Snow White

Kap. 22 - Červené šaty

,,Vydrž, Snehulienka,"nesmie ju stratiť.

Cestu vlastne ani nenímal, bolo to všetko už automatické. Čo nevidiet prechádzali bránou sídla, kde ho ostatní vlci ochotne pustili. Vlkodlaci nemali problém s otvorenosťou, väčšinu emócií vedeli zachytiť vycibreným pachom a z Huntera bolo celkom určite cítiť, ako sa bojí, že to neprežije. 

Pri bráne čakala Shonda, ktoá sa snažila netváriť prekvapene, ale bola zlá herečka. Pohľad na mŕtve ochabnuté telo ju vydesil a tak šla tá jej večná protivnosť do úzadia a prešla rovno k veci. 

,,Abraham čaká na ošetrovni, poď, rýchlo!" ukázala na pristavený výťah. 

,,Hunter, čo ak už nie..." snažila sa prerušiť mučivé ticho, ktoré tam nastalo. 

,,Na to ani nemysli, Shonda," precedil pomedzi zaťaté zuby. 

Bol na ňu tak naviazaný a bola preňho tak cenná, že jej stratu by určite neniesol najlepšie a aj keď je vo svorke skvelý kolektív, jeho slabosť by určite niekto využil, tak to proste je. Na čele svorky nikdy nemôže byť slabý kus, dlho by tak neprežili. 

Vyšli z výťahu, prebehli chodbou a Hunter rozrazil širokým chrbtom dvere na ošetrovňu. Vnútri bol Abraham a Mason, bývalý Leonov učeň, ktorý bol veľmi, veľmi zdrvený jeho zradou. Bral ho ako svoj vzor, pomáhanie vlkom bolo, podľa jeho vlastných slov, jeho poslanie. 

Obaja na sebe mali jednorazové operačné plášte a rukavice, čiapky a rúšky na tvári. Hunter položil Snow na operačný stôl a sledoval, ako jej Mason berie doudieranú ruku  a pripevňuje jej na prsť snímač  tepu. Do žily, kde bolo ešte jasne vidieť pich, jej pichol ďalšiu kanylu a čakal na ďalšie Abrahamove pokyny. Abraham zatiaľ nachystal defibrilátor.

Predtým, než ho použil sa pozrel na Huntera a prikázal mu: ,,Choď von z tejto miestnosti, budeme ťa priebežne informovať. Nechcem, aby si tu bol."

Prvý reflex bol odmietnuť, no poznal Abrahama veľmi dobre. Keď si na niečom trval, nedalo sa s tým nič robiť. A navyše, nechcel zdržiavať ich prácu. So zvesenými pleciami sa pobral do jeho neďalekých komnát, Shonda zostala na ošetrovni a sľúbila mu, že ho bude informovať. 

Sadol si na posteľ a z vrecka džínsov vybral diktafón, ktorý ešte stále bežal. Stlačil tlačidlo zastavenia nahrávania a prešiel na začiatok. 

,,Mojim dnešným subjektom nie je nik iný  ako Snow White, tá nám je už známa," počul Leonov hlas, ktorý sa nepríjemne zasmial, ,,Okolnosti zariadili, že sa ocitla na  mojom pracovnom stole. Mám prichystaných niekoľko jedov, ktoré sa ukázali ako látky, ktoré v mozgu najviac stimulujú centrá bolesti. Jeden z mojich minulých subjektov, istý psíček Oven, dokonca počas pôsobenia jehu sám sebe vylomil zuby, tak veľmi ich zatínal."

Bolo počuť, ako sa pri týchto slovách Leon usmieva a Hunterovi viac a viac tuhla čeľusť. Oven bol vlk, dobrý, ale nie veľmi šikovný, ktorý jedného dňa zmizol a nenašlo sa po ňom nič. Každý predpokladal, že sa mu stala osudová jeho nešikovnosť ale...Zjavne to bolo inak. 

,,Hunter," ozvalo sa ďalej  na nahrávke.

Takmer mu zariadenie vypadlo z rúk. Bol to Snehulienkin hlas a volala jeho meno! 

,,Snehulienka..." povedal automaticky, potichu a znova si v duchu povedal, aké zlé následky bude mať jej smrť. 

,,Červený džús," povedala znova, pokojne, ,,je to len džús!" 

Jej tón bol viac a viac panický a on si uvedomil,že kričí zo sna, ,,JE TO LEN DŽÚS!" 

Jej krik prerušil Leonov smiech, nasledovalo šúšťanie, niečo tam robil. Počul tok vody a potom jej kašľanie. Ten hajzel. Vypočul si konverzáciu o tom, ako Leon zabil Mikkaela a aj keď Hunter Mikkaela nenávidel, v tej chvíli mu ho prišlo ľúto. Potom začal Leon vysetľovať pôvod Snowiných snov a ďalšie hlúpe, podlé kecy. Ona celý čas mlčala, až po narážke na jej mamu znovu počul jej hlas, chladný, no plný nenávisti.