nech sa na veľkých akciách tvári ako mučeníčka." pomyslel si Ashton a nasledoval príklad svojho brata.

Zatiaľ čo dvaja bratia sa rozhodovali, ktorá košeľa menej smrdí od cigariet, dievča len pár metrov od nich rozmýšľalo nad tým, ako splniť otcovu požiadavku. „Obleč sa slušne, zakry si tú tvoju tvár a správaj sa tam slušne. Nech mi nespravíš hanbu!" skríkol pred časom po svojej dcére starý Ross a aby ju o pravdivosti svojich slov presvedčil, udrel ju po líci, na ktorom sa jej teraz črtal pekný odtlačok jeho ruky.

Napokon sa však rozhodla pre jeden zo svojich obľúbených overalov. Biely overal bez rukávov a výstrih bol pokrytý čiernou čipkou, ktorá od krku siahala po bokoch až k pásu, kde bola upevnená tenkým pásom čiernej látky. Kvôli problémom s kolenami si lodičky dovoliť nemohla, preto si musela vystačiť s balerínami. „A teraz čo s vlasmi?" pomyslela si zúfalo Gabriela, zatiaľ čo si svoje pod pás dlhé vlasy rozčesávala. Napokon si vlasy zopla do obyčajného vrkoča na temene hlavy. No a nakoniec sa vrhla na make-up, ktorý jej zabral najviac času. A to make-up nosí iba kvôli otcovi, aby prekryla modriny, ktoré sú na dennom poriadku.

Spokojná so svojím vzhľadom opustila bezpečie svojej izby a vybrala sa do kuchyne, kde už bola konverzácia v plnom prúde. Po jej prechode cez prah dverí sa však konverzácia zastavila a všetky oči sa upreli na mladé dievča. To len nervózne prestúpilo z nohy na nohu a prameň vlasov, ktorý sa jej uvoľnil z vrkoča si zapravila späť na miesto. Pri tomto jej čine Ashtonovi poklesla sánka, čoho si samozrejme všimol jeho brat.

„Ospravedlňujem sa, že meškám. Nevypočítala som to dobre s časom, mrzí ma to, páni. Môžeme podávať na stôl?" rozhodla sa zachrániť situáciu vyplašená dievčina a keď sa hostia dlho neozývala, prevzala iniciatívu opäť ona. „Noste na stôl a nalejte pánom i otcovi víno. Nech nikomu nič nechýba, chlapci. Ďakujem za pomoc." Ukončila to zdvorilostnou frázou, no teraz sánka padla Oliverovi.

„Dobrú chuť." Ozval sa odrazu milo pán domu, no svojej dcére venoval pohľad, ktorý bol viac než neprívetivý. Ňou to však ani nepohlo. Večera sa až do konca niesla v tichu. Všetci si vychutnávali perfektne pripravené jedlá, ktorým nechýbalo nič, dokonca hosťom vyhovovala aj porcia. (Chlapcom z Brazílie vždy ku šťastiu kúsok jedla chýba, no teraz mali čo robiť, aby to dojedli. Dievča menom Gabriela Smith si získala aspoň kúsok ich rešpektu, čo sa obzvlášť pri mladšom z bratov pokladalo za takmer nemožné.)

„Odneste zo stola a odíďte do svojich izieb. Všetci!" zrúkol majiteľ domu a úbohým dievčaťom až trhlo. Pozornému oku bratov ani tento fakt neušiel, no rozhodli sa to neriešiť, predsa len je to vec rodiny. Taktiež si však všimli aj to, že členovia gangu pre svojho šéfa nepracujú s takou radosťou a ochotou, ako pre jeho dcéru – mladú Gabrielu.

Po odchode členov sa miestnosť ponorila do ticha. Ashton ani Oliver ho však prerušiť nechceli, nechali otca budúcej nevesty aby sa potrápil. Ten si s tým však ťažkú hlavu nerobil a po výdatnom hlte vína sa otočil na svoju dcéru a kývol hlavou smerom k mladšiemu z hostí. „Ashton Black sa stane tvojím manželom a ty preto hneď zajtra ráno spoločne s pánmi opustíš môj dom." Chladný hlas pána domu sa zarezal do uší jeho dcéry a tej sa v momente do očí nahnali slzy.

Gabriela niekoľkokrát rýchlo zaklipkala mihalnicami, aby zahnala slzy a po mnohých hlbokých nádychoch sa rozhodla prehovoriť. „Kde a kedy?" ozvalo sa z úst zroneného dievčaťa a všetkým prítomným padla sánka.