Ako prežiť?

20. kapitola

Ráno v dome manželov Black od incidentu s horiacimi palacinkami nikdy nebolo tak živo a veselo ako práve ten deň. Obaja sa chystali do detského domova osvojiť si Kristin. Tentokrát ale výber oblečenia nerobil problém Gabriele. S manželom si aspoň pre tentokrát vymenila úlohu a preto zatiaľ čo on sa mohol zblázniť, ona pokojne popíjala kávu a raňajkovala za kuchynským stolom, odkiaľ mala dokonalý výhľad na celé prízemie. Praktické pre sledovanie chlapa, ktorý už asi nevie ani to, kde mu hlava stojí.

Ashton pobehoval po dome len v trenírkach a sťažoval sa, že nevie nájsť nohavice. Pôvodne nevedel nájsť ani tie trenírky, ale Gabi sa nad ním zmilovala a išla mu ich do spálne zobrať. Pointa jeho obliekania sa na prízemí jej ale stále unikala. „Prečo sa pre Boha neprezlečie v spálni, kde má všetko oblečenie, ale straší tu takto. I keď, sťažovať sa moc na čo nemám. Díva sa na neho vcelku dobre." Pomyslela si s úsmevom Gabriela a dobre, že nad ním nezačala slintať.

„GABRIELA! Nesmej sa mi, sakra! Radšej mi povedz, kde mám nohavice!" okríkol ju mrzuto Ash a aj naďalej sa ich pokúšal nájsť. „Ako malé decko." Zamrmlala si rovnako mrzuto aj ona a vyhodila raňajky, na ktoré sa ešte pred piatimi minútami tešila, do odpadkového koša. Bez ďalších slov chytila manžela za ruku a ťahalo ho hore schodmi do priestrannej spálne, kde sa nachádzalo všetko ich oblečenie.

Zatiaľ čo Ashton zmätený tým, že Gabriela odmietla jeho bozk a je k nemu chladná, stál v strede izby, presne na mieste, na ktorom ho predtým nechala, Gabika sa pokojne prehrabávala svojím šatníkom a rozmýšľala, čo bude najvhodnejšie. Napokon sa rozhodla re návrat k milovaným overalom a tam si vybrala už pomerne ľahko. Menšia provokácia potom, ako sa k nej správal, nezaškodí.

Jasnočervené nohavice, ktoré boli s pásom látky prekrývajúcim hrudník spojené len jemnom čipkou boli na provokáciu ako stvorené. Holé boky aj ruky tomu len pomáhali. Decentným make-upom v zlatistých farbách dostal overal nádych elegantnosti a zlaté lodičky tomu nejako neškodili. Ba priam naopak. Len tú krásu zvýraznili. Tmavohnedé vlasy vypla do strapatého niečoho, čo z diaľky pripomínalo drdol. Zblízka to však bolo skôr niečo ako „práve som vstala po pol roku z mŕtvych, nepleť sa mi do cesty". Ešteže sa k nej nikto neodváži priblížiť moc blízko.

„Gabi, prepáč mi to. Láska, ja som to tak nemyslel, ja sa len bojím, že nám to kvôli mojej práci nedovolia. Nehnevaj sa na mňa..." po ani nie pol hodine príprav jej začal na dvere vyklopkávať Ashton s ospravedlneniami odhodlaný počkať, kým mu tie dvere neotvorí. Kto by to bol do drsného mafiána povedal, že? Vidíte dámy, čo s chlapmi dokáže láska?

Keď Ash aj po hodinke stále naliehal a Gabika už skutočne nemala čo robiť, s nespokojným zavrčaním dvere prudko otvorila. A čo sa nestalo. Ashton opierajúci sa chrbtom o dvere pri tomto nečakanom otvorení dverí neudržal rovnováhu a privalil svoju manželku na zem. Rýchlo si však uvedomil, že jeho milá je o pomaly polovicu menšia ako on a začal ju rýchlo ratovať.

„Schudni." Schudni. Jediné slovo, ktoré ho ubezpečilo v tom, že Gabriele skutočne nič nie je. Len čo sa jej konečne podarilo vrátiť do pľúc stratený kyslík, obdarovala ho nejednou fackou. Gabika, snaž sa pokojne ďalej, ale on tie tvoje facky necíti. Sám ti už x-krát povedal, že by si tým neublížila ani muche, tak o čo sa prosím ťa pokúšaš? Načo plytváš svojou vzácnou energiou? Aghr... zbytočná snaha. Zase nepočúva. Alebo? Nie, len pochopila, že to nemá význam.

Spoločne vyšli z domu a vybrali sa na prechádzku do detského domova. Nerozprávali, každý sa utápal vo svojich myšlienkach a Gabriela si začala uvedomovať, že Ashov strach bol oprávnený. Čo ak im to skutočne zo strachu o jej zdravie nedovolia? Môže sa to stať. Po tomto zistení odrazu prudko zastavila.

„Čo ak to vážne nedovolia?" táto veta opustila jej ústa skôr akoby si ju stihla rozmyslieť a podľa Ashtonovho povzdychu si uvedomila, že jej modlitby neboli vyslyšané a ona to skutočne povedala nahlas. „Ja neviem. Zlato, neviem, ale sľubujem, že urobím všetko preto aby nám to dovolili. Jasné? Spravím pre to všetko." Povedal s pohľadom pevne zabodnutým v jej očiach, akoby sa jej tým pohľadom snažil dodať silu.

Zbytok cesty prebehol opäť v tichu a na ich prekvapenie aj návšteva detského domova. Adopciu majú schválenú. Vraj to vychovávateľky čakali už skôr, no manželia Black to neriešili. Hlavné bolo, že ich bude o dva týždne o jedného viac a z jednej hosťovskej izby sa stane sídlo malej, blonďavej princeznej.

A len vtedy dom skutočne ožil. Z hosťovskej izby, ktorá je k ich spálni najbližšie, spoločnými silami vyniesli všetok nábytok a okná i dvere oblepili igelitom. Nechcú ich predsa zašpiniť. Tmavozelená ale asi nebude práve vyvolená farba malej Kristin. Pretrieť izbu na bielo a zakryť tak tú neuveriteľne protivnú zelenú im dalo zabrať. Keď už ale boli konečne s farbou spokojní, chytili do rúk balóniky plnené rôznymi pestrými farbami a začali ich hádzať po stenách. Boli ako malé deti. Rovnako špinaví. Špinaví, ale za to nesmierne šťastní.

Potom, čo farby konečne zaschli a Gabriele sa podarilo zmyť farbu aj z podlahy, ktorú zabudli zakryť, rozhodli sa nanosiť dovnútra aj nábytok. Veľká posteľ z bledého dreva zaberala takmer polovicu izby. Skriňa bola preplnená rôznym oblečením a hračky boli uložené doslova všade.

Popri tomto izbovom ošiali si ani nevšimli, že pred domom im stojí celý gang a všetci čakajú na vysvetlenie. Vari sa zbláznili? Alebo je len Gabriela tehotná? Boli zmätení. Nikto nič nevedel, len Ashton s Gabrielou lietali z domu k autu ešte stále zašpinení od farieb a smiali sa pri tom. Nebolo pochýb o tom, že sú šťastní, no mohli by aj povedať dôvod prečo.

Zatiaľ čo členovia gangu si lámali hlavy nad tým, čo ich šéf s manželkou chystá, tí dvaja stáli v objatí v už dokončenej izbičke pre malú princeznú. Pestrofarebné steny, nábytok zo svetlého dreva, tmavohnedá drevená podlaha, hračky všade kam sa len pozriete, knihovnička plná detských kníh... Pre malé dievčatko raj na zemi.

Po hodnej chvíli obdivovania svojho diela sa rozhodli vysvetliť to aj ľuďom pred domom. Majú na to predsa právo. Kristin bude bývať len kúsok od nich a navyše, ich úlohou bude ju chrániť. Spoločne, ruka v ruke, vyšli pred dom, no to čo videli, ich primrazilo na mieste.

„Bude to chlapček alebo dievčatko? V ktorom si mesiaci? Gratulujeme vám! Už máte vybraté meno? Netreba vám s niečím pomôcť? Keby ste boli povedali, pomohli by sme vám tú izbičku zariadiť." Chlapi kričali jeden cez druhého a Ash s Gabi už mali náručia plné detských vecí. Vecí pre novorodencov. Pri tomto zistení vybuchli do smiechu a upokojiť sa im trvalo skutočne dlho.

„Ľudia, my si toto všetko neskutočne vážime, ale Gabika nie je tehotná. Je mladá. Izbičku sme chystali pre Kristin, ktorú sme si adoptovali. Ale toto," Ashton mávol rukou ku veciam všade naokolo: „Si s vaším dovolením necháme. Raz sa to zíde." Dokončil s úsmevom a pobozkal svoju manželku, ktorá len so smiechom krútila očami.

Aj so všetkými, neuveriteľne krásnymi detskými vecičkami sa vrátili do domu a pred ním nechali členov gangu, ktorí si len vymieňali zmätené pohľady a snažili sa čo najrýchlejšie zabudnúť na to, akú hanbu si pred svojimi šéfmi narobili...