Ako prežiť?

4. kapitola

Maličkou miestnosťou sa ozval zvuk budíka a Gabriela sa unavene po ňom natiahla aby ho vypla, no budík jej spadol. Kvôli svojej nešikovnosti bola nútená vstať z príjemne vyhriatej postele a vypnúť ho skôr, ako zobudí jej otca. Nepotrebuje sa s ním pohádať aj v posledný deň svojho pobytu na Islande.

Chvíľu len tak stála v strede svojej izby a snažila sa vryť si do pamäte každý jeden jej kúsok. Napokon to však vzdala a vybrala sa do malej kúpeľne, ktorá je prepojená s jej izbou, aby zo seba spravila človeka. Pri pohľade do zrkadla ju však pichlo pri srdci. Použitiu make-upu sa nevyhne ani dnes. Po rýchlej sprche, vykonaní hygieny, nanesení make-upu a rozčesaní jej dlhých vlasov sa vrátila späť do izby kde si obliekla už predom pripravené oblečenie. Krémové rifle, bielu košieľku s dlhým rukávom zapnutú do posledného gombíka a na doladenie sako rovnakej farby ako rifle. Vlasy si zapla do jednoduchého drdola, na nohy si obula snehobiele tenisky a na krk si nasadila náhrdelník jej mamy. Jedinú spomienku, ktorá jej na matku ostala.

„Pomôžte mi prosím vás s kuframi." Poprosila slušne mafiánov, ktorí išli okolo jej izby. Zamestnanci jej otca sa bez protestov vzali a odniesli jej všetky veci do vstupnej haly, presne ako im kázala. Nerobili to však veľmi nadšene. Gabriela sa im s úsmevom poďakovala a odobrala sa do kuchyne pripraviť jedlo na raňajky aj na cestu.

Zatiaľ čo mladé dievča pripravovalo všetko potrebné na odchod do svojho nového domu, Ashton s Oliverom sa práve len prebúdzali a snažili sa nájsť oblečenie vhodné do lietadla. Napokon sa aj tak ale obaja rozhodli pre klasický oblek. Naraz opustili svoje izby a s polo-úsmevom, polo-úškrnom sa vybrali do kuchyne, odkiaľ vychádzali krásne vône jedla. Pre hladných pánov raj na zemi.

„Dobré ráno, Gabriela." Poprial jej Ashton a snažil sa byť milý, čo mladé dievča aj jeho brata skutočne prekvapilo. Osoba, ktorej prianie patrilo to však na sebe nedala poznať a s nesmelým úsmevom pozdrav opätovala. „Pripravila som raňajky aj niečo na cestu. Dúfam, že to nevadí." Ozvala sa a podala bratom do rúk poháre s horúcim čajom.

„Nemuseli ste si robiť starosti, v lietadle máme jedlo. No ako sa tak dívam na to, čo ste pripravili, veľmi rád sa ponúknem. Teda ak smiem." Rozhodol sa pripomenúť Oliver a dievčina sa len rozosmiala a pokynula bratom aby si sadli. Nebolo treba ich dlho núkať. „Je krásna." Pomyslel si Ash a pohľad stále upieral na svoju nastávajúcu, ktorú to očividne znervózňovalo.

„O chvíľu budeme odchádzať, tak sa môžete pripraviť." Dodal Oliver a napchal si do úst ďalší toast, na čo jeho brat iba prekrútil očami. Možno sa nespráva ako svätec, no pri stole slušný je. Občas.

„Samozrejme, len, mám na vás jednu prosbu. Mohli by ste mi tykať?" opýtala sa potichu Gabriela a reflexívne sa skrčila v očakávaní kriku alebo fyzického útoku, ako to bývalo u jej otca. „Čo si o nás musí myslieť keď sa takto bojí?!" uvedomil si desivú pravdu mladší z bratov a kývol bratovi na súhlas. „Bez problémov, Gabi." Usmial sa na svoju snúbenicu a dúfal, že sa mu podarilo vytvoriť úsmev a nie nejakú nepodarenú grimasu.

Dievča zostalo zarazené nad oslovením, ktoré jej budúci manžel použil, no nedalo to na sebe poznať a odišlo si vziať i posledné veci spájajúce ju s jej bývalým životom. Presne o pol šiestej sa stretla s bratmi vo vstupnej hale a na ich prekvapenie tam čakal celý gang so svojimi vecami, samozrejme okrem jej otca. Gabrielu tento ich čin dojal a jej predsavzatie neplakať pred Ashtonom Black padlo ako domček z kariet.

„Zostávali sme tu iba kvôli vám, slečna. Teraz, keď odchádzate, je na čase vrátiť sa domov. Založíme si rodiny a na mafiu zabudneme. Na všetko okrem vás. Dúfame, že budete šťastná." Povedal jeden z hlavných členov, bývalá pravá ruka Rossa Smitha. Brazílskym bratom poklesla sánka a keď si Gabriela pýtala povolenie rozlúčiť sa, už skutočne ničomu nerozumeli. Povolenie jej však dali a ona sa s nimi teda poobjímala a všetci spoločne opustili dom.

Zatiaľ čo chlapci sa pobrali svojimi cestami, k svojim rodinám, budúci manželia sa aj s Oliverom vybrali na letisko. To už ale mladé dievča sotva držalo otvorené oči, čo spôsobilo, že v aute zaspala. Hoci ju chcel Oliver nerád zobudiť, Ashton mu to nedovolil a svoju nastávajúcu do lietadla preniesol. Sám sebe nerozumel, no prítomnosť Gabriely Smith mu robila radosť, čo ho samého desilo.

Ako čas bežal, nastal deň Gabrieliných osemnástin a zároveň deň svadby. Od ich odchodu z Islandu ubehol mesiac a mladé dievča prebývalo v hoteli, kde jej bratia zaobstarali všetko, čo potrebovala k životu. Svojho nastávajúceho uvidí opäť až pred oltárom, ku ktorému ju povedie Oliver. Ten jej len pár minút pred odchodom z hotelového apartmánu odovzdal šaty, ktoré jej dali na mieru ušiť práve na túto príležitosť.

„Panebože..." pomyslelo si užasnuto dievča a hľadelo na nádheru ukrytú v krabici. Keby mali šaty bez ramienok len o jeden odtieň modrej menej, boli by čisto biele. Top šiat priamo priliehal k telu a celý bol pokrytý trblietavými kamienkami. Voľná, modrobiela sukňa padala až na zem a dokonale prekrývala tenisky, ktoré jej pod úhľadne poskladané šaty Ashton ukryl. Bez zbytočných slov sa odišla prezliecť a presne o päť tridsať popoludní opustila hotelovú izbu aby začala nový život.

Oliver na Gabrielu netlačil a nepokúšal sa s ňou ani naviazať rozhovor, sám si pamätal aký nervózny bol pred svojou svadbou. Mladé dievča sedelo zavŕtané do sedadla a rozmýšľalo, čo sa stalo, že si berie za muža niekoho, koho vôbec nepozná. Podobné myšlienky však trápili aj ženícha, hoci on o svojej nastávajúcej vedel takmer všetko. Avšak mesiac sa jej vyhýbal, pretože odkedy ju spoznal, začal pociťovať empatiu. Nevyznal sa sám v sebe a to sa mu nepáčilo.

Je známe, že čas rýchlo letí a tak tomu bolo aj v tej chvíli. V jednom okamihu viedol Oliver tmavovlasú bohyňu k oltáru a v druhom si už snúbenci sľubovali vernosť. Pred prvým bozkom však Ashton zazmätkoval a odrazu nevedel, ako treba pobozkať dievča. Preto jej venoval len motýli bozk do kútiku pier, no i tento nepatrný dotyk stačil na to, aby sa našej milovanej Gabi roztriasli kolená.

Po obrade však zostala novopečená pani Black veľmi prekvapená, pretože spolu s manželom nasadli do luxusného auta a viezli sa do opačnej časti mesta ako bol jej hotel. Vyplašene sa dívala okolo seba, no neodvážila sa prehovoriť. Mladý ženáč si však rozpaky svojej partnerky všimol a rozhodol sa ju ušetriť trápenia.

„Ideme domov. Potreboval som to tam trošku skultúrniť, aby si od strachu nezdupkala." Povedal s kľudom a pokúsil sa aj zažartovať, no všimol si, že jeho manželky sa jeho nedôvera dotkla. „Idiot. Somár. Magor. Mesiac bola bez dozoru v hoteli a ty teraz tresneš toto?!" kričal po sebe v duchu, no navonok sa to prejavilo iba pevnejším zovretím volantu. Gabriela sa až zľakla keď si všimla biele hánky svojho spoločníka a chcela sa začať ospravedlňovať, no Ashtonov úprimný úsmev ju umlčal. Opatrne sa dotkol jej dlane a keď sa neuhla, preplietol si s ňou prsty čím jej dal jasne najavo, že sa na ňu nehnevá.

Hoci sa hlavnej hrdinke po tomto jeho čine uľavilo, nervozita ju neopustila. Aj keď vyrástla v prostredí v akom vyrástla a posledné tri roky sa len pretĺkala, prvá noc manželov sa spomínala i v knihách, kde utápala svoj žiaľ. A tej noci sa kvôli povesti svojho manžela právom obávala...