Ako prežiť?

9. kapitola

„Poď von, lebo ochorieme." Zašepkal Gabriele do ucha Ashton a vzápätí ju už ťahal von z vody. Hoci sa nachádzame v jednom z najväčších a najznámejších miest Brazílie, v meste Rio de Janeiro, voda bola chladná i pre severanku. „Áno, áno, ľudia. Nie ste slepí, skutočne som to ja. Ashton Jake Black aj s manželkou Gabrielou. Pustíte nás alebo chcete aj fotku?" opýtal sa provokatívne a o chvíľu už stáli s Gabi sami.

Cesta do domu im trvala niečo vyše hodiny. Bodaj by nie, keď sa po každých dvoch-troch krokoch zastavovali aby si vymenili bozk, úsmev alebo obyčajné objatie. Pri vstupe do areálu, v ktorom našli domov všetci členovia gangu, sa museli podrobiť dychovej skúške a dokonca sa odvážili testovať svojho šéfa i na drogy.

Vstúpili do domu a ich prvé kroky viedli do kuchyne. Hlad je hlad! Po neskorej večeri sa však vrátila nálada z parku a medzi manželmi sa opäť rozhorel oheň vášne. Pomalé bozky sa zmenili na vášnivé tak isto ako sa dej presunul z kuchyne do manželskej spálne. Ich telá v tú noc po prvýkrát splynuli v jedno. Ten okamih obom niečo dal a obaja si vtedy uvedomili, že medzi nimi nie je ani nenávisť ani priateľstvo, no je to niečo viac.

Na ďalšie ráno sa Ashton zobudil so svojou milenkou v náručí a s veľkou radosťou si uvedomil, že to nebol iba sen, ale realita. Chvíľu pozoroval tú nádhernú, priamo éterickú, bytosť a snažil sa uložiť si do pamäte každý detail tej chvíle. „Je dokonalá. A je len moja." Pomyslel si s potmehúdskym úsmevom a opustil posteľ s úmyslom pripraviť svojej manželke raňajky.

„Amy? Ahoj. Mám na teba jednu prosbičku. Ako sa sakra pečú palacinky?!" opýtal sa zmätene Ryanovej priateľky a nedočkavo čakal odpoveď, pretože hrozilo, že Gabi sa zobudí skôr, ako on stihne niečo nachystať. „Čo? Jake, si chorý? Mám ti tam poslať doktora alebo doniesť jedlo?" vyvalila na neho zmätená Amy s jasným strachom o jeho psychické zdravie.

„Nie, som v pohode. Nikoho neposielaj, nič nenos. Potrebujem len návod." Odpovedal jej rozhodene a vstúpil do komory, ktorú videl triezvy po prvýkrát v živote. „Zmiešaj 0,25 litra mlieka, 1 vajíčko, 6 lyžíc múky, štipka soli a dve lyžice práškového cukru. Nechaj chvíľu postáť a po lyžici dávaj cesto na rozohriatu panvicu. Opečieš to z oboch strán do zlatista a naložíš na tanier. A teraz, na čo ti to je?" pýtala sa Amy, no Ashton jej už pozornosť nevenoval. Podľa pokynov si pripravil cesto a našiel si panvicu.

„HALÓ?!" ozvalo sa z telefónu a Black začal ľutovať, že zavolal práve jej. „Som tu, Amy a som celý. A kuchyňa je celá tiež. Chcem Gabriele pripraviť raňajky. Mám ešte otázku. Ako sa nahrieva panvica?" opýtal sa nevinne a na druhej strane počul smiech svojho priateľa. Ryan s Amy na ňom mali dobrú zábavu už hodnú chvíľu, no on to ignoroval a i naďalej sa pokúšal zapáliť plyn na šporáku. „Prečo to sakra nehorí?!" skríkol šeptom do telefónu a Ryan nevedel, čo si o priateľovi pomyslieť.

„Hrabe ti alebo áno? Máš elektrický šporák, magor! Zapni hlavu!" okríkol ho priateľ a Ashton sa pokúsil dať na panvicu trochu masla, no spadlo mu tam celé. Ups. „Tak to vylejeme, no." Pomyslel si a pokúšal sa vyliať z toho masla iba časť, no vylial všetko. „Do šľaka!" skríkol, pretože pár kvapiek dopadlo na jeho ruku.

,,Musím končiť." povedal s jasnou bolesťou v hlase a bez čakania na odpoveď hovor ukončil. S maslom to vzdal a dúfal, že to cesto nezhorí. Jedna lyžička a nechať opiecť z obidvoch strán do zlatista. Na to druhá, tretia, štvrtá a Ashtonovi už začínalo byť čudné, prečo to vyzerá úplne inak ako minulé ráno.

Po celom dome sa šíril pach spáleniny, načo sa ho už začínala zmocňovať panika. „Veď robím všetko podľa návodu, tak čo s tým je?!" skríkol pošepky a otočil sa ku stolu, aby mohol opäť zavolať priateľovi na telefón. Rozhodol sa ale, že nebude volať Amy ale Katherine, svojej švagrinej. Jej jedlá sú predsa vychýrené. „Gabi varí aj tak lepšie." Pomyslel si a následne sa usmial. Obyčajná spomienka na ňu mu na tvári vytvorila úsmev.

„Kathy? Potrebujem pomoc. Pečiem palacinky a nejako čudne to smrdí." Vyvalil na ňu bez pozdravu a na druhej strane sa ozvalo nejaké čudné šušťanie. „Ako dlho to už pečieš?! Opýtal sa ho brat, čo Asha zarazilo. Prečo má Katiein mobil? „Asi hodinu?" odpovedal otázkou a čakal nejakú múdru radu. Keď sa však otočil, Oliverova odpoveď mu bola tak tri päť platná. Z kedysi nepoužívanej panvice šľahali polmetrové plamene, ktoré nie a nie zmiznúť.

Zatiaľ čo sa on pokúšal za telefonickej pomoci brata uhasiť oheň, Gabriela sa prebudila na smrad spáleniny šíriaci sa domom. Bolelo ju celé telo, no svoje rozhodnutie z minulej noci neľutovala. Spomenula si však na tú prapodivnú vôňu, ktorú cítila a okamžite zabudla na bolesť. V rýchlosti na seba hodila jedno z manželových tričiek a strapatá vybehla z izby.

„Prečo to horí?! Však to robím podľa receptu!" už bola v prostriedku schodišťa, začula krik svojho muža a mnoho ďalších mužských hlasov smerujúcich z kuchyne. Kvôli neuveriteľnému kriku im však viac slov nerozumela. Čím bližšie ku kuchyni ale bola, tým prenikavejší ten smrad bol.

Na prahu kuchyne zostala a mala pocit, že ani nedýcha. To, že je kuchyňa plná polonahých, po zuby ozbrojených chlapov ju nezaujímalo. Skôr ju zaujímalo to, že úplne nová kuchynská linka bola v plameňoch a celá kuchyňa vypadala, akoby sa tadiaľ prehnalo tornádo. Jej milovaná kuchyňa...

„VON!" skríkla Gabriela naštvane a všetkých trhlo. Jej prítomnosť si do toho momentu ani jeden nevšimol. Hasenie im dávalo zabrať a aj by jej boli protirečili, no pri pohľade do jej očí, ktoré strieľali blesky, na to ani jeden nenabral odvahu. Radšej sa spakovali z kuchyne a dívali sa na to, ako manželka ich šéfa - drobné žieňa, ktoré najnižšiemu siaha po bradu – nadáva a snaží sa zachrániť to, čo oni pokašľali.

Z úst inokedy milej dievčiny sa valila nadávka za nadávkou a v kuchyni sa obracala s lahodnosťou lesných víl. V tom momente skôr ale pripomínala strigu, hnusnú, protivnú bosorku. „Ale sexy bosorku." Doplnil ma Ashton v mysli a s obavami a najmä úžasom sledoval svoju manželku.

„VON! POVEDALA SOM VON!" skríkla opäť a pustila sa do práce. Panvicu zakryla pokrievkou, ktoré napokon rozmiestnila po celej linke a po chvíli nebolo po ohni ani stopy. Keď si bola istá, že je kríza zažehnaná, s hnevom sa pozrela na mužov stojacich medzi dverami.

„O ČO VÁM DO ŠĽAKA IŠLO?! ZBLÁZNILI STE SA?! CHCETE TO TU VYHODIŤ DO VZDUCHU?! KTORÝ Z VÁS TO BOL?!" kričala ako zmyslov zbavená a bojom ostrieľaní chlapi sa zmenili na deti, ktoré hreší ich matka za to, že jej rozbili obľúbenú vázu. A hoci Ashtonovi prisahali vernosť a za iných okolností by za neho položili život, pri pohľade na besniace dievča na svoj sľub zabudli a ukázali na svojho šéfa.

„Všetci von." Povedala chladne a Ash sklopil zrak. Keď sa za posledným návštevníkom zavreli dvere, Gabriela sklonila hlavu a začala si šúchať spánky. Nesmierne ju rozbolela hlava. „Čo ťa to napadlo?" opýtala sa ho tentokrát už miernejšie, no stále s hnevom.

„Chcel som ťa potešiť a nachystať raňajky. Nechápem, čo sa pokazilo. Jedna lyžička cesta, z obidvoch strán som to opiekol do zlatista a dal som ďalšiu lyžičku. Stále dokola a dokola a ono sa to pripieklo. Čo som pokazil?" vysvetlil a pozrel sa jej do očí, no hneď sklopil zrak. „Chcel som ti len spraviť radosť." Zašepkal a v Gabriele sa vtedy niečo zlomilo. Pristúpila k nemu a zobrala mu tvár do dlaní. V očiach mal smútok a nádej, že sa na neho nehnevá.

„Ďakujem." Zašepkala mu do pier len chvíľku predtým, ako prilepila svoje pery na jeho v nežnom bozku. Možno sa Ashtonovi nepodarilo to, čo chcel, no Gabi stačilo to, že to malo byť pre ňu. Keby aj pri tom varení vyletí dom do vzduchu, stačí jej vedieť, že mu na nej skutočne záleží a tiež to, že minulá noc nebola iba o splnení si manželskej povinnosti...