Ako prežiť?

5. kapitola

Príchod do nového domova prešiel bezproblémovo, no keď si nová pani domu uvedomila, koľko ľudí, prevažne mužov, tu pracuje, začal sa jej sťahoval žalúdok. „Asi som ju mal najskôr varovať." Prebehlo Ashtonovi hlavou a odrazu nevedel ako sa správať. Vinil sa za jej rozpaky a nepohodlie. Nech je už akýkoľvek, keď si raz Gabrielu vzal za ženu, postará sa o to, aby mala všetko o čo požiada a aby sa cítila príjemne. Nemusí ho milovať, stačí mu, ak nebude robiť problémy a prestane sa ho báť. Všetko čo po nej chce.

„Neboj sa, Gabi. Patrí nám celý tento areál a ty, pokiaľ nebudeš chcieť, sa nemusíš ani pohnúť z domu. Tam bez nášho súhlasu nevstúpi nikto. Dom ti ukáže jeden z mojich najlepších ľudí, vlastne moja pravá ruka. Ja si musím ísť ešte niečo vybaviť. Nemusíš sa ho báť, Ryan je dobrý chalan. A navyše študoval na Islande, môžeš sa s ním rozprávať v rodnom jazyku." Prehodil Ash len tak, aby reč nestála. Správa o islandčine však u Gabriely vyvolal úprimný úsmev a razom akoby ožila. Blackove výčitky svedomia to však ani trochu nezmiernilo.

„Dobrý deň." Pozdravila sa Gabriela vysokému chalanovi, ktorý sa na ňu milo usmieval, no jej postoj ho trochu rozhodil. V očakávaní odpovede sa pozrel na priateľa, no ten len bezmocne pokrčil plecami. Nechcel na ňu tlačiť, ale pred svojím gangom nechcel vypadať ako slaboch. Zatiaľ čo on zvádzal vnútorný boj, Gabriela si uvedomila, kde je jej miesto a rozhodla sa podľa toho správať. Nemôže byť tým ustráchaným dievčatkom, ktorým bola doteraz. Hrdo zdvihla hlavu a pozrela sa Ryanovi priamo do očí, čo ani jeden z pánov neočakával.

„Večer sa vrátim, Gabriela. Ryan na teba dá pozor. Správaj sa tu ako doma, veci by si tu už mala mať. Tak zatiaľ!" zakričal s jemným úsmevom z pohodlia auta a po jeho odchode klesla odvaha dievčaťa hlboko pod nulu. „Prečo ma tu nechal? Nemohol si zo mňa radšej urobiť boxovacie vrece?!" opýtala sa samej seba v duchu, no navonok nedala svoje zúfalstvo poznať. Ryanovi ale aj tak neušlo a cítil sa dotknutý, že by radšej trávila čas s človekom, ktorý má vo svete nie moc lákavú povesť, ako s ním.

„Tak, slečna. Ide sa!" vykríkol nadšene a ukázal na dvere domu, pričom ju ako správny gentleman nechal vojsť ako prvú. „Pani." Zamrmlala si potichu naša známa po oslovení od jej sprievodcu, no vydala sa smerom, ktorý jej ukázal. V šatách sa ale i tak necítila príliš príjemne. Interiér domu jej vyrazil dych. Luxusné a zároveň útulné, no chýbala tomu duša. Pôsobilo to chladne, no pre ňu znamenal zútulnenie aj jeden jediný obraz nad krbom.

„Naľavo kuchyňa, napravo obývačka, v druhých dverách kúpeľňa a v tretích Ashtonova pracovňa. Tam vstup neodporúčam. Z kuchyne vedú jedny dvere do komory a druhé do jedálne, tá sa ale moc nevyužíva." Gabrielinmu sprievodcovi sa nezavreli ústa a ona mala čo robiť aby mu v tých šatách stačila a zapamätala si, kde čo je. On však pokračoval i na poschodie. „Na pravej dve hosťovské, toaleta a priamo oproti schodom spálňa. Na ľavej strane to je rokovačka a relaxačná miestnosť. Tá sa využíva dosť často. V spálni je aj šatník a osobitná kúpeľňa."

Jeho rozprávane bolo prerušené dupotaním po schodoch, načo sa spoza rohu vynoril chlapec s havraními vlasmi, ktorý nemohol byť starší ako dvadsaťpäť rokov. Pri pohľade do jeho očí jej však po chrbte prebehol mráz a zatočil sa s ňou celý svet. Tie oči nevidela už roky... Skôr ako sa však stihla spamätať, zostala na chodbe so svojimi myšlienkami sama. Zmätená sa presunula do spálne a pokúšala sa predýchať ten šok. Nemôže to byť pravda. Vedela by o tom...

Zatiaľ čo v spálni sa Gabriela pokúšala vybaviť si spomienky z detstva, jej manžel, ktorý sa medzi časom vrátil, mal v pracovni zvláštnu návštevu. Max Smith, tajomný chlapec z chodby, sedel v šéfovom kresle a nedočkavo vyčkával jeho príchod. Keď to Ashton uvidel, nevedel či sa má naštvať alebo to proste odignorovať. Rozzúrený Max to však vyriešil miesto neho a hneď po zavretí dverí mu vrazil. Keďže nechceme nadávať a pípanie v texte nemá význam, dve hodiny rozhovoru preskočím a zameriam sa na to podstatné.

„Ako si to mohol urobiť?! Čo ti to dievča urobilo?! A prečo práve ona?! Na svete sú milióny dievčat, no ty si vyberieš práve moju sestru!" skríkol rozzúrene po svojom nadriadenom a Ashton akoby sa ocitol v tranze. „Však si sirota!" začal sa brániť, no na Maxa také chabé výhovorky neplatili. I keď, o jeho minulosti nemal ako vedieť. Všetky jeho doklady zhoreli pri požiari v dome jeho náhradných rodičov ešte predtým, ako sa s mladším z bratov Black stihol spoznať.

„Otec sa s mafiou stretol už skôr. Jednému mafiánovi odmietol zoperovať dcéru a ona zomrela. Ten sa mu začal vyhrážať a povedal, že prvé dieťa, ktoré sa mu narodí zabije. Mama ma hneď po narodení dala na adopciu. Kým sa narodila Gabika, ten starý pes bol už mŕtvy. Tvoja manželka je moja sestra. Je to akoby som sa díval na mamu, jedine oči má trochu po otcovi. Ak jej ublížiš, zabudnem na to, že sme priatelia a aj na to, že si môj šéf. Pamätaj si to." Zasyčal rozhodene po svojom švagrovi a v rýchlosti opustil dom, v ktorom sa mu začali vybavovať matné spomienky na rodinu. Na skutočnú rodinu.

„Čo sa to tu sakra deje?!" opýtal sa sám seba rozhodený Ashton a rozhodol sa vykašľať na prácu. Oblek, ktorý už dávno vymenil za voľné tepláky a tričko, visel na dverách ako vždy a na stole sa mu opäť kopili papiere. Nič neobvyklé. Potichu vyšiel zo svojej pracovne a vybral sa do spálne, kde ho čakala vyplašená Gabriela. Stále mala šaty, takže jej manžel mohol vidieť, ako sa jej trasú ramená. Bála sa. Teraz je tu však otázne čoho sa bála. Bála sa jeho alebo svadobnej noci?

Mladomanžel si s tým však ťažkú hlavu nerobil a pristúpil k nej, aby jej šaty vyzliekol. Svadobná noc je svadobná noc a tú si on ujsť nenechá. Keď jej pomaly rozväzoval šnurovačku, zopárkrát sa prstami dotkol jej pokožky, čo u Gabi vyvolalo zimomriavky. Po lícach sa jej kotúľali slzy, no ani nemukla. Nepriečila sa svojmu manželovi. Asha však prekvapilo, že sa jeho partnerka sotva hýbe kvôli nádychu a preto sa jej pozrel do tváre. Bohyňa, ktorá pred ním stála iba v nohavičkách mala tvár zmáčanú slzami. Pri pohľade do jej očí sa v ňom niečo pohlo a preto si rýchlo cez hlavu pretiahol tričko, ktoré vzápätí obliekol Gabriele. Tej robilo potláčanie vzlykov stále väčší a väčší problém. Napokon to však už nedokázala vydržať a naplno sa rozplakala, na čo ju Ashton vtiahol do objatia.

Ashtonovi v hlave okamžite začalo svietiť poplašné svetlo, pretože jeho telo sa išlo už len z Gabrielinej prítomnosti zblázniť. Srdce vypovedalo službu, mozog neposlúchal a nohy sa menili na želatínu. S manželkou v náručí si ľahol do postele a nechal ju aby sa mohla vyplakať. Nevedel však, čo robiť. Ako ju upokojiť. Ako má upokojiť dievča, ktoré pravdepodobne plače kvôli nemu? Na jeho prekvapenie sa však Gabriela celá červená v tvári posadila a začala sa ospravedlňovať.

„J-ja m-mrzí ma t-to. J-ja sa vážne o-ospravedlňu-ňujem. Je toho len na mňa v-veľa a-." odrazu ju prerušila mužská dlaň na líci. No musím vás sklamať, Ash ju neudrel. Palcom ju i naďalej hladil po líci a pomaly, tak aby ju nevyplašil, sa k nej nakláňal. Keď sa ich pery spojili, svet naokolo prestal existovať. Gabrieliným telom začali lomcovať pocity, aké dovtedy nepoznala, no Ashton mal tie pocity rovnaké aj napriek svojej minulosti, v ktorej nájdete pomerne dosť dievčat či žien.

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Do ničoho ťa nebudem nútiť. Nech je moja povesť akákoľvek, vedz, že ti nikdy vedome neublížim. Vzal som si ťa za ženu, pretože si ma zaujala. Si krásna, mladá, talentovaná baba, ktorá je jednou z najsilnejších osobností ako poznám. Tak sa usmej a neplač. Sľubujem, že spravím všetko preto, aby si si toto miesto zamilovala. A ak chceš, pokojne ti dám pripraviť hosťovskú aby si mala viac súkromia. No to až zajtra. Teraz si prosím ťa ľahni a spi, neviem ako ty, ale ja sotva držím oči otvorené." Ukončil svoju reč a venoval užasnutému dievčaťu bozk na čelo len chvíľu predtým, ako si ju opäť stiahol do objatia a s tvárou zaborenou v jej vlasoch okamžite zaspal.

A hoci nechcel, musel si priznať, že to, čo povedal bola pravda. Gabriela ho začína meniť, no zároveň v ňom vyvoláva desivé pocity a emócie, ktoré ho desia. No to aj našu hrdinku...