Ako prežiť?

26. kapitola

Oliver s Maxom sa prebrali zo šoku medzi prvými a začali všetko organizovať. Jedným jediným slovom ukončili a rozpustili poradu a začali sa venovať už čisto iba svojim súrodencom. Gabi sa až príliš kŕčovito držala Ashtonovej ruky, pričom sa jej po lícach kotúľali slzy, zatiaľ čo Ash s očami plnými číreho zúfalstva a strachu hľadel na miesto, kde ešte nedávno ležala jeho princezná.

Jemné pohladenie po tvári prebralo Gabrielu z tranzu a v priebehu pár sekúnd sedeli všetci spolu v jednom z najrýchlejších áut z garáže a po uliciach Ria sa rútili ako blázni. Policajtov za zadkom si nevšímali, no keď im päť áut zastúpilo cestu, zastaviť už proste museli. Diplomaticky a zdvorilo sa to však neriešilo. Gabriela vyletela z auta a úbohí muži zákona pred jej pohľadom uhýbali a snažili sa čo najrýchlejšie uvoľniť cestu. Pravdepodobne by jej aj zaplatili, najmä aby od nich odišla a dala im pokoj.

Gabriele to bolo jedno. Neriešila čo si o nej myslia. Bola ako správna matka – bála sa o svoje dieťa viac ako o svoj život alebo následky svojho konania. Na úbohých policajtov nakričala akoby boli len malými deťmi, ktoré rozbili jej obľúbenú vázu. Ako neriadená strela sa vrátila späť do auta a šmykom vyrazila späť na cestu. Ashton, Max aj Oliver sa asi po prvýkrát v živote dobrovoľne pripútali a zavreli si ústa na niekoľko západov.

O necelých desať minút už zastavovala na parkovisku pred súkromnou nemocnicou, ktorú Ashton bohato sponzoruje. Aj keby to bola neznáma alebo štátna nemocnica, išla by si po svojom. Na recepciu sa vovalila ako veľká voda a meno svojho manžela kričala už odo dverí. Nemocnica praskala vo švíkoch najlepšími lekármi celého sveta a všetci mali plné ruky práce.

O tom, do ktorej rodiny ten malý zázrak patrí vedeli už pár minút. Záchranári ich upozorňovali ihneď. Najväčšie a najvýznamnejšie mozgy z Ameriky, ktoré pracujú mimo mafiu sa zbiehali na to jedno miesto a chystali sa spraviť všetko pre záchranu jej života. Jedna vec však nebola istá. Stihnú sa dostať do Brazílie načas?

Zúfalí manželia sedeli niekoľko hodín bez pohnutia pred operačnou sálou a čakali na výsledky. „Prečo im to tak trvá?" zašepkala slabo Gabriela a bližšie sa pritúlila k manželovi. Báli sa. Báli sa tak veľmi, že je nemožné to slovami opísať. A Ash len mlčal. Nedokázal prehovoriť. Bol si plne vedomý toho, že sa mu zlomí hlas a rovnako si bol však vedomý aj toho, že Gabi by to nepomohlo a zrazilo by ju to na kolená. Takto v objatí sedeli ešte nejaký ten čas a sedeli by aj omnoho dlhšie, keby museli. Dvere operačnej sály sa však otvorili a sanitári tlačili pred sebou lôžko so snehovo-bielou Kristin na ňom. Doktor vyšiel len pár sekúnd po nich a namieril si to priamo ku zdrvenému páru.

„Ako je na tom? Čo sa stalo?" zasypal ho otázkami Ashton. Gabriela sa zmohla len na odlepenie pohľadu od zeme, no aj tak jej to nebolo nič platné. Cez slzy nevidela na pol metra od seba a hlavou jej išlo dookola iba to, že je to jej chyba. Iba jej. Ona za to môže. Ona nechala toho malého anjelika samého, ona upiekla ten koláč, ona sa išla ukázať manželovi a jeho kolegom... Po tomto uvedomí sa jej zatmelo pred očami, podlomilo kolená a ona sa zviezla na zem v oslobodzujúcej tme.

Ashton manželku zachytil nad zemou a podľa doktorových pokynoch ju odniesol na izbu, kde jej sestra pustila do žily lieky na upokojenie. Ashton sedel na stoličke vedľa svojej milovanej a hladil jej chrbát dlane. Lekár stál pri posteli, kontroloval Gabrielin stav a skľúčene sa díval na zničený pár.

„Vaša dcéra je stabilizovaná, ale v kritickom stave. Udržujeme ju v umelom spánku a s prebudením počkáme kým nebude jej stav stabilizovaný. Vašu manželku si tu necháme na pozorovaní, vyzerá vyčerpane, tak nech niečo náhodou nepodceníme." Prehovoril doktor upokojujúco a nechal ich osamote.

Ash celú noc presedel pri jej posteli a sledoval jej bledú tvár. Len na pár minút ho pustili ku Kristin, no ten pohľad ho bolel snáď ešte viac ako pohľad na Gabi. Na manželkinu izbu sa vrátil so slzami v očiach a od vyčerpania zaspal aj posediačky.

Ráno ho zobudilo jemné hladenie po vlasoch. Rozospato sa pokúsil zodvihnúť hlavu a veľmi rýchlo pochopil, že spať na stoličke s hlavou položenou na posteli nie je dobrý nápad. V krku mu nepekne zapraskalo, no aj napriek tomu uzamkol svoj pohľad s jej. V oboch pohľadoch bola bolesť, no predsa len aj kúsok radosti, že je v poriadku. Možno nie úplne, no predsa.

Keď Gabriele skončili všetky vyšetrenia, presunuli sa ku Kristin. Bože, ako veľmi ich ten pohľad bolel. Ich milovaný anjelik sa priam strácal v bielych perinách a len prístroje vôkol nej ubezpečovali trápiacich sa rodičov o tom, že stále žije. Ochotne by sa s ňou vymenili. Spravili by všetko na svete preto, aby nemusela nikdy trpieť, no nemohli. A práve tá šialená bezmocnosť ich ničila najviac. Život ich dcérky závisel od cudzích ľudí a oni s tým nemohli nič robiť, len veriť lekárom a modliť sa.

Zatiaľ čo v Brazílii sa trápili Blackovci, v New Yorku bojoval Ryan s tonami učiva. O Kristininom stave mu Amy radšej ani nepovedala. Bolo pre ňu ťažké to pred ním tajiť, no bála sa, že by to už neuniesol. Skúškové ho neuveriteľne ničilo a ani si nepamätala, kedy naposledy ho videla spať. O Kristin však mala všetky informácie. Čakala, kým sa podarí Ryanovi zložiť úspešne aj poslednú skúšku a až potom mu povedala, čo sa dialo v Brazílii. Aj napriek tomu, že veľmi chceli ísť za nimi, bohužiaľ to nešlo. Čert aby vzal zlé počasie...

Max prežíval hotové muky a nemohol s tým nič urobiť. Rovnako ako na tom bol zle aj Oliver. Ako nastávajúci otec sa vedel lepšie vcítiť do ich kože. Trpel s nimi aj za nich. Nedokázal sa už dokonca ani tešiť z nadchádzajúceho pôrodu svojej milovanej. Pohľad na zničeného brata a strápenú švagrinku ho ničil. Prečo len sa všetko musí takto kaziť?

Vyzeralo to, akoby sa celá rodina zbláznila. Všetci boli zúfalí. Najviac však práve Gabriella s Ashtonom. Chudáci. Gabriella na tom bola najhoršie. Vyčítala si to. Ako mohla preboha urobiť takú chybu?! Odmietala si pripustiť, že to nie je jej chyba. Odmietala si pripustiť, že nemala odkiaľ o jej alergii vedieť.

Z úvah ich vytrhli lekári, ktorí sa do miestnosti dovalili ako veľká voda. Nič nevysvetľovali, len rýchlo odviezli Kristin preč a mladým rodičom zostali len oči pre plač. Ich zúfalstvo a beznádej sa ešte znásobili.

„Pán a pani Black?" opýtal sa lekár, ktorého za nimi poslali. „Nemusíte sa ničoho báť, všetko je v poriadku. Ide len o bežný zákrok kvôli poškodeniu žalúdka, ktoré jej spôsobila alergia. O pár hodín máte dcérku späť."