Ako prežiť?

6. kapitola

Gabriela otvorila oči a prekvapená zistila, že to nebol iba jej sen ale skutočnosť. Ashton ju objímal a tvár mal stále zaborenú v jej vlasoch. Tá blízkosť jeho tela ju však uvádzala do rozpakov a ona cítila, že je červená snáď aj na zadku. A vedela, že zhadzovať to na teplo sálajúce z tela jej manžela nemá význam. Opatrne sa vymanila zo silného zovretia jeho rúk a potichu, tak aby ho nezobudila, si začala vykladať veci do šatníka. Ani jej to netrvalo tak dlho.

Nechcela sa ešte prezliekať, aby náhodou Asha nenahnevala, a preto sa len v jeho tričku a nohavičkách vybrala nájsť kuchyňu. Prekvapená zistila, že sa v dome celkom vyzná. „Ashton asi hovoril pravdu, nikto tu nie je." Pomyslela si užasnuto keď zistila, že v dome sa okrem nej a jej manžela nikto nenachádza. Po krátkom šoku si uvedomila, prečo vlastne opustila spálňu a vstúpila do komory, ktorá bola väčšia ako jej bývalá izba. Vytiahla si všetky potrebné veci a pustila sa do prípravy raňajok.

Ashton sa na posteli trochu pomrvil a keď na druhej strane nikoho nenašiel, vyplašene sa posadil a zmätene sa začal obzerať okolo seba. Po Gabriele nebolo nikde ani stopy a jeho prepadlo zlé tušenie. Čo ak mu včera neuverila, že svoje slová myslí vážne? Pohľadom sa však zastavil na otvorených dverách šatníka a prekvapený zistil, že Gabrieline veci sú vyložené a na úhľadných kôpkach. Ďalšia vec, ktorá mu však udrela do očí bol fakt, že tých vecí bolo málo a i to poväčšine prispôsobené Islandu. „Musí si ísť nakúpiť veci, v tomto sa tu uvarí" pomyslel si a už sa aj zbieral z postele aby ju našiel.

Keďže sa s obliekaním netrápil, cesta ku dverám mu trvala len niekoľko sekúnd. Opatrne ich otvoril a do nosa sa mu okamžite dostala vôňa palaciniek. Odrazu nevedel, či má bujnú fantáziu alebo sa k nemu opäť nasťahoval Oliver. Palacinky predsa pripravoval vždy len jeho starší brat, najmä keď sa pohádal s manželkou. Vyrovnaným, no predsa trochu váhavým krokom sa vybral za tou dokonalou vôňou a to čo uvidel v kuchyni mu vyčarilo úsmev na tvári.

Bodaj by nie, keď pri sporáku stála jeho manželka ešte stále oblečená iba v jeho tričku. Ladné pohyby ho nútili myslieť si, že pozoruje vílu. A keď sa započúval do ticha, ktoré v miestnosti vládlo, dostal sa mu do uší tichý, sotva počuteľný, hlas, ktorý spieva francúzske slová piesne akoby ani iné nikdy nepoužil. „Čím ma to dievča ešte prekvapí?" pomyslel si s úsmevom a i naďalej ju sledoval.

Gabriela napiekla palaciniek dosť pre celý gang a naukladala ich na taniere, ktoré preniesla do jedálne. Svojho manžela si však stále nevšimla. Palacinky bol nachystané, stačilo k nim dať už len džem a nutelu. Tie však boli na najvyššej polici a tam ona nemala ako dočiahnuť, no aj napriek tomu sa o to pokúšala. Keď na páse pocítila dotyk mužskej ruky, zamrzla v pohybe. Ashton vystrel druhú ruku a bez akéhokoľvek problému Gabriele podal všetko, čo potrebovala. Ostýchavo to prijala a odniesla na jedálenský stôl.

Bez pohľadu do manželových očí sa vyparila z miestnosti a po schodoch vybehla do spálne aby sa prezliekla do niečoho, čo ju bude viac zahaľovať. Ashton sa na jej čine rozosmial a vybral sa za ňou. V spálni ju nenašiel, no dvere do kúpeľne boli zatvorené, tak si domyslel, že sa išla osprchovať. Ľahol si do ešte stále vyhriatych perín a ani nevedel ako, opäť zaspal. No spánok netrval dlho a prebudil ho Gabiin výkrik. Viac počuť nepotreboval.

„Gabriela?! Čo sa stalo, si v poriadku?!" opýtal sa vystrašene dievčaťa, keď vletel do kúpeľne. To sa snažilo rýchlo zakryť, no jej telo si Ashton nevšímal. Chcel, potreboval, vedieť, či je v poriadku. Gabriela sa klepala od zimy a cvakala zubami. „S-studená v-voda." Povedala potichu a jej manžel sa s úľavou rozosmial. „A aká má byť, keď je vonku štyridsať stupňov?" ozval sa jeho vnútorný hlas posmešne, no navonok na sebe nedal nič poznať a pokúšal sa upokojiť.

„Prepáč, je to tak nastavené kvôli vonkajšej teplote. Zabudol som, že si bola zvyknutá na iné teploty. Počkaj chvíľku." Povedal kajúcne Ash a natiahol sa do sprchovacieho kúta aby jej to prestavil. „Nech sa páči. Počkám na teba s raňajkami a ak by som zaspal, pokojne ma zobuď." Usmial sa a opustil kúpeľňu. Gabriela si s úľavou vydýchla a potešila sa, keď voda, ktorú opätovne pustila, bola skutočne teplá a nie ľadová. Rýchlo sa umyla a opustila sprchovací kút. Svoje dlhé vlasy zamotala do uteráka a snažila sa ich čo najviac vysušiť.

„Fén je v druhej zásuvke a make-up som ti vyhodil." Ozvalo sa spoza dverí pokojným hlasom a Gabi sa zatmelo pred očami. Ako teraz zakryje modriny?! Vedela však, že to nezmení a preto sa to rozhodla odignorovať a i naďalej sa chystala na raňajky. Keď sa jej po pol hodine podarilo vlasy vysušiť a rozčesať, zaplietla ich do úhľadného drdola na temene hlavy. Obliekla si spodnú bielizeň a rozmýšľala, či zvolila vhodné oblečenie. „Čaká na teba s raňajkami a ty riešiš toto?!" zakričala na seba v duchu a hneď si obliekla svoje obľúbené biele šaty, ktoré mali na ramenách a spodnom leme potlač kvetov. Ale vzhľadom na to, že boli obtiahnuté, necítila sa v nich v pánskej spoločnosti pohodlne. „Videl ťa pomaly nahú, čo riešiš?!" opýtala sa samej seba v duchu a opustila bezpečie kúpeľne.

Ashtonovi skoro oči vypadli. „Mohol y si mi ich prosím zapnúť?" opýtala sa hanblivo a jeho to prebralo z tranzu. Bez rečí jej prianie splnil a spoločne sa vybrali do jedálne. Obaja boli najedení, no palaciniek neubúdalo.

„Gabi, sú výrobné, ale nie je ich trochu veľa?" opýtal sa nežne a s úsmevom svojej manželky, ktorá sa zapýrila. „Trošku. Bola som zvyknutá variť pre všetkých..." povedala, no pohľad od taniera nezdvihla. Červeň v lícach jej rozpaky ale prezradila aj keď sa ich pokúsila zakryť.

„Tak to vezmeme do spoločného domu a rovno ťa môžem aj predstaviť. Súhlasíš?" pokúsil sa situáciu zachrániť pán domu a Gabriela len s nesmelým úsmevom prikývla. Naraz sa postavili a každý z nich vzal do rúk jeden kopcovito naložený tanier a ruka v ruke opustili dom. Ash ešte stihol všetkých zvolať na miesto stretnutia a ďalej venoval plnú pozornosť svojej manželke. „Čo to so mnou robíš?" pýtal sa sám seba a stále viac a viac sa zamotával do svojich pocitov a myšlienok.

Prvý vstúpil do miestnosti, kde už bol zhromaždený celý gang. Ľudia vrhali zmätené pohľady najprv na neho a potom na tanier v jeho ruke, no keď sa spoza jeho chrbta vynorila útla dievčina, pochopili. Alebo nie? Asi na polovicu, no neviem to naisto. Ich myslenie bolo veľmi, veľmi zvláštne.

Gabriela hanblivo prebehla všetkých udivených ľudí pohľadom a akoby sa ešte viac scvrkla. „Toľko ľudí..." pomyslela si zdesene, no i napriek tomu stále s hrdo zdvihnutou hlavou. Keď sa však jej oči zastavili na Maxovi, ktorý ju prepaľoval pohľadom, silnejšie stisla Ashtonovu ruku. Nechápavo sa pozrel smerom, ktorým hľadela jeho vyvolaná a pochopil. Max jej musel pripomenúť matku. Jemne ju pohladil po chrbte a nechal jej čas a priestor, nech sa so všetkým v pokoji vyrovná.