Snow White

Kap. 17 - Krv

Pozeral na jej nahú bielu pokožku. Cítila tlak jeho pohľadu a cítila, ako jej bude už čoskoro ubližovať.

,,Mikkael, prosím," oslovila ho jeho pravým menom.

Pozrel sa jej do očí a pohladkal jej vlhké líce: ,,Mňa sa nemusíš báť."

Nerozumela ničomu. Končatiny mala stuhnuté, nemohla sa ani pohnúť, ale triasla sa takmer nekontrolovane. Nešlo jej do hlavy, prečo je k nej takýto. Možno to najhoršie ešte len príde, predsa nemôže vedieť, aký blázon sa z neho stal. Zrejme už nacelkom stratil rozum. 

,,Znásilnili ťa?" ozval sa po dlhšej pauze.

,,Nie, Mikkael," Snow považovala to, že rozhýbala svoje pery, za menší zázrak, keďže sa jej to zdalo nemožné. 

,,Dotkol sa ťa nejaký z tých psov?" 

Pred očami sa jej vybavila spomienka na to, ako zručne vedel z jej telom narábať Hunter. Mikkaelovi to však nemôže povedať v nijakom prípade, už teraz sa cíti len kúsok od istej smrti. 

,,N-nie Mikkael," zašepkala, čo najpresvedčivejšie. 

V hlave mala jasnejšie a jasnejšie, ak by bola silnejšia, zrejme by sa ho pokúsila zviesť a potom by zaútočila. Lenže silnejšia nebola. Jej silné fyzické predpoklady boli preč a okrem toho bola malátna z omračovacej injekcie. Jediná možnosť teraz bola poslúchať ho na slovo. 

Podoprel jej hlavu a posadil ju. Zahalila sa,vďaka čomu sa cítila o sto percent lepšie. Možno preto nabrala odvahu pozrieť sa mu do očí. Videla v nich radosť? Cit? Odmietala veriť tomu, že by niečo také po tom všetkom cítil. Cítila, ako pálili rany, ktoré jej spôsobil, údery,ktoré utŕžila jeho mocnými rukami, ale najmä činy, ktoré sa fyzicky vôbec netýkali jej. Videla Abrahamov výraz, keď ho chladnokrvne zabil, mala ho pred očami ešte stále. 

V predstavách jasne videla aj Hunterove. Žlté, beštiálne a bezcitné oči, ktoré sa pri pohľade na ňu zmenili na modré a ona sa cítila, ako nikdy predtým. Cítila, aké to bolo piť jeho krv, ktorou ju zachránil. Fyzicky cítila, ako ju zaštípali kľúčne kosti a spomenula si na jazvy, ktoré majú obaja na tom isto mieste. Spomenula si ako sa ho dotýkala. Na to, ako si ju vychutnával on, citlivo, no zároveň nekompromisne a podľa jeho pravidiel. Počula jeho hlas, ako hovorí jej meno. 

Oči sa jej zaplnili slzami, Hunterovi sa nesmie nič stať. Pred pár týždňami by jej bol osud vlka ľahostajný, ale teraz vedela, že by obetovala za jeho život aj ten vlastný. Pred sebou mala ale vraha, psychopata, ktorý by hneď teraz mohol ukončiť jej život. Musí spolupracovať. 

,,Potrebujem krv, Mikkael," povedala slabým hlasom a vyhýbala sa mu pohľadom, akože sa hanbí niečo také žiadať, ,,nezvládnem si ju zaobstarať sama, prosím." 

Čakala jeho pálivý, nepríjemný pohľad, no nič také neprišlo. Namiesto toho ju pohladil a položil naspäť. Chladnou, bledou rukou jej nadvihol horúcu bradu, a keď sa mu konečne pozrela do očí,  nebolo v nich nič zlé. 

,,Jedného dňa ti vysvetlím všetko, Snow. A ty mi jedného dňa odpustíš," priblížil sa k nej bližšie, ,,a bude všetko tak, ako má, prisahám ti," vtisol jej na ústa bozk, hlboký, no chladný. 

Pohyby perami mu oplácala, aj keď sa jej to nie veľmi páčilo chcela, aby to bolo všetko čo najviac uveriteľné. Keď sa odtiahli, pozrela mu oddane do očí a myslela celým telom len na to, ako svoju rolu zahrať čo najviac presvedčivo. 

,,Nikdy mi nenapadlo, že mocný upír ako ty by stál o niekoho ako..." hlas sa jej zlomil a znova sa pozrela inam, aby ho prinútila myslieť si, že sa hanbí.