Snow White

Kap. 6 - Uteč

,,Snehulienka..."

Zobudila sa.  Pot jej úplne premočil biele pyžamo na spanie, hlava jej šla vybuchnúť, cítila celé telo, zdalo sa, že aj orgány vo vnútri. Žalúdok sa jej stiahol a ona vedela, že bude znova vracať.  Vybehla zo svojej postele na neďalekú toaletu a naklonila sa. Nevyšlo z nej nič, no i tak ju naťahovalo. 

Sadla si na studenú, kachličkovú podlahu a hlavu oprela o stenu. Horelo jej celé telo, kachličky jej poskytli aspoň malú, chvíľkovú úľavu. Ani teraz nezvládala držať oči otvorené, cítila sa akoby bola niekoľko dní hore. Na malú chvíľu zaspala, no ihneď sa zobudila na to, že ju niekto zdvihol z podlahy a nesie ju naspäť do postele. 

,,Snow, musíš sa prezliecť,"  Michael mal v ruke pyžamo, ktoré pokrývalo celé telo. 

,,Je mi príšerne teplo, chcem toho mať na sebe čo najmenej." 

Vstala a zo svojej skrine vybrala športovú podprsenku a nohavičky. Nespí v takýchto veciach bežne, ale už nevydrží byť v normálnom oblečení. Má pocit, že sa uvarí. 

,,Otoč sa" požiadala ho,veľmi tichým hlasom, keďže v tejto situácii zistila,že aj hlasitosť,ktorou hovorí jej berie mnoho energie. 

Michael sa však ani nepohol, tak ako čakala. Vzala veci a šla do kúpelne, kde sa vyzliekla a pustila na seba najstudenejšiu vodu, v ktorej by normálne nevydržala ani sekundu,teraz jej bola príjemná. Nebola tam dlho, mala pocit, že odpadne. Otvorila sprchový kút a čakal tam Mike v ruke s uterákom. Nemala energiu nadávať mu za to, že ju vidí nahú, naopak bol rád, že tam stojí a doslova mu spadla do náruče. Zabalil ju a odniesol na postel, kde jej pomohol osušiť a obliecť sa. 

Nevedel nič o tom, že bola pohryzená. Rana jej celá zmizla, sama tomu nerozumela. Čítala niekoľko kníh o tom,aké fatálne následky má vlkodlačie pohryznutie, rana mala byť veľká a hnisavá. Takisto mala byť už mŕtva. Len jedna jediná kniha hovorila o procese ktorým si prechádzala ona, už tri týždne. 

,,Si úžasné dievča," prerušil jej úvahy, ,,a mrzí ma, čomu som ťa vystavil." 

Čo na to povedať? Nemala chuť sa o tom rozprávať, čiastočne preto, lebo vedela že je to aj jej chyba. V zlosti vyhŕkla niečo, čo Michaela bolelo.

Nakoniec sa však rozhodla premôcť: ,,Michael, je to aj moja chyba ja..."

,,Nič nehovor. Nechal som sa ovládnuť emóciami, čo u veliteľa nie je prípustné. Som tu na to, aby som ťa ochraňoval, nie nechával samú v najnebezpečnejšom lese v okolí."

Hovoril s hlavou sklonenou v smútku, cítila v tom ale niečo iné a napriek tou, že bola takmer nevládna, pocítila hnev. Znovu sa cítila neschopná, slabá a naivná. Niekde v podvedomí sa vyrojila otázka, či to náhodou Michael nerobí naschvál, tú myšlienku však hneď zavrhla. Nechce byť ešte aj domýšľavá. 

,,Zavolal som Abrahama, mal by prísť o chvíľu," zdvihol chladné oči zo zeme, ,,viem, že by si to nechcela, ale ležíš tu už týždne. Musíme prísť na to, ako ti pomôcť."

Vytiahol injekčnú striekačku a vzal jej ruku: ,,Odoberiem ti malé množstvo krvi, možno v nej v labáku zistia nejaké infekciu alebo niečo..."

Nechala ho pichnúť tenkú ihlu priamo do  žily, ktorá presvitala cez svetlú pokožku jej ruky: ,,Je to smiešne, upíri nemôžu dostať infekciu."

,,Vieš, že si z nejakého dôvodu slabšia. Mala si čiastočnú pravdu, keď si naznačila, že si z teba robím náhradu mojej..." určite sa snažil vyzerať v poriadku, pravda je taká, že sa mu to vôbec nedarilo. 

,,Michael, nehovor o tom."

Nemala rada takéto situácie, cítila sa pri nich emočne znásilňovaná. Odkedy si pamätá bojovala so svojimi vnútornými démonmi sama a nechcela nikomu vešať na nos, ako sa cíti a aké tragédie ju v živote postihli. Je pravda, že si na väčšinu svojho života nepamätala, ale zlé veci sa jej stávali, tak ako každému. 

Michael odišiel, spolu s malou vzorkou jej krvi a ona tuho zaspala...

...

Na malú chvíľu.

,,Snow White."

Zobudil ju ospatý, zastretý hlas. Preľakla sa, no ked videla obrovské oči v okuliaroch, ľahla si naspäť. Abraham bol tu a ona verila, že jej pomôže. Vyzliekol si sako a z kufríka vybral lekársky plášť. Usmiala sa, prišlo jej milé, ako vážne berie toto ošetrenie. 

,,Postav sa," potreboval si ju obzrieť, takto to robil vždy, ,,to je zvláštne, nemáš na sebe jedinú jazv..."

Zasekol sa, keď zbadal dva škriabance pod jej kľúčnymi kosťami. Zabudla na ne a teraz keď jej boli pripomenuté, prichádzali aj spomienky z tej noci. Akoby si vedela premietnuť každý detail, najmä však oči. Niet divu, v snoch ju navštevovali stále, čo bol nezvyk, keďže mávala vždy len bezsenné noci. 

Zazdalo sa jej, že počula vŕzganie dverí, no prv než sa nad tým stihla pozastaviť, Abraham jej položil otázku: ,, Pamätáš si niečo z onej noci? Nepohrýzlo ťa niečo, neporezala si sa?"

,,Vidíte, Abraham, že áno. B-bojovala som," musela si opäť ľahnúť, dochádzala jej energia, ,,bojovala som s vlkom. Bol iný."

,,Aký iný, Snow White?" Abraham si navliekol rukavice a začal jej prehmatávať jazvy na kľučnych kostiach. 

,,Bol obrovský. Bol silnejší, než akého som doposiaľ videla," Abraham jej s baterkou v ruke naznačil, že má očami sledovať jeho prst, urobila tak, ,,uhryzla som ho a...A on uhryzol mňa."

Abrahamovi spadla baterka a zdalo sa, že jeho kolená sa podlomili. Neveriacky na ňu hľadel, naprával si okuliare. 

,,Kde máš jazvu?" 

Ukázala mu stranu rebier, kde sa jej dotkli vlčie zuby. Pokožka bola neporušená. Abraham si začal zobliekať plášť a pomôcky zatvárať do kufríka. Ničomu nechápala. 

,,Snow White, teraz sa oblečieš a pôjdeme odtiaľto preč. Musíme ťa odtiaľto dostať."

,,Prepáčte, nerozumiem o čo..."

,,Prežila si. Tvoje telo zrejme prežije to, že sa do teba dostal vlkodlačí jed. Snow White, si hybrid."

,,Abraham, myslím že ste..."

,,Snow White počúvaj ma," rázne jej chytil tvár do dlaní, ,,oni ich zabíjajú. Hybridov zabíjajú. Musíš u..."

Snow hľadela Abrahamovi do očí, ktoré sa zrazu zatvárili ešte viac prekvapene. V nasledujúcich sekundách, ktoré sa zdali ako minúty, videla, ako sa mu obracajú dohora a on stráca schopnosť stáť. Chcela volať jeho meno, hneď na to však zbadala zapichnutú fialovú dýku v hornej časti Abrahamovho krku. Predĺžená miecha. Ľudský vypínač. 

Pozrela sa smerom, ktorým dýka vyletela. Vŕzgajúce dvere...Michael. 

,,Michael čo si to spravil? Vysvetli mi, čo sa deje..."

Michael bol sekundu na to oproti nej a v očiach mal...Nenávisť? Nešťastie? Bleskovo, bez toho aby mala najmenšiu šancu reagovať ju zhodil na brucho, na jej postel. Ruky držiac za chrbtom, vpichol jej niečo, po čom okamžite stratila vedomie.