Snow White

Kap. 23 - Poprava

,,Abraham ťa uvidí rád."

Šli spolu do ošetrovne a ona mala zatajený dych, no Abraham tam nebol. Len mladý chalan, ktorý už síce mal typické vlkodlačie črty ako mohutné plecia a hrubší krk a aj keď bol oveľa vyšší ako Snow, nebol vysoký ako typický vlk v sídle. Nikdy sa nemerala, ale vedela s istotou, že Hunter môže mať niečo cez dva metre a musela sa naňho pozerať z dola. Bol v sídle najvyšší a pôsobil najmohutnejšie, ale to bolo asi samozrejmé, kedže bol alfa.

Mason bol tak o hlavu a pol menší od Huntera, no Snow naňho aj tak pozerala zdola. Keď zbadal, že vošli, prekvapene pozrel na Snow a vzápätí hneď uhol pohľadom, akoby sa bál. Zvláštne.

,,S-som rád že je Vaša Luna v poriadku, Alfa. Je neuveriteľné, že disponuje tak rýchlym hojením," povedal mladý chalan Hunterovi.

Tak zaprvé...Kto to je? Čo je to Luna? A kde je Abraham?

,,Snehulienka, toto je Mason. Operoval ťa spolu s Abrahamom," Snow vystrela ruku smerom k Masonovi, no on ju chytil za plece a silno pritiahol k sebe.

Hunter sa zasmial, keď videl, ako je zmätená: ,,To je typický vlčí pozdrav, Snehulienka, nemusíš sa báť. Kde je Abraham, Mason?"

,,Niečo sa mi marí, že šiel do mučiarní za..." keď mal vysloviť Leonovo meno, obočie sa mu skrivilo do naštvanej grimasy, zrejme sa ho dotkla jeho podlá zrada.

Hunter poďakoval a otočil sa na odchod, Snow sa ale otočila pozrela mladému Masonovi do očí: ,,Ďakujem, zachránil si ma. Bez teba by som tu už asi nebola."

,,To je samozrejmosť, bolo mi cťou," konečne mu z tváre zmizlo naštvanie a vystriedal ho úsmev.

Mason vyzeral veľmi milo, hlavne keď sa usmieval. Husté blonďavé vlasy a detské črty by určite ocenili ľudia, Snow si všimla, že také typy boli často v televízii, v reklamách, na billboardoch a tak ďalej. Otočila sa a nasledovala Huntera. Nemala ktovie ako dobrý pocit, keď šla znovu do žalára, ale bola šťastná, že sa karty obrátili a tentoraz bol väznený Leon. Dúfala, že čoskoro umrie.

Narozdiel od upírieho, vlčí žalár bol v podzemí, kde bolo síce chladno, ale nie tak, ako vonku na kamennom stole. Už z diaľky počula Leonov rev a smiech viacerých vlkov. Keď prišli k cele, v ktorej bol Leon,musela odvrátiť zrak. Bol nahý, stál pri stene s roztiahnutými nohami a vlci mu medzi ne triafali kameňmi. Leon sa reflexívne pred kameňom zakryl rukou, na čo k nemu prišiel jeden z vlkov, vzal do dlaní jeho ruku a pomaly, za obrovského kriku mu stiahol nechet z prsta.

Aj keď mu to Snow priala, veľmi zle sa na to pozeralo. Odrátila zrak od strašnej scény a hľadala Abrahama, ten však nikde nebol. Keď si vlci všimli, že obďaleč stoja oni dvaja, prestali sa smiať a hodili Leona pred nich. Padol na kolená a neveriacky s hrôzou v očiach sa pozrel hore, na Snow a Huntera.

,,A-ko si to prežila ty hnusná malá kurva!" pokúsil sa vstať a rozbehnúť sa k nej, no zadržal ho Hunter.

Chytil do za krk a zdvihol hore, no Leon stále vládal kričať: ,,Mal som si vziať diktafón s tvojim krikom, keď si umierala od bolesti. Hudba pre moje uši," Hunter ho hodil ďalej o niekoľko metrov a chvíľu sa zdalo, že odpadne.

Napriek tomu sa hnusne, psychopaticky zasmial: ,,Ty špina, nezaslúžiš si nič, len trpieť. Hunter," pozrel sa tentoraz naňho, ,,Ak máš rozum, tak ju hneď zabi. Alebo ju znásilňujte kým bude žiť, počul som že vy smradlavé psy ste nadrž..." nedopovedal, lebo k nemu znova prišiel Hunter a strelil mu päsťou do úst.

Leon sa rozkašľal,vypľul niekoľko zubov a ozval sa Hunter: ,,Chcel som ťa popraviť verejne, ale môžem začať hneď tu ty skurvysyn."