Snow White

Kap. 1 - Lekár pre takých ako ona

Kráčala tmavou uličkou. Vonku bolo typické októbrové počasie - síce už nepršalo, no bolo mokro a jej nepremokavé čižmy na opätkoch tvorili spolu s jej ťažkým dychom jediné zvuky noci. Modlila sa, aby nestretla nikoho iného - obzvlásť nie tých, s ktorými mala dočinenia dnes. Už by to totiž nezvládla. 

Zo sídla šla upravená, nik by nepovedal, čo je v skutočnosti zač. No teraz sa cítila ponížená, potupená a porazená. Musela utiecť ako zbabelec a aj tak si so sebou niesla pár škaredých poranení. 

Vedela však kam ísť. V uličke zabočila doprava a ocitla sa na okraji mesta - v chudobnej štvrti. Deti, ktoré sa cez deň hrali na úzkej ceste teraz už dávno spali, dospelých tiež nevidela. Žilo to len na jednom mieste a, paradoxne, tam mala namierené. 

Keď s vŕzganím otvorila dvere miesteho bordelu, zopár chlípnych chlapských očí si ju premeralo. Vždy sa pri týchto situáciach cítila neistá, neznášala týchto hajzlov. Nezaujímalo ich nič, okrem ženského tela, lacného piva v ruke a cigár, ktorých výpary sa tu dýchali namiesto kyslíka. 

Čo najnenápadnejšie prešla popri barovom pulte a vošla do dverí, o ktorých si zrejme väčšina osadenstva myslela, že je to kumbál pre upratovačku. Nebol. 

Pred ňou sa tiahla tmavá ulička dlhá niekoľko desiatok metrov, po oboch stranách boli dvere do miestností, kde teraz prebiehali hlučné orgie. Zvuky tu vždy boli rozmanité, od nahnevaného mužského kriku, cez rozvášnené ženské stonanie, až po nešťastný plač nejakej chudery, ktorá zo seba nechala robiť za peniaze sexuálneho otroka. Alebo to bolo proti jej vôli? 

Z tej predstavy sa jej stiahol žalúdok a pocítila strach, hneď na to sa však pokúšala potlačiť ten ľudský pocit. Narozdiel od ostatných jej druhu, v tme nevidela, čo bol len zlomok jej zvláštností. Túto cestu si však pamätala naspamäť, tak nemusela svietiť. O pár metrov zastavila, na zemi nahmatala padajúce dvere, ktoré by si inak nemal šancu všimnúť niekto iný, otvorila ich a skočila dnu. 

Pri tomto hrdinskom skoku však zabudla na zranené lýtko a tak sa neskončil zrovna ukážkovo. Rýchlo sa však zo zeme pozviechala a prv než vstala sa jej smerom vystrela ruka, ktorú chytila a ocitla sa tvárou v tvár tomu, za kým prišla. 

,,Snow White" starý muž vyslovil jej meno. 

Šedivé vlasy mal polovypadané a tvár zvráskavenú. Na veľkom a zakrivenom nose nosil okuliare, ktoré mu neprirodzene zväčšovali oči, čo prispievalo k jeho imidžu šialeného vedca. 

Tento muž, ktorého by sa verejnosť určite zľakla, v skutočnosti, okrem vedca, pôsobil ako lekár pre takých ako ona. Vynikajúci lekár. Práve on jej pomohol pochopiť, čo je vlastne zač. 

No ani on nedokázal vysvetliť, prečo k tomu došlo. 

,,Abraham. Potrebujem vašu pomoc." 

Muž sa zasmial: ,,Snow, drahá. Tú tržnú ranu bolo cítiť na míle ďaleko."