Ako prežiť?

18. kapitola

Viac nebolo treba nikomu. Ashton ignorujúc bolesť nohy i dolámanej ruky vyrazil dvere danej miestnosti a rýchlo ju preskenoval pohľadom. To, čo ho zaujímalo našiel ležať v rohu miestnosti so slabo sa nadvihujúcim hrudníkom a telom hrajúcim všetkými farbami dúhy. So slzami v očiach padol na kolená vedľa manželkinho tela a opatrne, tak aby jej ešte viac neublížil, si ju pritiahol do objatia. Zvyšok priestoru ho nezaujímal, všetku pozornosť venoval tomu nežnému, do bezvedomia zmlátenému stvoreniu. Okrem rôznych farieb si jej zranenia nevšímal. Vedel, že ona postrelená nebola.

V tom istom čase ako sa Ash radoval z prítomnosti svojej manželky, Maxovu pozornosť si získalo zronené dievča so zbraňou kúsok od tela. Megan. Na kolenách jej ležal mŕtvy Alexander so stále krvácajúcou ranou v hrudi. Ona však na krv nemyslela. Hlavu položila na bratovo brucho a aj napriek tej krkolomnej polohe ho objala a odmietala pustiť. Vedela však, že musí. Zabila ho. Zabila svojho brata. Celé telo sa jej chvelo vzlykmi a pomedzi tie jej pery opúšťali aj tiché, bolesťou pretkané, slová.

„Prepáč. Prepáč, Alex. Bože, odpusť mi to. Braček prepáč, ja som nechcela. Nechcela som. Nevedela som, že sa postavíš. Prosím, odpusť mi. Braček prosím... prosím... Prepáč mi to. Prepáč..." jej slová boli plné bolesti, nevyslovených citov a pocitov viny. Aj keď ju mlátil, aj keď ju chcel zabiť, bol to jej brat. A ona ho zabila...

Max sa na jej utrpenie už nedokázal dlhšie pozerať. Opatrne ju objal okolo pliec a vzal ju preč od Alexandrovho tela. Vedel aké to je, po prvýkrát niekoho zabiť. Sám sa z toho nevedel spamätať a to zabil cudziu osobu. Ona si zabila brata. Megan, vyčerpaná plačom, ani nemala silu protestovať. Zavrela bratovi oči, naposledy ho pobozkala na čelo a s jeho obľúbenou retiazkou v ruke sa ukryla v objatí chlapca, ktorého milovala.

Obaja páni usúdili, že už bolo bolesti dosť a aj keď ju nevedia vymazať, vedia ju zmierniť. Max sa aj s Megan na rukách postavil a ako nevestu ju niesol von zo skladu. Ashton jeho čin zopakoval s Gabrielou, no s omnoho väčšími problémami. Zdravou rukou jej podložil chrbát a oprel si jej hlavu o hruď, zatiaľ čo ruku, ktorú mal celú v sadre jej s ťažkosťami a ukrutnou bolesťou vsunul pod kolená. Za pomoci Olivera, ktorý sa tam medzičasom objavil, sa postavil a opustil polorozpadnutý sklad, ktorý zopár z jeho ľudí „upratovalo". Inak povedané zbieralo mŕtvych a vynášali ich von, kde ich pochovajú. No čo, aj tí mŕtvi boli iba ľudia. Majú právo na dôstojnú rozlúčku.

Ryan čakal na svojich priateľov v aute, presne ako im sľúbil. Prvého spozoroval zúfalého Maxa s ešte viac zúfalou červenovlasou osôbkou v náručí. Bez zbytočných otázok im otvoril zadné dvere auta, kam po krátkom pozdrave Max nastúpil. Megan sa mu na kolenách skrútila do klbka a i naďalej mu do trička ronila slzy a potichu vzlykala. O pár minút neskôr sa z budovy vynorili ďalší traja ľudia. Oliver Ryanovi v krátkosti vysvetlil celú situáciu a nasadol na miesto spolujazdca. Ryan si na priateľovi, ktorý k nemu s námahou kráčal všimol okrem neuveriteľnej úľavy aj veľkú bolesť, ktorú sa snažil skrývať. Na pravú nohu už pomaly ani nedostupoval a ľavá ruka ho bolela dosť aj bez toho, aby mal cez ňu prehodené Gabrieline nohy. Pomôcť mu však nešiel. Vedel, že Ashton by pomoc neprijal a preto mu len tak ako aj predtým Maxovi otvoril zadné dvere a elegantne vkĺzol na miesto vodiča.

Nikto nerozprával. Ticho všetkým vyhovovalo. Potrebovali si utriediť myšlienky. Straty na ich strane boli nulové a Gabi s Megan zachránené, čo aspoň trošku bránilo pohrebnej atmosfére naplno preukázať svoju silu.

Až v tomto tichu, ktoré v aute nastalo si Ashton poriadne obzrel svoju manželku, ktorú aj napriek svojej bolesti zvieral v objatí najsilnejšie ako vedel. Jej útla postava bola odrazu ešte útlejšia a bledá pleť takmer priehľadná. Aj napriek tomu však stále pripomínala paletu maliara. Ash si so zdesením uvedomoval, že na jej tele nevie nájsť jediný čistý kúsok kože. Opatrne zabalil jej premrznuté telo do deky, ktorú mu Oliver podával z prednej sedačky rovnako ako chvíľu predtým Maxovi a opäť si ju privinul do objatia. Jej vlasy, ktoré sa jej zvykli v prenádherných vlnách stáčať okolo tváre stáčať až niže pásu, jej teraz siahali sotva do polovice chrbta a akoby stratili iskru. V spleti prachu, špiny a krvi sa ani nedala rozoznať ich skutočná farba.

V priebehu toho, ako sa Ashton utápal v myšlienkach o svojej milovanej partnerke, auto dorazilo späť na letisko, na ktorom pristáli. V tichosti opustili auto a tesne pred schodmi, prebral Gabrielu do rúk Ryan, zatiaľ čo Oliver pomáhal bratovi dostať sa do lietadla bez ešte väčšej ujmy na zdraví. Šťastie, že so sebou vzali lekára.

No a vyššie spomenutý lekár mal práce skutočne viac než dosť. V rýchlosti hodil Ashtonovi prášok od bolesti a niečo mu natrel na opúchajúci členok. O Megan sa už staral Max. Vyčistiť rany, poprípade nejaké väčšie zašiť zvládne aj on, liek od bolesti jej dal už v aute a na bolesť psychickú pomôže jedine čas. Pri Gabriele sa však práve o ten čas hralo. Ryan ju uložil do spálne, pre prípad, že to bude niečo vážnejšie. Už dopredu však bolo isté, že to vážne bude. Po príchode lekára s Ashtonom s posledným pohľadom na svoju dobrú kamarátku opustil miestnosť a pridal sa ku Oliverovi, ktorý už o poznanie pokojnejšie ako pred chvíľou popíjal whiskey.

Lekár sa krátko po jeho odchode pustil do práce. Nervozita z neho sršala do diaľky a v duchu sa snažil svoj dotaz nejako logicky sformulovať a predniesť svojmu šéfovi, ale akosi sa mu nedarilo. „Tak spravíte niečo alebo čakáte na písomnú žiadosť?!" okríkol ho nervózne Ashton a venoval mu nepríjemný pohľad.

„Musíme ju vyzliecť, pane. Potrebujem vidieť všetky zranenia aj ich rozsah..." koktal zo seba vyplašený lekár a Ashton napínal všetky svaly. Chlap pred ním akoby sa zmenšoval. Ash sa však s výdychom otočil a išiel zavolať svojho brata.

„Oliver? Lekár potrebuje vidieť VŠETKY jej zranenia a ja ho nechcem zabiť, tak tam poď prosím ťa aj ty." Požiadal brata potichu a po jeho krátkom prikývnutí sa otočil a vrátil sa do spálne, kde o pár sekúnd neskôr prišiel aj Oliver. Vyšetrenie sa začalo. Hoci to staršiemu z bratov bolo zo začiatku nepríjemné, byť pri švagrinej v takejto situácii, čoskoro pochopil, prečo ho brat zavolal. Nedržať ho tak už je lekár po smrti.

Vyšetrenie napokon prebehlo rýchlo a lekár zmizol pri prvej príležitosti. Pár rán bolo treba pozašívať, na modriny a odreniny dal Ashtonovi do ruky mastičku a koleno sa bude musieť riešiť po pristátí. Röntgen im prezradí viac.

Oliver poklepkal brata po pleci a nadšený výsledkom vyšetrenia odišiel späť k ostatným opäť popíjať. Do pristátia predsa času dosť. Aj vytriezvieť stihne kým stretne Katie.

Ashton si ho ani moc nevšímal. Nežne natieral manželkino telo smradľavým krémom, ktorý však pomôže takmer okamžite. Keď si bol konečne istý, že nevynechal ani jednu jedinú modrinku, obliekol ju do svojho trička a prikryl ju jemnou prikrývkou. Neľahol si však k nej ale zostal sedieť na kraji. Sledovaním svojej manželky by mohol stráviť pokojne aj celý život. Pomalými pohybmi ju hladil po vlasoch, ktoré jej lekár kvôli ošetreniu rán na hlave musel umyť. Bože, ako mu len vtedy závidel, že sa jej môže tak beztrestne dotýkať. Keby jej vedel rany ošetriť sám, lekár sa k nej nepriblíži na viac, ako päť metrov.

Zdesený si však uvedomil, že Gabrieline vlasy sú vlhké od potu, ktorý jej stekal po stranách hlavy až na krk. Celé telo sa jej otriasalo v kŕčoch, z očí sa valili slzy a z pier unikal jeden výkrik za druhým. Len pár sekúnd po prvom výkriku sa v spálni súkromného lietadla jedného z najmladších mafiánov sveta nachádzalo celé jeho osadenstvo. Nik však nevedel, ako reagovať a čo robiť. Ash sa na to však už nedokázal dlhšie pozerať a chcel ňou zatriasť, no len čo položil ruky na jej plecia, Gabriela sa prudko posadila, pričom trafila čelom priamo manželov nos. Chvíľu sa okolo seba nechápavo pozerala, no vzápätí sa jej po lícach kotúľali slzy.

„Ashton." Jedno slovo a milión emócií v ňom. Bez váhania sa mu hodila okolo krku a viac si nevšímala nič. Nič iné totiž už neexistovalo. Nie pre zaľúbených manželov...