Ako prežiť?

17. kapitola

Zatiaľ čo gang Ashtona Jakea Blacka zbrojil ako na tretiu svetovú, dve dievčatá väznené v sklade prežívali peklo. Psychická bolesť však bola niekoľko násobne väčšia ako tá fyzická.

Gabrielinu myseľ zamestnávali otázky, na ktoré jej nikto nevedel dať odpoveď. Dobre, ja som vedela, ale nemala som ako! Nepočúvala! Prežil to Ashton? Je v poriadku? Hľadajú ma vôbec? Miloval ma Ash tak veľmi ako hovoril, alebo to bola len dobre nacvičená fráza od dokonalého herca? Zúfalstvo a beznádej z posledných dní sa na nej podpísala a bitky znášala čoraz horšie. Nepríjemná bolesť v minulosti liečenom kolene znamenala veľké problémy.

Megan však mala iné problémy. Konečne si uvedomí, že Maxa miluje a miesto toho, aby mu to povedala, fňuká uväznená a zmlátená vlastným bratom v nelegálne postavenom sklade zbraní. Miesto toho, aby ráno ušla, len zobrala telefón a nechala sa opäť zavrieť. A prečo? Bolo jej tej zúfalej osôbky na opačnej strane miestnosti ľúto. Mala možnosť dostať sa na slobodu, ona sa ale hrá na hrdinku. Stihne ich však Max zachrániť? Cesta z Ria do Turecka nie je najkratšia a o jej rannom úteku už Alex bezpochyby vie. A to ju trápilo asi najviac.

Alexander. Jej brat. Ten, ktorý ju po smrti rodičov vychoval. Ten, s ktorým má spojené všetky spomienky z detstva. Ten, ktorý ju učil chodiť, rozprávať, bicyklovať sa, strieľať zo zbrane, brániť sa... Ten chalan, pre ktorého by bola ešte pred dvoma mesiacmi obetovala život, ju teraz väznil ako najväčšieho nepriateľa a už dva týždne ju deň čo deň mlátil pomaly do bezvedomia. Čo sa s tým milým chalanom, ktorého poznala, stalo?

Dievčatá sa utápali vo svojich depresívnych myšlienkach a ani si neuvedomovali, že pomoc je niekde na ceste. Stratégia sa dá predsa vymyslieť aj v lietadle. A presne to sa aj dialo. V luxusnom lietadle patriacom mladšiemu z bratov Black sa okrem pilotov, letušky, majiteľa lietadla a jeho brata nachádzali Max, Ryan a asi päť ďalších stratégov. Všetci títo ľudia stále zhrbení nad plánmi skladu (samozrejme nelegálne získanými) a rozmýšľali, kam by si asi taký psychopat ako Alexander Yawes umiestnil ochranku. Otázka však je – má tam vôbec nejakú?

Tento fakt mal zásadný vplyv na celú stratégiu. A keďže práve najdôležitejší fakt bol nejasný, rozdelili si aspoň ľudí a následne miestnosti, ktoré daná skupinka preskúma. Kto Gabrielu alebo Megan nájde, trikrát po sebe vystrelí. Ešte skôr ako sa vôbec lietadlo dotklo zeme, polovica ľudí na zemi odopínala padáky a behom smerovala na určenú adresu. Tá druhá, ako napríklad aj taký zranený Ashton či ešte stále opitý Max museli počkať na pristátie. Na prisunutie schodíkov ale nečakali, už tak sa zdržali viac než dosť.

Ashtona po dopade na zem zabolelo v členku, no netrápilo ho to. Nemal čas sa ľutovať. Gabriela je prednejšia. Musí ju zachrániť. Aj keby mal pri tom zomrieť, ona bude v poriadku. Pravdepodobne mu v tom prípade síce pomôže vstať z mŕtvych a následne ho sama zabije za to, že ju tu nechal, no bude žiť. To je to hlavné.

Behom dokrivkal ku ostatným a prekvapený zistil, že jeho ľudia už všetko zaistili bez jeho rozkazov. Gabrielu mali radi, chceli ju zachrániť rovnako ako on. Dokonca už aj jedného chalana zajali, zistili od neho informácie a pustili ho. Pätnásťročnému chalanovi nebolo viac treba a o pár sekúnd po ňom nebolo ani pamiatky. Čo je však hlavné, vedia kde a koľko ľudí je v budove.

„Prvé dve skupiny sa zbavia ľudí pri hlavnom vchode, tretia a štvrtá skupina ide oknami. Ash, Max a Oliver pôjdu zadom. Zablokujeme tak všetky únikové cesty a rovnomerne rozlezený po budove nájdeme to, čo hľadáme. Megan bude pravdepodobne v miestnosti s Gabrielou, tak opatrne. Dávajte na seba pozor, nech sa domov vrátime všetci. Max, Ashton, budem vás čakať v aute, na letisko by baby nedošli. Choďte." Ukončil svoju reč Ryan a všetci kývli na súhlas. Už si zvykli na to, že do akcií s nimi chodí iba ako stratég alebo šofér. Hold, povaha dobráka mu vraždu asi nedovolí.

Ashtonovi muži do budovy vrazili presne podľa plánu - všetci naraz. Chaos, ktorý tým vyvolali tak výrazne oslabil už tak slabú ochranku. O necelých päť minút neskôr už prehľadávali všetky miestnosti, každú jednu dieru, škáru, každý milimeter štvorcový zeme. Musia ich nájsť.

Alexandrovi bolo jasné, že sestra zavolala pomoc hneď ako zistil, že jej telefón chýba. Sám nevedel, čo sa to s ich vzťahom stalo. Jeden deň by jej bol zniesol aj modré z neba a na druhý ju už nemohol ani cítiť. Alebo skôr nechcel. Ako ho mohla tak zradiť a zapliesť sa s Maxom Smithom? Druhým zástupcom Blacka mladšieho, jeho najväčšieho nepriateľa?! Nerozumel tomu, no v momente ako to zistil, svoju jedinú sestru znenávidel.

A tak i teraz, bez jediného náznaku citov smeroval do cely jeho dvoch väzenkýň rozhodnutý ich obe zabiť. Mal to spraviť už dávno. Ak ho má Ashton zabiť, tak nech. Ale on chce v jeho očiach vidieť slzy. Slzy a bolesť zo straty milovanej osoby. On tiež trpel, keď mu Ash zabil priateľku. Jeho partnerku síce zabili, no Ashton to nebol. On bol ten, ktorý sa ju snažil zachrániť. To sa však vysvetľovalo zronenému Alexovi len veľmi ťažko, najmä potom, čo ho videl skláňať sa nad jej bezvládnym telom so zbraňou v ruke.

Pri zvuku otvárania ťažkých kovových dverí obe dievčatá zdvihli hlavu, aby videli hosťa. Dobre vedeli, koho uvidia, no do poslednej chvíle dúfali, že to bude niekto iný. No nebol.

„Takže srdiečka! Počul som, že sa jedna z vás vybrala na výlet! Či sa mýlim, sestrička? Ale to ste ma veľmi sklamali, viete. Ja som si vás tu chcel ešte chvíľku nechať, pohrať sa s vami... a teraz? Teraz sa vás však musím zbaviť skôr, ako sa sem Ashton s tou bandou tupcov dostane. Takže slečny, odporúčam modlitby, aby to bolo rýchle." Povedal s ľadovým úškrnom na tvári, zatiaľ čo obom dievčatám sa do očí hrnuli slzy. Megan pri pohľade na monštrum, ktoré sa z jej brata stalo a Gabriele od šťastia, že jej manžel žije a ide ju zachrániť.

Na tvári pani Black sa objavil široký úsmev a miestnosť naplnil smiech plný úľavy. Jej manžel žije. Ash žije! Zatiaľ čo Megan bola rada, že aspoň jedna z nich zomrie šťastná, Alexandra to rozzúrilo. Má plakať. Má sa ho báť! Nie radovať sa zo života toho, toho... podľa jeho myšlienok ma slušné slovo na opísanie Ashtonovej osoby nenapadá.

„Ty suka!" vykríkol a v tom istom momente pristála na Gabikinom líci jeho dlaň. Hlava jej odletela do strany, no úsmev jej z pier neschádzal. Megan sa chcela tej úbohej stvory zastať, ukončiť bratovo besnenie, no ten jej kroky predvídal a bez okolkov na sestru zaútočil. Stačili dve rany a nebol žiadny problém ju lanom, ktoré tam predtým nechal pre prípad, že ich život prestane baviť, priviazať k rúrke v stene.

Spokojný so svojím „dielom" obrátil svoju pozornosť opäť na Gabi a opäť ju začal fackať, udierať, kopať do nej či ju škrtiť. Skôr ako jej však stihol zasadiť posledný úder, ticho v sklade preťal hlasný a zreteľný zvuk výstrelu. A ten výstrel nebol jediný. Odrazu vedel, že je neskoro. Už ho našli. Po chvíli však opäť všetko stíchlo a on sa vrátil k predchádzajúcej činnosti. Mláteniu do Gabriely.

Brazílčania už postupne strácali nádej. Zostávalo už len pár miestností a stále ich nikto nenašiel. A čo ak ch ani nenájdu? Čo ak sú v zlom sklade? Čo ak idú nedajbože neskoro? Ich pochmúrne, miestami až depresívne myšlienky boli prerušené zvukom z jednej z blízkych miestností, ktoré ešte nepreskúmali. Zvuk výstrelu, výkrik a niečie telo padajúce k zemi...