Snow White

Kap. 21 - Vydrž

,,Čo tu robíš?" skríkol na ňu, hovorilo sa predsa, že sa podozrivo túla niekde pri upíroch a nemala mať prístup takmer nikde, nieto ešte do jeho spálne.

,,Mal by si byť milší, Hunter," pozrela naňho povrchne, ,,prišla návšteva."

Z jej piskľavého hlasu mu prišlo nevoľno a musel zatnúť päste, aby jej nič nespravil. Chystal sa chytiť ju a odviesť niekam preč, ale ustúpila a jemu padla sánka až niekde ku kolenám. Za ňou nebol nik iný, než Abraham.

Neveriacky naňho hľadel, prišlo mu to nemožné, veď Snehulienka predsa vravela, že ho videla umrieť. Snáď mu neklamala. Abraham vyzeral takmer lepšie ako si ho Hunter pamätal.  Vlasy mal síce stále šedivé a nos stále rovnako veľký a krivý, ale zdalo sa, akoby mal o pár vrások menej.

,,Konečne mi zabral protivráskový krém," zažartoval Abraham, menej ospalým hlasom ako obvykle. 

,,Shonda, choď zohnať Thomasa a Annu," zvolal Hunter, neodtrhávajúc oči od muža pred sebou. 

,,No dovoľ Hunter, ja nie som žiaden tvoj poskok, takto sa môžeš rozprávať s tou svojou..."

,,Shonda," zvýšil silu svojho hlasu a zopakoval, ,,choď zohnať Thomasa a Annu."

S protivným mrmlaním vyšla z miestnosti vonku. Ako sa zatvorili dvere, Hunter sa nemohol premôcť a objal starého muža. Bol živý, nesnívalo sa mu to. Dokonca pôsobil zdravšie, než predtým, ako je to možné? Hunter ho usadil na kraj postele a sám si čupol pred neho. 

,,Snow White mi hovorila, že ťa videla umrieť, nerozumiem, ako je možné, že si tu," prehrabol si husté dlhšie vlasy a usmial sa.

Abraham sa zasmial: ,,Ach, Snow White, som rád, že si ju stretol. Je to výnimočná bytosť Hunter, veľmi výnimočná. A áno, videla ma umrieť...Ale nevedela, že som hybrid presne ako ona a niečo ma len tak nezabije."

,,Nie je tu, Abraham, Leon ju uniesol..." 

,,Počuješ ju?" spýtal sa Abraham.

,,A-ako vieš?" 

Znovu sa zasmial a zahľadel sa do neznáma, akoby spomínal na dávne časy: ,,My hybridy sme výnimočnejšie tvory, než by si povedal, Hunter.  Upíria veda nevie vysvetliť takmer nič, čoho sme schopní a telepatiu som zažil aj ja, ver či nie. Zrejme si si s ňou vytvoril nezvyklo silné puto, cítiš, čo cíti ona, niekedy sa dokonca viete rozprávať len myšlienkou. Je to veľmi nádherný jav."

,,Cítil som bolesť a počul jej krik. Odvtedy necítim nič, Abraham. Vôbec, vôbec nič. " 

,,Možno sa naviazala na niekoho iného. Alebo je..."

,,Nie, to nie je. Mŕtva nie je," pokrútil hlavou Hunter a cítil slzy v očiach. 

Odmietal fakt, že by jej nedokázal pomôcť, odmietal fakt, že by ju už nikdy neuvidel. On ju potreboval, chcel ju cítiť, mať pri sebe...A keď to nie, tak aspoň vedieť, že je živá a v bezpečí. 

,,Ak je živá a ak je s Leonom, mali by sme vymyslieť plán, ako ju odtiaľ dostať. Poznám ho a viem, ako neznáša hybridy."

,,Celý čas sme si chovali hada na hrudi. Celý čas bol tu a nasával informácie...," krútil hlavou a hlas mal stále viac a viac bezradnejší. 

,,Pozri sa na mňa, Hunter. Môžeš tu nariekať a hovoriť si, aké si spravil chyby...Alebo môžeš vstať a niečo urobiť. Počkáme sa Thomasa a vymyslíme najlepšiu stratégiu."